Činnosť mozgu prebieha na princípe výmeny elektriny. Všetky mozgové bunky spolu komunikujú pomocou elektrických výbojov, ktoré neustále prúdia mozgom. Podľa rýchlosti čiže frekvencie týchto výbojov je činnosť mozgu pomalšia alebo rýchlejšia. Napríklad pokiaľ mozog produkuje pomalé frekvencie, je v stave spánku. Tento jav objavil v roku 1926 anglický fyzik W. Grey, ktorý taktiež zistil, že existujú 4 základné stavy mozgu, ktoré pomenoval hladiny vedomia (delta, theta, alfa a beta). Každá hladina vedomia má určité frekvenčné rozpätie, ktoré sa meria v hertzoch za sek.– Hz/s. Hladinám vedomia plne zodpovedá náš momentálny telesný aj psychický stav.
Hladina delta (0,5 - 3 Hz) je charakterizovaná útlmom všetkých mozgových funkcií, hlbokým spánkom bez snov. Je najnižšej frekvencie. Dochádza k regenerácii organizmu a hromadeniu energetických rezerv. Je vedecky dokázané, že 1 hodina strávená v hladine delta nahradí cca 5 hodín normálneho spánku. Donedávna platila téza, že hladina delta sa dostavuje iba počas najhlbšieho spánku. Najnovšie výskumy však ukázali, že ti najmúdrejší kňazi ázijských náboženstiev (napr. niektorí jogíni alebo lámovia) sú schopní sa do nej dostať sériou fyzických a psychických cvičení a nielen to, dokážu v tomto stave dokonca komunikovať s okolím a po "prebudení" si všetko jasne vybavujú.
Hladina theta (4 - 7 Hz) je čiastočným útlmom vedomia, keď mozog nereaguje na vonkajšie podnety. Dostávame sa do nej pri najhlbšom uvoľnení a pri spánku doprevádzanom snami. Táto hladina znamená jediný prístup k nášmu podvedomiu! Snívanie v stave theta podporuje predstavivosť a tvorivosť. Sen je zložený z rôznych obrazov, preto sa človeku zdá, že sa mu v noci čosi snívalo, ale nemalo to zmysel. To len preto, že mozog sa snaží nepotrebné alebo šokujúce obrazy a vnemy zo dňa odstrániť z krátkodobej pamäti. V tomto úseku nie je príliš dobré sa budiť, lebo po zobudení je človek veľmi zmätený, keď sa mu preruší ventilovacia časť spánku, napr. pri porovnaní s PC, keď niečo mažete z PC a reštartujete ho, môže sa všeličo pokaziť. Navodiť samovoľne hladinu theta a zotrvať v nej je veľmi ťažké.
Stav na rozhraní týchto hladín (7,83 Hz), teda medzi vedomím a nevedomým, sa nazýva Schumannova rezonancia. Práve v tejto úrovni sme s neobyčajnou ľahkosťou schopní porozumieť všetkému, čo nám za plného vedomia nebolo úplne jasné, alebo vyriešiť problém, s ktorým si dlhodobo nevieme rady. Na tejto frekvencii pulzuje aj geomagnetické jadro Zeme.
Hladina alfa (8 - 13 Hz) je stavom základného uvoľnenia, v ktorom sa mozog nezaoberá myslením. Tento odpočinok je doprevádzaný príjemnými a slastnými pocitmi v náväznosti na zvýšenú tvorbu neurohormónov /napr. endorfínov – hormónov “šťastia“/. Používa sa pri relaxáciách, meditáciách a liečení. Dochádza k stimulácii pamäti a schopnosti učenia, k odstráneniu stresov a únavy, k posilneniu a regenerácii všetkých životných funkcií. Niektorí ľudia si predstavujú hladinu alfa ako stav nejakého tranzu alebo niečo podobné, čo sami nedokážu ovládať. Ale každý z nás pozná tento stav vedomia veľmi dobre. Alfa sa zvýši pri zavretí očí alebo pri hlbokom dýchaní. Pri premýšľaní a počítaní alfa klesá. Niekedy hovoríme tiež o tzv. pomalej alfe (8-10 Hz) a vysokej alfe: (10-12 Hz). Uvoľnený, ale sústredený stav. Do neho sa možno dostať predovšetkým hypnózou alebo meditáciou, ale niektorí ľudia sú toho schopní aj pretočením očí smerom hore. Informácie, ktoré sú nám povedané v alfa-hladine, sa do pamäti zapisujú veľmi spoľahlivo a pevne (jedná sa o druh podprahového vnímania - človek si neuvedomuje proces učenia, ale len jeho výsledky). V hladine alfa sa nachádzame každé ráno pri prebúdzaní a každý večer pri zaspávaní, je to teda stav mysle medzi bdením (beta) a spaním (delta). Medzi týmito hladinami je ešte hladina theta.
Hladina beta (14 - 30 Hz) je stavom vedomého sústredenia sa na vonkajší svet. Pozornosť smeruje k problémom spojeným s okolím. V tejto hladine sa nachádzame prevažnú časť dňa a jej vyššie frekvencie /nad 20 Hz/ dosahujeme pri vysokom duševnom výkone alebo pri stresových situáciách. Okolo maximálnych frekvencií (cez 30 Hz) sa nachádzajú tzv. negatívne pocity (podráždenie, agresia, zlosť, strach, stres). Hladina beta sa aktivuje vždy, keď zapojíme do chodu pohybový aparát. Predstavuje pre organizmus vysoký výdaj energie.
Existuje ešte aj stav extrémne vybudeného vedomia Hladina gama (35 Hz a viac). Je frekvenciou, ktorá je prítomná v celej časti hlavy. Umožňuje mentálnu ostrosť, extrémne zážitky, existenciálne stavy.
* 35 Hz – prebudenie stredných čakier a ich vyváženie
* 55 Hz – frekvencia pri tantrickej jóge, stimuluje kundalini
* 63 Hz – astrálna projekcia
* 70 Hz – mentálna a astrálna projekcia
* 80 Hz – uvedomenie si životného smerovania
* 83 Hz – u niekoho údajne otvára „tretie oko"
* 90 Hz – pocity bezpečia, pohody a vnútornej rovnováhy
* 105 Hz – celkový prehľad o celej situácii
* 108 Hz – totálne poznanie
* 120 – 500 Hz – pohybovanie predmetmi, premena hmoty a transmutácia.
V roku 1981 bola udelená Nobelova cena za lekárstvo neurofyziológovi Rogerovi W. Sperrymu. Ten dokázal odlišné funkcie ľavej a pravej mozgovej hemisféry. Ľavá hemisféra má na starosti analytické myslenie, verbálnu komunikáciu, detaily, kontrolu, posudzovanie alebo akciu. Pravá hemisféra riadi emócie, intuíciu, priestorové vnímanie. Tento poznatok umožňuje niekoľkonásobne efektívnejšie učenie. Problémy so zapamätávaním sú totiž spôsobené najmä nevyužívaním pravej polovice mozgu a preťažovaním ľavej. Ľavá pracuje na pribl. 18Hz a pravá na 14Hz, práve preto sa nemôže využiť plný výkon.
Ľudský mozog a myseľ
Ľudský mozog a myseľ sú pre nás stále do značnej miery záhadou. O mozgu sa dá povedať, že je to najvýznamnejší orgán nielen v tele človeka ale aj prevažnej časti živých tvorov na tejto planéte. Nesmierna zložitosť štruktúry mozgu a jeho funkcií je tvrdým orieškom pre bádateľov v rôznych oboroch. Posledné desaťročie tohto storočia je zamerané predovšetkým na výskum ľudského mozgu. Albert Einstein údajne kedysi prehlásil, že ďalšia revolúcia ľudstva bude psychologická. Stále pribúdajú nové poznatky a teórie vysvetľujúce činnosť mozgu a prejavy mysle. Otázok je však stále viac než odpovedí. Mozog býva často vedcami označovaný ako geniálny biologický počítač. Z jeho obrovskej kapacity sme však schopní prakticky využívať len asi jednu desatinu. To, čo nazývame bežným vedomím, je teda v skutočnosti len obyčajnou kvapkou z oceánu inteligencie. Moderní veda nám prináša niektoré pozoruhodné závery. Bolo napríklad zistené, že človek má vlastne mozgy tri. Vývoj prvého z nich trval milióny rokov a máme ho spoločný s plazmi a jaštermi. Tento prvý, najstarší mozog tvorí predĺžená miecha a zaisťuje v tele také funkcie ako je dýchanie, krvný obeh, činnosť srdca apod. Druhý mozog máme spoločný so savcami a niekedy sa mu tiež hovorí "konský". Je vývojovo mladší a spracováva hlavne naše emócie. Treťou, vývojovo najmladšou časťou je šedá kôra mozgová. V nej sa nachádzajú napr. centrum reči, niektoré druhy pamäti, a ďalšie funkcie súvisiace s tzv. vyšším intelektom. Tieto tri mozgy uvažujú a reagujú rozdielne a úplne samostatne. Majú tiež rozdielnu biochemickú štruktúru a v bežnom stave vedomia málokedy pracujú synchrónne. Dalo by sa povedať, že sú skôr v konflikte než v súlade. Relaxácia alebo meditácia je jediný prirodzený spôsob, ako uviesť tieto tri mozgy do súčinnosti, vyladiť ich a využiť tak obrovských možností, ktoré sa v nás skrývajú.
Pokúsime sa teraz stručne popísať, čo je to myseľ. Obecne možno povedať, že myseľ je to, čo spracováva informácie a podnety zo zmyslových orgánov (zrak, sluch atď.) a tvoria tzv. "vyšší" mozog, ktorý je tomu fyzickému nadradený. Názor materialisticky zameraných vedcov, že chemické reakcie mozgu dávajú vzniknúť mysli a teda myšlienkam, sa zdá byť značne absurdný. V dnešnej dobe je možné aj hlbšie chápanie výstavby mozgu a funkcií mysle. Je pravdepodobné a prijateľnejšie, že myseľ je aktívni princíp, ktorý riadi náš život. Moderný výskum prináša aj ďalšie zaujímavé odhalenia. Podľa názoru kvantových fyzikov je priestor, ktorým sme obklopení, obrovským energetickým polom, v ktorom sú obsiahnuté všetky informácie týkajúce sa prírody, vesmíru a všetkých vecí súvisiacich s naším životom. Tomuto poľu sa niekedy hovorí univerzálna myseľ alebo kozmická databanka. Z tejto univerzálnej mysle pochádza inšpirácie básnikov, vynálezcov, ale aj naša predstavivosť, fantázie a sny. Je teda zrejmé, že súvisí s individuálnym aj kolektívnym nevedomým.
Hladina alfa
Výskum dokázal, že v hladine alfa dochádza najviac k posilneniu a regenerácii všetkých životných funkcií organizmu. Hladinu alfa si teraz pre presnosť rozdelíme do troch častí :
1.Vysoká ALFA (11-13 Hz)
2.Nízká ALFA (8- 10 Hz)
3.SUPERALFA (7,83 Hz)
V stave vysokej alfy sme často, bez toho aby sme si to uvedomovali. S týmto stavom tiež súvisí akýkoľvek príjemný pocit či prežitok. Môže to byť napríklad počúvanie hudby, čítanie, dobrý film, zaujímavý program v televízii, divadelné predstavenie, prechádzka, dobré jedlo apod. Vysoká alfa je spontánnym stavom pohody, pokoja, istoty a bezpečia. Je zaujímavé pripomenúť, že v tejto vyššej alfe sme vždy pri vykonávaní telesnej potreby, čo vysvetľuje, prečo si v tejto miestnosti tak radi čítame alebo premýšľame.
Nízka alfa a superalfa je hlboký relaxovaní stav tela aj mysle pri plnej bdelosti vedomia. V tomto stave dochádza k spomaleniu mozgových vĺn a tiež synchronizácii (prepojenia) oboch mozgových hemisfér. To má veľmi blahodarný vplyv na psychiku a fyzické telo a náš mozog pracuje oveľa efektívnejšie. Pokiaľ dokážeme, napríklad pomocou relaxačných techník, v nízkej alfe častejšie zotrvávať, môžeme začať využívať naše skryté schopnosti. Je dokázané, že aj obyčajným pasívnym zotrvávaním v tejto hladine dochádza často k spusteniu samoliečebného mechanizmu v tele. Zotrvávaním v hladine alfa tiež veľmi posilňujeme imunitný systém. Ďalším priaznivým účinkom tejto "magickej" hladiny je jej vplyv na schopnosť učenia, sústredenia a pamäti. Je napríklad známe, že v kláštoroch v Tibete majú mnísi neobyčajnú schopnosť zapamätať si texty modlitieb obsahujúce až niekoľko tisíc slov. Výskumom tohto fenoménu vyšlo najavo, že sa mnísi najskôr uvedú meditáciou do kľudového stavu v hladine alfa a potom sústredene počúvajú predčítanému textu modlitieb. Týmto spôsobom sa ukladajú dlhé texty hlboko do pamäti. S hladinou alfa tiež súvisí aj tzv. mimozmyslové vnímanie. Anglická skratka pre tento fenomén je ESP (Extra Sensorial Perception). Najznámejším príkladom ESP je telepatia. Telepatia je schopnosť prenášať a zachytiť myšlienky. Jeden človek na niečo intenzívne myslí a iný človek, vzdialený hoci aj tisíce kilometrov je schopný túto myšlienku zachytiť a nahlas reprodukovať. Bolo zistené, že telepaticky nadaným ľuďom nevadia v prenose myšlienok žiadne prekážky. Vedci nechávali telepatov pracovať pod vodou, hlboko pod zemou a dokonca bol tiež uskutočnený experiment, ktorý dokázal, že telepatia funguje aj na kozmické vzdialenosti. Na otázku, aká energia umožňuje prenos myšlienok, veda zatiaľ nepozná odpoveď. Fyzici len dokázali, že sa v prípade telepatie nejedná o prenos elektromagnetickým vlnením. Zdá sa, že v rámci nášho vesmíru existujú energie, ktoré sa zatiaľ modernými prístrojmi nedajú zachytiť ani merať. Napriek tomu naše telo a mozog s týmito energiami pracuje. Experimenty s telepatiou taktiež potvrdzujú, že túto schopnosť má v podstate každý človek. Líšime sa len stupňom rozvoja týchto schopností. Každý z nás sa už niekedy so zážitkom ESP osobne stretol. Obvykle sa tomu hovorí šiesty zmysel a súvisí so schopnosťou predvídať niektoré budúce udalosti. Uvedieme teraz príklad zážitku ESP. Niektorí z Vás ste možno niekedy mali pocit, že sa na Vás niekto zozadu díva. Logicky to nebolo možné vedieť, a predsa ste mali zvláštny, väčšinou nepríjemný pocit. Otočili ste sa a videli, že sa nemýlite. Naozaj sa na Vás niekto upreto díval. Mimozmyslové vnímanie tiež súvisí so schopnosťou diagnostikovať a mentálne liečiť či uzdravovať druhé osoby. Sú to prípady tzv. senzibilov, jasnovidcov a prírodných liečiteľov. Podstatné na fenoméne ESP je to, že vždy súvisí so stavom vedomia v nízkych hladinách alfa a možno ho teda rozvíjať a využívať.
Ako funguje mozog a aké sú hladiny vedomia