Necronomicon je latinský názov, ktorý bol tejto knihe (orig. Al - Azif) daný kresťanskou Európou. Teda v preklade - Kniha mŕtvych mien (necro + omen).
Titul originálu je Al Azif. Slovo Azif používali Arabi pre označenie nočného zvuku (vydávaného hmyzom) ktorý pokladali za kvílenie démonov. Napísal ho Abdul Alhazred, šialený básnik zo Sanna'a v Jemene, ktorý údajne žil v období umajjadských kalifov okolo roku 700 n.l. navštívil zrúcaniny Babylonu a podzemné tajomstvá Memfisu a strávil 10 rokov osamote vo veľkej južnej arabskej púšti (podľa starovekých obyvateľov Roba El Chálje, alebo "Pustý priestor" a podľa novodobých Arabov "Dána", alebo "Karmínová" púšť) - o ktorej sa verilo, že je osídlená a chránená zlými duchmi a bytosťami smrti. Tí, ktorí vravia, že do tejto púšte prenikli, rozprávajú o nej podivné a neuveriteľné poviedky. Alhazred prežil svoje posledné roky v Damašku, kde bol napísaný Necronomicon (AL AZIF), a o jeho smrti alebo zmiznutí (730 n.l.) sa rozpráva mnoho hrozných a protichodných príbehov. Ebn Challikan (životopis z 12.storočia) tvrdí, že bol za jasného denného svetla chytený neviditeľným monštrom a hrôzostrašne zožraný pred zrakmi mnohých divákov strnulých desom. O jeho šialenstve sa rozpráva mnoho. Tvrdil, že videl bájny Irem, alebo stĺpové Mesto a pod zrúcaninami istého bezmenného mesta v púšti objavil otrasné letopisy a tajomstvo plemena staršieho než ľudstvo. Nebol nijak horlivý muslim a uctieval neznáme bytosti, ktoré nazýval Yog-Sothoth a Cthulhu. Roku 950 n.l. bol Azif, ktorý často, aj keď tajne koloval medzi vtedajšími filozofmi, tajne preložený do gréčtiny Theodorom Philetom z Konstantinopolu pod názvom Necronomicon. Po celé storočia podporoval istých experimentátorov k hrozným pokusom a potom bol zakázaný a spálený Patriarchom Michaelom. Potom sa o ňom hovorilo len tajne, ale v neskoršom stredoveku (1228) vytvoril Olaus Wormius latinský preklad a latinský text bol 2 krát vytlačený - raz v 15.storočí švabachom (zrejme v Nemecku) a raz v 17.storočí (pravdepodobne španielsky). Obidvom vydaniam chýbajú identifikačné označenia a miesto a dobu vydania možno určiť len podľa vnútorných typografických dôkazov. Dielo bolo roku 1232 krátko po vzniku latinského prekladu, ktorý naňho upútal pozornosť, v latinčine i gréčtine zakázaný pápežom Rehorom IX. Arabský originál sa stratil už za Wormia, ako naznačil vo svojej úvodnej poznámke (existuje však matná správa o utajenom opise, ktorý sa objavil v tomto storočí v San Franciscu, ale neskôr sa zničil pri požiari), a od spálenia knižnice istého muža zo Salemu v roku 1692 nie sú žiadne správy ani o gréckom preklade - ktorý bol vytlačený v Taliansku medzi rokmi 1500 až 1550. Preklad doktora Deea nebol nikdy vytlačený a existuje len v dochovaných zlomkoch pôvodného rukopisu. Z latinských textov, ktoré existujú doteraz, je o jednom (z 15.storočia) známe, že je zamknutý v britskom múzeu, pričom iný (zo 17.storočia) je v Bibliothéque Nationale v Paríži. Jedno vydanie zo 17.storočia je vo Widenerovej knižnici na Harvarde a tiež v knižnici Miskatonickej univerzity v Arkhame; taktiež v knižnici univerzity v Buenos Aires. V tajnosti pravdepodobne existujú mnohé iné výtačky a o jednom z 15.storočia sa neustále tvrdí, že tvorí súčasť zbierky jedného známeho amerického milionára. Ešte neurčitejšiu povesť pripisuje zachovanie gréckeho textu zo 16.storočia salemskej rodine Pickmanov. Pokiaľ sa však skutočne dochoval, zmizol spoločne s maliarom R. U. Pickmanom, ktorý je nezvestný od roku 1926. Existencia knihy ako takej je popieraná autoritami všetkých klasických cirkví. Čítanie vedie k strašlivým následkom. Práve z povesti o tejto knihe (o ktorej vie pomerne málo ľudí zo širšej spoločnosti) údajne vyvodil ideu svojho ranného románu "KRÁĽ V ŽLTOM" spisovateľ R. W. Chambers.
Titul originálu je Al Azif. Slovo Azif používali Arabi pre označenie nočného zvuku (vydávaného hmyzom) ktorý pokladali za kvílenie démonov. Napísal ho Abdul Alhazred, šialený básnik zo Sanna'a v Jemene, ktorý údajne žil v období umajjadských kalifov okolo roku 700 n.l. navštívil zrúcaniny Babylonu a podzemné tajomstvá Memfisu a strávil 10 rokov osamote vo veľkej južnej arabskej púšti (podľa starovekých obyvateľov Roba El Chálje, alebo "Pustý priestor" a podľa novodobých Arabov "Dána", alebo "Karmínová" púšť) - o ktorej sa verilo, že je osídlená a chránená zlými duchmi a bytosťami smrti. Tí, ktorí vravia, že do tejto púšte prenikli, rozprávajú o nej podivné a neuveriteľné poviedky. Alhazred prežil svoje posledné roky v Damašku, kde bol napísaný Necronomicon (AL AZIF), a o jeho smrti alebo zmiznutí (730 n.l.) sa rozpráva mnoho hrozných a protichodných príbehov. Ebn Challikan (životopis z 12.storočia) tvrdí, že bol za jasného denného svetla chytený neviditeľným monštrom a hrôzostrašne zožraný pred zrakmi mnohých divákov strnulých desom. O jeho šialenstve sa rozpráva mnoho. Tvrdil, že videl bájny Irem, alebo stĺpové Mesto a pod zrúcaninami istého bezmenného mesta v púšti objavil otrasné letopisy a tajomstvo plemena staršieho než ľudstvo. Nebol nijak horlivý muslim a uctieval neznáme bytosti, ktoré nazýval Yog-Sothoth a Cthulhu. Roku 950 n.l. bol Azif, ktorý často, aj keď tajne koloval medzi vtedajšími filozofmi, tajne preložený do gréčtiny Theodorom Philetom z Konstantinopolu pod názvom Necronomicon. Po celé storočia podporoval istých experimentátorov k hrozným pokusom a potom bol zakázaný a spálený Patriarchom Michaelom. Potom sa o ňom hovorilo len tajne, ale v neskoršom stredoveku (1228) vytvoril Olaus Wormius latinský preklad a latinský text bol 2 krát vytlačený - raz v 15.storočí švabachom (zrejme v Nemecku) a raz v 17.storočí (pravdepodobne španielsky). Obidvom vydaniam chýbajú identifikačné označenia a miesto a dobu vydania možno určiť len podľa vnútorných typografických dôkazov. Dielo bolo roku 1232 krátko po vzniku latinského prekladu, ktorý naňho upútal pozornosť, v latinčine i gréčtine zakázaný pápežom Rehorom IX. Arabský originál sa stratil už za Wormia, ako naznačil vo svojej úvodnej poznámke (existuje však matná správa o utajenom opise, ktorý sa objavil v tomto storočí v San Franciscu, ale neskôr sa zničil pri požiari), a od spálenia knižnice istého muža zo Salemu v roku 1692 nie sú žiadne správy ani o gréckom preklade - ktorý bol vytlačený v Taliansku medzi rokmi 1500 až 1550. Preklad doktora Deea nebol nikdy vytlačený a existuje len v dochovaných zlomkoch pôvodného rukopisu. Z latinských textov, ktoré existujú doteraz, je o jednom (z 15.storočia) známe, že je zamknutý v britskom múzeu, pričom iný (zo 17.storočia) je v Bibliothéque Nationale v Paríži. Jedno vydanie zo 17.storočia je vo Widenerovej knižnici na Harvarde a tiež v knižnici Miskatonickej univerzity v Arkhame; taktiež v knižnici univerzity v Buenos Aires. V tajnosti pravdepodobne existujú mnohé iné výtačky a o jednom z 15.storočia sa neustále tvrdí, že tvorí súčasť zbierky jedného známeho amerického milionára. Ešte neurčitejšiu povesť pripisuje zachovanie gréckeho textu zo 16.storočia salemskej rodine Pickmanov. Pokiaľ sa však skutočne dochoval, zmizol spoločne s maliarom R. U. Pickmanom, ktorý je nezvestný od roku 1926. Existencia knihy ako takej je popieraná autoritami všetkých klasických cirkví. Čítanie vedie k strašlivým následkom. Práve z povesti o tejto knihe (o ktorej vie pomerne málo ľudí zo širšej spoločnosti) údajne vyvodil ideu svojho ranného románu "KRÁĽ V ŽLTOM" spisovateľ R. W. Chambers.
História NECRONOMICONU
H.P. Lovecraft