Posledné objavy a archeologické nálezy vo svete, zdá sa, dosť jasne ukazujú, že naša minulosť bola celkom iná, ako nám ju predstavujú učebnice dejepisu.
Sme totiž pyšní na svoje vedomosti o svete a vesmíre, ktoré údajne dávne pokolenia nemali. Zvyky a obyčaje mnohých prírodných národov považujeme za prejav tmárstva, zaostalosti a nezamýšľame sa nad tým, či nemajú nejaký hlbší, nám zatiaľ neznámy význam...
Kým v Európe si ľudia predstavovali Zem ako platňu opierajúcu sa o chrbty troch plávajúcich veľrýb, v starom Egypte už vedeli, že má tvar gule, otáča sa okolo Slnka a že existujú aj iné hviezdy a planéty... O tom, že Zem je guľatá, vedeli už Sumeri, Aztékovia a Mayovia. Podľa v súčasnosti používaného gregoriánskeho kalendára sa Zem otočí okolo Slnka za 365, 242 500 dňa. Podľa kalendára Mayov je to za 365, 242 129 dňa. Až teraz sa ukazuje, že výpočty Mayov boli presnejšie! Sumerskí kňazi vedeli o planéte Merkúr viac ako Ptolemaios. Pri výpočte fáz Venuše sa Mayovia líšia od súčasných výpočtov iba o 0,015 dňa. Dávni egyptskí astronómovia zaregistrovali 373 zatmení Slnka a 832 zatmení Mesiaca. Súčasní vedci vyrátali, že k nim došlo v rozmedzí 10-tisíc rokov! Kozmické sondy Pionieer a Voyager odoslali na Zem veľa informácií o stavbe a vzhľade planét našej slnečnej sústavy. Ukázalo sa, že Neptún a Urán majú zelenobelasú farbu a pod vrstvou plynu sa nachádza voda, ba priam celý oceán. Takéto množstvo vody bolo pre všetkých veľkým prekvapením. Súčasná veda však neobjavila neznáme veci, ale dospela len k tomu, čo vedeli už v dávnych časoch. Sumeri nielenže poznali Neptún a Urán, ale ich opisovali ako vodné, zelenobelasé planéty, navyše blížencov... Údaje z Voyagera 2 potvrdzujú toto poznanie. Vedci z NASA v roku 1989, šesťtisíc rokov po Smeroch zistili, že "rozmer a veľa vlastností činia z Urána takmer blíženca Neptúna". Nejedného bádateľa kozmu prekvapujú znalosti dávnych národov. Súčasná veda napríklad potvrdzuje zmienky Sumerov o planéte Tiamat, ktorá už v našej slnečnej sústave neexistuje.
V sumerských textoch sa dočítame, že následkom kolízie s prichádzajúcou planétou (Mardukom) sa Tiamat rozpadla a jej zvyšky dnes tvoria pás asteroidov medzi Marsom a Jupiterom.
V roku 1975 americký astronóm van Flandern vyvolal obrovskú senzáciu vo svete astronómov, lebo sa rozhodol zistiť, či Tiamat skutočne existovala. Ak asteroidy a kométy v našej sústave sú jej zvyškom, musia mať spoločný štartovací bod v kozmickom priestore. Zostavil špeciálny počítačový program a jeho pomocou sa dostal až k počiatočnému bodu. A čo sa ukázalo? Všetky kométy a asteroidy sa stretli presne v rovnakom čase a bode. Podľa počítača to bolo asi pred 10 miliónmi rokov.
Ak má teda naša civilizácia nanajvýš 7000 rokov, ako tvrdia archeológovia, a Homo sapiens sa objavil asi pred 100-tisíc rokmi, ako mohli Sumeri vedieť, čo sa stalo pred 10-miliónmi rokov? Žeby legendy o rozvinutej civilizácii hypotetickej Atlantídy boli pravdivé? A možnože sa to všetko ľudia dozvedeli od "bohov" z kozmu? Pre poslednú hypotézu hovoria sumerské texty o bohoch prichádzajúcich na Zem z rôznych planét našej slnečnej sústavy, okrem iného z Marduka a Saturna... Znalci Sumerov chápali zmienky o civilizácii na Saturne ako rozprávky, veď bolo jasné, že planéta je guľou plynu. Pomocou kozmických sond však astronómovia nedávno objavili, že neobyčajne hustá niekoľkovrstvová (Sumeri hovoria o deviatich vrstvách) atmosféra obsahuje tvrdé jadro. Sumeri mali opäť pravdu!
Africký kmeň Dogonov dokonale pozná Jupitera a Saturna, ktoré kreslili aj s prstencami.
Môže ísť o náhodu? Kto vie, ten vie, že náhody neexistujú. Iným nebeským telesom, o ktorom Dogoni vedeli skôr a viac ako dnešní astronómovia, je Sírius, najjasnejšia hviezda na našom nebi. Tvrdili, že Psia hviezda sa skladá z dvoch objektov, jasnejšieho a temnejšieho, ktorý bol kedysi viditeľný, ale asi pred 50-tisíc rokmi zhasol. Teraz malý a neobyčajne ťažký krúži okolo jasnej hviezdy po elipsovitej dráhe. Keď túto informáciu o Dogonoch zverejnili v 50. rokoch 20. storočia francúzski vedci, astronómovia len pokrčili plecami. Bieleho trpaslíka, ktorý zodpovedá opisu Dogonov, vedci sfotografovali až v roku 1970 a pomenovali ho Sírius B. Dogoni tvrdia, že sú potomkami bytostí, ktoré prišli na Zem z planéty krúžiacej okolo Síria a dôkazy o tom uchovávajú v posvätnej jaskyni, ktorú sa, žiaľ; žiadnemu bádateľovi nepodarilo nájsť.
A ešte čosi: podľa Sumerov planéta Marduk obieha Slnko po neobyčajne predĺženej elipse. Raz za 3600 rokov sa priblíži k Slnku (pred 10-miliónmi rokov to spôsobilo rozpad planéty Tiamat). Výpočty ukazujú, že zakrátko sa Marduk opäť priblíži k Slnku.
Sme totiž pyšní na svoje vedomosti o svete a vesmíre, ktoré údajne dávne pokolenia nemali. Zvyky a obyčaje mnohých prírodných národov považujeme za prejav tmárstva, zaostalosti a nezamýšľame sa nad tým, či nemajú nejaký hlbší, nám zatiaľ neznámy význam...
Kým v Európe si ľudia predstavovali Zem ako platňu opierajúcu sa o chrbty troch plávajúcich veľrýb, v starom Egypte už vedeli, že má tvar gule, otáča sa okolo Slnka a že existujú aj iné hviezdy a planéty... O tom, že Zem je guľatá, vedeli už Sumeri, Aztékovia a Mayovia. Podľa v súčasnosti používaného gregoriánskeho kalendára sa Zem otočí okolo Slnka za 365, 242 500 dňa. Podľa kalendára Mayov je to za 365, 242 129 dňa. Až teraz sa ukazuje, že výpočty Mayov boli presnejšie! Sumerskí kňazi vedeli o planéte Merkúr viac ako Ptolemaios. Pri výpočte fáz Venuše sa Mayovia líšia od súčasných výpočtov iba o 0,015 dňa. Dávni egyptskí astronómovia zaregistrovali 373 zatmení Slnka a 832 zatmení Mesiaca. Súčasní vedci vyrátali, že k nim došlo v rozmedzí 10-tisíc rokov! Kozmické sondy Pionieer a Voyager odoslali na Zem veľa informácií o stavbe a vzhľade planét našej slnečnej sústavy. Ukázalo sa, že Neptún a Urán majú zelenobelasú farbu a pod vrstvou plynu sa nachádza voda, ba priam celý oceán. Takéto množstvo vody bolo pre všetkých veľkým prekvapením. Súčasná veda však neobjavila neznáme veci, ale dospela len k tomu, čo vedeli už v dávnych časoch. Sumeri nielenže poznali Neptún a Urán, ale ich opisovali ako vodné, zelenobelasé planéty, navyše blížencov... Údaje z Voyagera 2 potvrdzujú toto poznanie. Vedci z NASA v roku 1989, šesťtisíc rokov po Smeroch zistili, že "rozmer a veľa vlastností činia z Urána takmer blíženca Neptúna". Nejedného bádateľa kozmu prekvapujú znalosti dávnych národov. Súčasná veda napríklad potvrdzuje zmienky Sumerov o planéte Tiamat, ktorá už v našej slnečnej sústave neexistuje.
V sumerských textoch sa dočítame, že následkom kolízie s prichádzajúcou planétou (Mardukom) sa Tiamat rozpadla a jej zvyšky dnes tvoria pás asteroidov medzi Marsom a Jupiterom.
V roku 1975 americký astronóm van Flandern vyvolal obrovskú senzáciu vo svete astronómov, lebo sa rozhodol zistiť, či Tiamat skutočne existovala. Ak asteroidy a kométy v našej sústave sú jej zvyškom, musia mať spoločný štartovací bod v kozmickom priestore. Zostavil špeciálny počítačový program a jeho pomocou sa dostal až k počiatočnému bodu. A čo sa ukázalo? Všetky kométy a asteroidy sa stretli presne v rovnakom čase a bode. Podľa počítača to bolo asi pred 10 miliónmi rokov.
Ak má teda naša civilizácia nanajvýš 7000 rokov, ako tvrdia archeológovia, a Homo sapiens sa objavil asi pred 100-tisíc rokmi, ako mohli Sumeri vedieť, čo sa stalo pred 10-miliónmi rokov? Žeby legendy o rozvinutej civilizácii hypotetickej Atlantídy boli pravdivé? A možnože sa to všetko ľudia dozvedeli od "bohov" z kozmu? Pre poslednú hypotézu hovoria sumerské texty o bohoch prichádzajúcich na Zem z rôznych planét našej slnečnej sústavy, okrem iného z Marduka a Saturna... Znalci Sumerov chápali zmienky o civilizácii na Saturne ako rozprávky, veď bolo jasné, že planéta je guľou plynu. Pomocou kozmických sond však astronómovia nedávno objavili, že neobyčajne hustá niekoľkovrstvová (Sumeri hovoria o deviatich vrstvách) atmosféra obsahuje tvrdé jadro. Sumeri mali opäť pravdu!
Africký kmeň Dogonov dokonale pozná Jupitera a Saturna, ktoré kreslili aj s prstencami.
Môže ísť o náhodu? Kto vie, ten vie, že náhody neexistujú. Iným nebeským telesom, o ktorom Dogoni vedeli skôr a viac ako dnešní astronómovia, je Sírius, najjasnejšia hviezda na našom nebi. Tvrdili, že Psia hviezda sa skladá z dvoch objektov, jasnejšieho a temnejšieho, ktorý bol kedysi viditeľný, ale asi pred 50-tisíc rokmi zhasol. Teraz malý a neobyčajne ťažký krúži okolo jasnej hviezdy po elipsovitej dráhe. Keď túto informáciu o Dogonoch zverejnili v 50. rokoch 20. storočia francúzski vedci, astronómovia len pokrčili plecami. Bieleho trpaslíka, ktorý zodpovedá opisu Dogonov, vedci sfotografovali až v roku 1970 a pomenovali ho Sírius B. Dogoni tvrdia, že sú potomkami bytostí, ktoré prišli na Zem z planéty krúžiacej okolo Síria a dôkazy o tom uchovávajú v posvätnej jaskyni, ktorú sa, žiaľ; žiadnemu bádateľovi nepodarilo nájsť.
A ešte čosi: podľa Sumerov planéta Marduk obieha Slnko po neobyčajne predĺženej elipse. Raz za 3600 rokov sa priblíži k Slnku (pred 10-miliónmi rokov to spôsobilo rozpad planéty Tiamat). Výpočty ukazujú, že zakrátko sa Marduk opäť priblíži k Slnku.
Blíži sa planéta Nibiru (Marduk)
Pohľad astronómie na existenciu 10tej planéty
Má naša slnečná sústava desiatu planétu s nesmierne dlhou elipsovitou orbitou, o ktorej existencii písali už Sumeri? Ak áno, skrýva sa ešte stále vo vzdialených priestoroch vesmíru?
Astronómovia sú si natoľko istí, že existuje, že ju dokonca pomenovali planéta X, čiže Desiata planéta.
V roku 1981 teória o existencii Desiatej planéty urobila veľký krok dopredu. Vtedy sa totiž Róbertovi Harringtonovi a Tomovi van Flandenovi z Astronomického observatória vojenského námorníctva USA vo Washingtone podarilo určiť, že orbity Urána a Neptúnu boli narušené gravitačnou príťažlivosťou doteraz neznámeho nebeského telesa. Obaja astronómovia podrobili potom svoj objav počítačovej analýze. Na jej základe dospeli k názoru, že planéta X nejakým spôsobom premiestnila Pluta a Chárona z ich pôvodných pozícií ako satelitov Neptúnu. Navrhli teóriu, ktorá hlása, že planéta X mohla byť votrelcom, ktorý bol zachytený gravitačnou príťažlivosťou Slnka a dostal sa na "silne predĺženú orbitu okolo Slnka s dlhým obdobím obehu". Výpočty Harringtona a van Flandena ukazujú, že planéta X môže byť 3 až 4 krát väčšia ako Zem. V roku 1982 NASA oficiálne priznala možnosť, že planéta X existuje a vyslovila sa. .,že skutočne tam je akýsi tajomný objekt - ďaleko za vonkajšími planétami".
O rok neskôr satelit IRAS objavil veľký tajomný objekt v hĺbke kozmu. Vtedy denník Washington Post v rozhovore s hlavným vedeckým konzultantom programu satelitov IRAS Gerrym Neugebauerom napísal: "V smere konštelácii Oriónu pomocou orbitujúceho teleskopu bolo objavené nebeské teleso, ktoré môže mať veľkosť planéty giganta Jupitera a môže byť tak blízko Zeme, že je súčasťou našej slnečnej sústavy. Môžem dodať len toľko, že nevieme, čo to je...“ ` Nasledujúce roky nepriniesli veľa informácií o planéte X. Vedci však pokračovali v matematickom modelovaní jej charakteristík. Ich experimenty ukazujú, že planéta je niekoľkokrát väčšia ako Zem a má orbitu nachýlenú do ekliptiky pod uhlom 30 stupňov a jej vzdialenosť od Slnka je trikrát väčšia ako vzdialenosť Pluta. V roku 1987 NASA oficiálne oznámila možnosť existencie Desiatej planéty... Science News v roku 2001 napísal: "Ďaleko za deviatimi známymi planétami slnečného systému sa nachádza možné teleso veľké ako Mars, ktoré kedysi mohlo byt súčasťou našej slnečnej sústavy...“
Článok hovorí o výsledkoch medzinárodnej skupiny astronómov, ktorí skúmajú nezvyčajnú kométu objavenú v roku 2000, označenú symbolom 2000 CR/105. Pohybuje sa po obrovskej ekliptickej orbite okolo Slnka. Najbližšie je k Slnku vo vzdialenosti 4,5 miliardy kilometrov, čo zodpovedá vzdialenosti Neptúna od Slnka. Je to orbita, po ktorej sa teleso musí premiestňovať "zhruba 3300 rokov".
Astronómovia sú si natoľko istí, že existuje, že ju dokonca pomenovali planéta X, čiže Desiata planéta.
V roku 1981 teória o existencii Desiatej planéty urobila veľký krok dopredu. Vtedy sa totiž Róbertovi Harringtonovi a Tomovi van Flandenovi z Astronomického observatória vojenského námorníctva USA vo Washingtone podarilo určiť, že orbity Urána a Neptúnu boli narušené gravitačnou príťažlivosťou doteraz neznámeho nebeského telesa. Obaja astronómovia podrobili potom svoj objav počítačovej analýze. Na jej základe dospeli k názoru, že planéta X nejakým spôsobom premiestnila Pluta a Chárona z ich pôvodných pozícií ako satelitov Neptúnu. Navrhli teóriu, ktorá hlása, že planéta X mohla byť votrelcom, ktorý bol zachytený gravitačnou príťažlivosťou Slnka a dostal sa na "silne predĺženú orbitu okolo Slnka s dlhým obdobím obehu". Výpočty Harringtona a van Flandena ukazujú, že planéta X môže byť 3 až 4 krát väčšia ako Zem. V roku 1982 NASA oficiálne priznala možnosť, že planéta X existuje a vyslovila sa. .,že skutočne tam je akýsi tajomný objekt - ďaleko za vonkajšími planétami".
O rok neskôr satelit IRAS objavil veľký tajomný objekt v hĺbke kozmu. Vtedy denník Washington Post v rozhovore s hlavným vedeckým konzultantom programu satelitov IRAS Gerrym Neugebauerom napísal: "V smere konštelácii Oriónu pomocou orbitujúceho teleskopu bolo objavené nebeské teleso, ktoré môže mať veľkosť planéty giganta Jupitera a môže byť tak blízko Zeme, že je súčasťou našej slnečnej sústavy. Môžem dodať len toľko, že nevieme, čo to je...“ ` Nasledujúce roky nepriniesli veľa informácií o planéte X. Vedci však pokračovali v matematickom modelovaní jej charakteristík. Ich experimenty ukazujú, že planéta je niekoľkokrát väčšia ako Zem a má orbitu nachýlenú do ekliptiky pod uhlom 30 stupňov a jej vzdialenosť od Slnka je trikrát väčšia ako vzdialenosť Pluta. V roku 1987 NASA oficiálne oznámila možnosť existencie Desiatej planéty... Science News v roku 2001 napísal: "Ďaleko za deviatimi známymi planétami slnečného systému sa nachádza možné teleso veľké ako Mars, ktoré kedysi mohlo byt súčasťou našej slnečnej sústavy...“
Článok hovorí o výsledkoch medzinárodnej skupiny astronómov, ktorí skúmajú nezvyčajnú kométu objavenú v roku 2000, označenú symbolom 2000 CR/105. Pohybuje sa po obrovskej ekliptickej orbite okolo Slnka. Najbližšie je k Slnku vo vzdialenosti 4,5 miliardy kilometrov, čo zodpovedá vzdialenosti Neptúna od Slnka. Je to orbita, po ktorej sa teleso musí premiestňovať "zhruba 3300 rokov".