[home] [interviews] [reviews] [news] [stories] [about us] [beyond the veil] [contact]
EDGAR  ALLAN POE
(1809-1849)
 
 
Horror je latinské slovo pre hrôzu a strach. Za praotca literárneho hororu býva označovaný Edgar Allan Poe, ktorého život, dielo a vplyv na hororovú literatúru, si dnes predstavíme. V budúcich číslach si predstavíme ďalších autorov hororu, hrôzostrašné prvky v textoch najstarších - povestiach a legendách, gotickom románe, horor vacui- strach pred prázdnom, moderný horor a iné metafory smrti, a ďalej vnikneme cez recenzie do diela E.A. Poea.

"Od dětských let já nebýval jak
ostatní, já nevnímal co ostatní
já nepoznal vášeň či cit jenž
druhé rval. Z tohoto zdroje netryskala
ani má trýzeň, nezlákala mých
druhú radost duši ke svým hrám.
Co miloval jsem, miloval jsem sám."

  ...slová autora, tiahnúce sa celým jeho životom. Autor, ktorého osud plný trápenia malo len málo amerických spisovateľov, no ktorý ovplyvnil celú históriu strašidelného príbehu a históriu poviedky ako žiadny iný spisovateľ. Poe musel dlho zápasiť o uznanie a pochopenie. Bohužiaľ, jeho nepriatelia po spisovateľovej smrti zámerne falšovali jeho život aj dielo, vytvorili z neho legendu alkoholika a narkomana, ktorého dielo nič neznamená. A tak sa jeho meno často vyškrtávalo i zo školských učebníc. Našťastie pre celý svet, mal aj priaznivcov, ktorí protestovali proti hanobeniu jeho mena. Tento fakt priviedol historikov ku skutočnému pátraniu o jeho živote, i keď ešte stále je ohľadom jeho mena až priveľa záhad a nejasností, čo je pravda a čo legenda...
Edgar Allan Poe sa narodil 19. januára 1809 v Bostone. Otec David Poe bol neveľmi talentovaný herec so sklonmi k alkoholizmu. Matka Elizabeth, rodená Arnoldová bola obľúbenou herečkou. Mali spolu i ďalšie deti - Williama Henryho Leonarda Poea a Rosalie Poeovú. Isté jazyky vravia, že keď bol Edgar malý a kričal, utišovali ho vatou namočenou vo whisky. V prvom roku Edgarovho života ho opustil jeho otec a ako 3-ročnému mu zomrela matka na tuberkulózu. Jej smrť Poea ovplyvnila po celý život. Neustále sa mu vynárali obrazy matky dáviacej sa v krvi. Krátko pred matkou zomrel aj Edgarov otec.
    Malého Edgara sa ujal John Allan so svojou manželkou Frances, vďaka ktorým študoval na anglických školách. Nikdy si ho však neadoptovali, i keď on si podľa nich zmenil svoje meno z Edgar na Edgar Allan.
    Prvou ženou Edgarovho života bola Jane Stith Stanardová, matka jeho spolužiaka, do ktorej sa platonicky zamiloval. Jane však v roku 1824 zomrela na mozgový nádor. V tomto období začal Edgar písať prvé verše ( Helene).
    Allanovci bohatli (Allan bol vývozca tabaku a jeden z najbohatších občanov Virgínie), avšak vzťahy s Edgarom sa zhoršovali. Počas štúdia na Univerzite sa Edgar zadĺžil kvôli hazardným hrám (chcel si vďaka nim zlepšiť svoju finančnú situáciu).
    Druhou ženou jeho života bola Sarah Elmira Roysterová, s ktorou sa ako 16-ročný zasnúbil, no ona sa vydala za druhého. To bolo pre spisovateľa ďalšie sklamanie.
        S nevlastným otcom sa jeho vzťahy neustále zhoršovali, i keď nevlastnú matku mal veľmi rád. Po jej smrti (1829) sa vzťahy s otčimom nezlepšili a nakoniec sa rozišli v zlom. Keď v roku 1834 Allan zomiera, nezanechá Edgarovi ani groš. Ku všetkej smole ho vylúčili aj z vojenskej akadémie West Point.
   Edgarovi nezostávalo nič iné, ako uchýliť sa k tete Márii Clemmovej do Baltimoru. Poe bol pomerne skoro odkázaný sám na seba a keďže jediné čomu sa chcel venovať bola literatúra (ktorá bola vtedy neveľmi výnosným povolaním), začal písať poviedky pre časopisy. Jeho bieda bola však neúnosná a v podstate celý život zápasil o holú existenciu, dokonca aj po roku 1845, keď získal povesť opravdivého spisovateľa.
    V roku 1835 sa stal redaktorom richmondského Southern Literary Messenger. Tu začínajú jeho problémy s alkoholom, v ktorom hľadal zabudnutie, i keď treba poznamenať, že vždy tvoril s čistou hlavou. V roku 1836 sa tajne oženil so svojou 13-ročnou sesternicou Virginiou Clemmovou (volal ju Sis).
    Keď ho z redakcie prepustili, odišiel s rodinou do Philadelphie, ale v roku 1844 sa napokon predsa len vrátili späť do New Yorku. V tejto dobe robil Poe všetko pre dobro rodiny. Aj keď zlé jazyky natárali veľa zlého o tomto manželstve, isté je, že Edgar a Virginia sa skutočne milovali. Napriek tomu ho bieda neopúšťala a 30. januára 1847 mu zomiera manželka Virginia na tuberkulózu. Edgar ju videl šesť mesiacov pomaly zomierať, celých šesť mesiacov presedel pri jej lôžku. Už počas jej choroby Edgar povedal: "Stal sa zo mňa šialenec, ktorému sa na dlhé, hrozné chvíle vracal zdravý rozum." (Vojtek J.: Edgar Allan Poe -Ledenda a skutočnosť, s. 9) Psychické založenie spisovateľa bolo veľmi krehké, veď od svojich dvadsiatich rokov sa musel ruvať s biedou, na čo však nebol mentálne prispôsobený.
    Po Virgininej smrti sa pokúšal nájsť útechu u ďalších žien: Sarah Helen Whitmanovej (tá však odvolala zasnúbenie údajne preto, lebo Edgar porušil sľub, že sa nedotkne alkoholu) a Nancy Richmondovej. V tej  dobe rozprával, že jeho život sa mu zdá už vyčerpaný a budúcnosť pustá a prázdna. Poe sa však nikdy nevzdával, a tak bojoval ďalej. Opäť sa zasnúbil so svojou láskou z detstva, so Sarah Roysterovou Sheltonovou. Odišiel, aby pozval pani Clemmovú na svadbu. Cestou sa zastavil v Baltimore, kde ho našli v delíriu pred hostincom (slúžil za volebné stredisko). Čo zapríčinilo jeho stav, sa nikdy nepodarilo odhaliť. Hneď na to, 7. októbra 1849 zomiera Edgar Allan Poe v baltimorskej nemocnici. 8. októbra 1849 bol pochovaný v Baltimore. "LORD HELP MY POOR SOUL" boli údajne posledné autorove slová.
    Do literatúry vstúpil Poe poéziou a poéziou aj odišiel. Hádam preto, že ju považoval za vrcholnú formu literatúry, a sám chcel byť predovšetkým básnikom.    Veľa ľudí ovplyvnili jeho básne: Havran, Lenora, Červ dobyvateľ, Helene, Eldorado, Mesto v mori... (je ich asi päťdesiat). Jeho posledná a vrcholná zbierka má názov Havran a iné básne. Základ jeho básnictva je smútok a smrť krásnej ženy. Neoddeliteľnou súčasťou je láska, avšak nikdy nie telesná, vždy ako spomienky, predstava, či sen. Na jej konci bola pravidelne smrť, ale smrť u neho ľudí nerozdeľuje, ale spája.
    Písal poviedky založené na logike (predchodkyne modernej detektívky, v ktorých je všetko to, čo jeho nasledovníci rozvíjali ale najmä opakovali): Vraždy na ulici Morgue, Záhada Marie Rogetovej, Odcudzený list..., humoristicko-satirické poviedky (čierny humor svedčí o spisovateľovej odvážnej náture, radšej sa nad biedou smial, než nad ňou nariekal):  Na slovíčko s múmiou, To si bol ty! Muž, ktorý sa rozpadol..., opisné poviedky: Arnheimské panstvo, Landorova vilka, vedecko-fantastické poviedky (stal sa nimi predchodcom modernej science fiction): Jedinečné dobrodružstvá istého Hansa Pfaalla, Von Kempelen a jeho objav... ďalej poviedky zaoberajúce sa abnormálnou psychológiou, budiace des a taktiež literatúru nadprirodzenej hrôzy: Rukopis nájdený vo fľaši, Fakta o prípade monsieura Valdemara, Metzengerstein, Príbehy Artura Gordona Pyma, Muž davu...
Známe sú i jeho eseje Básnický princíp, Vedecký princíp verša, či Filozofia básnickej skladby.
    Poe stanovil novú normu realizmu v dejinách literárneho hororu. Radšej skúmal ľudskú myseľ než zvyklosti gotickej prózy, dramatizoval márnu snahu ľudskej vôle prežiť v tomto zlom svete plnom perverzity a chaosu. Vynašiel poviedku v dnešnej podobe. Povýšil chorobnosť, zvrátenosť a rozklad na úroveň umelecky vyjadriteľných námetov.
    Zdôrazňoval potrebu logickej štruktúry literárneho diela, nutnosť podriadiť časť celku. V písaní používa pseudobiblické opakovanie a vracajúce sa refrény, hrdina je obdarený značnou dávkou depresie a osamelosti. Vrchol jeho tvorby predstavujú poviedky Ligeia a Zánik domu Usherú.

    Edgar Allan Poe - otec literárneho hororu, originálny umelec a tragický človek. Ovplyvnil spisovateľov ako Howard Phillips Lovecraft, Oscar Wilde , Lord Dunsany a mnohých ďalších. Dal svetu krásy a on ho za odmenu kruto zahubil a po smrti škaredo ohovoril. Je smutné, že krása jeho umeleckého činu býva často vykúpená nepochopením, opovrhnutím a utrpením. Jeho dielo sa však nikdy nevzdá, tak ako začína jedna z jeho poviedok: "...člověk se nevzdá andělúm, ba i smrti se úplne poddá vždy až ve chvíli, kdy zeslábne jeho vůle..."

Použitá literatúra:

Lovecraft, H.P.: Bezejměné město. 1. vyd. Praha : Aurora, 1998.
Poe, E.A.: Krajina stínu. 1. vyd. Praha : Aurora, 1998.
Poe, E. A.: Vraždy na ulici Morgue. 1. vyd. Praha : Mladá fronta, 1964.
Poe, E.A.: Havran Zlatý skarabeus Príhody Arthura Gordona Pyma. 1. vyd.                                             Bratislava : Tatran, 1984.
Poe, E.A.: Na slovíčko s múmií. 1.vyd. Praha : Hynek, 1999.
Poe, E.A.: Pád domu Usherú, 1.vyd. Praha : Vyšehrad, 2001.
Poe, E.A.: Démon zvrácenosti. 1.vyd. Praha : Hynek, 1999.
Poe, E.A.: Předčasný pohřeb. 1.vyd. Praha : Hynek, 1999.


Susannah
Praotec literárneho strachu