R`LYEHove PÍSMO
TAJNÉ LISTINY NECRONOMICONu
TAJNÉ LISTINY NECRONOMICONu
*Ich Skryté Miesto*
V temnom a zabudnutom meste som toho videl veľa nezmieneného. Nie je to nádhera Iremu, ktorý ma šialene straší v snoch, ale iné miesto, miesto zahalene v na prostej tichosti, človeku dlho neznáme a vyhýbajúce sa dokonca aj ghoulom a vyziabnutím prízrakom. Ticho ktoré tam je, je prirovnávané k miliónom stratených rokov, dláviacich moju dušu veľkým tlakom, keď som prechádzal tamtie labyrinty v hrôze, že moje kroky môžu prebudiť tých hrozných architektov tejto bezmennej sféry, kde rukopis času je zviazaný a vietor ani len nešeptá. Veľký bol môj strach z tohto miesta, ale ešte väčšie bolo akési polo spánkové omámenie, ktoré zovrelo moju myseľ a tiahlo moje kroky ešte ďalej a hlbšie do tejto ríše neznáma. Moja lampa sálala svoju žiaru na čadičové steny, odhaľujúc pevne piliere, ktoré isto neboli vysekane žiadnou ľudskou rukou, na ktorých podivne poškvrnené obelisky vyobrazovali desivé kresby a klenuté písmena týčiace sa nado mnou v temnote. Chodba predo mnou sa zvažovala a tak som zostúpil. Kvôli tomu, čo vyzeralo ako večnosť, som zostúpil v nadšených úvahách nad ponurými ikonami, ktoré pokračovali po oboch stranách chodby až do nekonečna, zobrazujúc prazvláštne činy Tých Mocných, nenarodených zo smrteľného lona. Zotrvávali tu a už steny budovy niesli ich značku: ohromne podobizne týchto príšerných bytosti starých časov, vytesaných pod oblohou neuhádnuteľných asteroidov. Cesta viedla stále viac a viac nadol. Stratil som pojem o čase, Hypnos a večnosť držali moju dušu. Ako dlho a ako ďaleko som išiel? Neviem. A potom ako prebudený zo snov Narcaea, moje oči zrazu zazreli dvere, ktoré mi bránili v ceste. Bol na nich ich znak. Znak, ktorý som videl v jaskynných hrobkách Lengu, medzi piliermi Iremu, nesene pred idolmi kryptického Isnavoru. Začal som sa triasť hneď ako som zazrel tento temný nápis, pokrývajúci jadeitovy kameň, zvíjajúci sa ako tisíc odporných hadov. Raz ich plazovité formy akoby vyrážali proti sebe ako v konflikte, potom sa spájali do hnusnej hmoty a potom sa znova delili do skrúcajúcich sa čiernych hadích písmen. Dvere sa pred mojimi ocami zvinuli ako zvitok papiera a ja som hľadel do prázdnoty, ktorá za nimi bola. Medzi hviezdami sa pohybovali zvláštne tmavé postavy. Ako nárek obrovského vetra, mi do uší búšili s krikom a pľacom tisícky hrozných hlasov duší v mukách. Zakázané mena Yog-sothoth, Cthulhu, Nyarlathhotep a stovky ďalších mi pálilo v mysli ako jedovatá zlosť. Ich mozgy vstúpili do môjho a ja som sa naučil tak rúhavé veci, o ktorých sa smrteľnému človeku ani nezdalo, pochádzajúce z oblasti mimo nášho času a priestoru, kde slepý démon, sultán Azathoth spočíva v jame Chaosu po dlhé nekonečné a nesčíselné aeony. Potom sa s hromovým burácaním hviezdy pred mojimi očami začali točiť v zosmršťovacom víre a ja som bol vtiahnutý do tej neznámej priepasti ľahko ako lístok v búrke. Môj výkrik hrôzy prešiel do milosrdného zabudnutia a pohltila ma temnota. Prebral som sa na pusti červeného piesku, kde práve slnko ohlasovalo úsvit. Vstal som, otočil sa k severu a pobral sa k Damasku kde som ja, ako ich zapisovateľ musel napišať svoju knihu. Lebo za Herkulovými piliermi volajú snívajúce kryštály.
*O Tom ktorý Spi*
Viete, že spal spánok smrti po cele nesčíselné roky Ten, ktorý driemal dávno pred zrodením človeka; Ten, ktorý je mŕtvy, a stále spiaci POVSTANE. Jeho čas sa blíži. Červ nenaruší, čo už je skazené. Čas je bezvýznamný oproti dĺžke Jeho trvania a aeony nemôžu spustošiť to, čo nie je z pozemskej hmoty. Prebýva v R`lyehovi, zviazaný v nekonečnom spánku Tými, ktorý by bránili temnote Vonkajších Pekiel a prehradili skazu človeka. Ale temnota prevládne, osud človeka je zapečatený a spísaný. Hviezdy zaznamenajú čas Jeho príchodu a keď sa budú sféry a planéty prelínať ON POVSTANE. Veľký Cthulhu sa vráti vyzbrojený pazúrmi pomsty a kruto potrestá dávnych vládcov a rozseká dušu človeka. Zem spozná noc bez konca. Jeho prisluhovači sú medzi vami, preto si daj pozor človeče. Prichádzajú v pokornej ľstivosti ako zlodeji noci. Nestarajú sa o človeka a jeho krehké božstva, človeka zaslepeného ich vôľou. Veľký Cthulhu drieme vo svojom príbytku a stvárňuje sen, z ktorého bude vo mne spiaci nehybne čakať. Môj brat, Ibn Ghazi, videl otvorenými očami koniec ľudského sveta, no Ich kliatba poprela jeho zjavenie. Akokoľvek odsúdený pociťuje nekonečne muky Trezora Zinu. Jeho ústa sú zapečatené, jazyk vyrezaný - nemôže hovoriť ani oplakávať svoje utrpenie. Je bezhlavým otrokom Shoggotha pokým Starí Mocní neupadnú. Yog-Sothoth pozná Bránu, cez ktorú sa títo Starí Mocní vrátia. Keď budú hviezdy vyblednuté a mesiac už viac nebude svietiť a keď bude vychádzať a zachádzať iba tmavé slnko: Mocný Cthulhu sa prebudí a z hlbín zavolá mocným hlasom tisícich hromov, brána sa otvorí a ONI SA VRÁTIA. Bedákaj nad svojim osudom, človeče, lebo zem bude prázdnota a na večnosť hodená do priepasti zatratenia.
*V Jeho hrobke u R`lyeha Mocný Cthulhu spí*
Pečať, pod ktorou je, nepretrvá na veky. Bláznovstvo ľudí ju rozbije a ON POVSTANE. Človek v svojej zaslepenej nevšímavosti napadne klbko, ktoré zväzuje jeho nesmrteľnosť (bez toho aby vedel, kto vedie jeho ruku), ohňom roztrhne vzduch a oceány, a oblohu pokryje jedovatým plastom dávneho tieňa Cthulhu. Ja, Alhazred, som počul jeho volanie, moje oči uvideli zakázané Znamenia a ja sa bojím hlasu nočného vetra, bojím sa o človeka. Ph`hglui mglw`nafh Cthulhu R`lyeh Wgah`nagl fhtan
*Výcvik Mŕtvoly*
Akú úrodu prinesie duša po smrti?
Čo spočíva v hrobe po tom, čo sa duch odlúčil?
Čo zaisťuje Bránu pod hadím okom?
-Stanza I.
V temnom a zabudnutom meste som toho videl veľa nezmieneného. Nie je to nádhera Iremu, ktorý ma šialene straší v snoch, ale iné miesto, miesto zahalene v na prostej tichosti, človeku dlho neznáme a vyhýbajúce sa dokonca aj ghoulom a vyziabnutím prízrakom. Ticho ktoré tam je, je prirovnávané k miliónom stratených rokov, dláviacich moju dušu veľkým tlakom, keď som prechádzal tamtie labyrinty v hrôze, že moje kroky môžu prebudiť tých hrozných architektov tejto bezmennej sféry, kde rukopis času je zviazaný a vietor ani len nešeptá. Veľký bol môj strach z tohto miesta, ale ešte väčšie bolo akési polo spánkové omámenie, ktoré zovrelo moju myseľ a tiahlo moje kroky ešte ďalej a hlbšie do tejto ríše neznáma. Moja lampa sálala svoju žiaru na čadičové steny, odhaľujúc pevne piliere, ktoré isto neboli vysekane žiadnou ľudskou rukou, na ktorých podivne poškvrnené obelisky vyobrazovali desivé kresby a klenuté písmena týčiace sa nado mnou v temnote. Chodba predo mnou sa zvažovala a tak som zostúpil. Kvôli tomu, čo vyzeralo ako večnosť, som zostúpil v nadšených úvahách nad ponurými ikonami, ktoré pokračovali po oboch stranách chodby až do nekonečna, zobrazujúc prazvláštne činy Tých Mocných, nenarodených zo smrteľného lona. Zotrvávali tu a už steny budovy niesli ich značku: ohromne podobizne týchto príšerných bytosti starých časov, vytesaných pod oblohou neuhádnuteľných asteroidov. Cesta viedla stále viac a viac nadol. Stratil som pojem o čase, Hypnos a večnosť držali moju dušu. Ako dlho a ako ďaleko som išiel? Neviem. A potom ako prebudený zo snov Narcaea, moje oči zrazu zazreli dvere, ktoré mi bránili v ceste. Bol na nich ich znak. Znak, ktorý som videl v jaskynných hrobkách Lengu, medzi piliermi Iremu, nesene pred idolmi kryptického Isnavoru. Začal som sa triasť hneď ako som zazrel tento temný nápis, pokrývajúci jadeitovy kameň, zvíjajúci sa ako tisíc odporných hadov. Raz ich plazovité formy akoby vyrážali proti sebe ako v konflikte, potom sa spájali do hnusnej hmoty a potom sa znova delili do skrúcajúcich sa čiernych hadích písmen. Dvere sa pred mojimi ocami zvinuli ako zvitok papiera a ja som hľadel do prázdnoty, ktorá za nimi bola. Medzi hviezdami sa pohybovali zvláštne tmavé postavy. Ako nárek obrovského vetra, mi do uší búšili s krikom a pľacom tisícky hrozných hlasov duší v mukách. Zakázané mena Yog-sothoth, Cthulhu, Nyarlathhotep a stovky ďalších mi pálilo v mysli ako jedovatá zlosť. Ich mozgy vstúpili do môjho a ja som sa naučil tak rúhavé veci, o ktorých sa smrteľnému človeku ani nezdalo, pochádzajúce z oblasti mimo nášho času a priestoru, kde slepý démon, sultán Azathoth spočíva v jame Chaosu po dlhé nekonečné a nesčíselné aeony. Potom sa s hromovým burácaním hviezdy pred mojimi očami začali točiť v zosmršťovacom víre a ja som bol vtiahnutý do tej neznámej priepasti ľahko ako lístok v búrke. Môj výkrik hrôzy prešiel do milosrdného zabudnutia a pohltila ma temnota. Prebral som sa na pusti červeného piesku, kde práve slnko ohlasovalo úsvit. Vstal som, otočil sa k severu a pobral sa k Damasku kde som ja, ako ich zapisovateľ musel napišať svoju knihu. Lebo za Herkulovými piliermi volajú snívajúce kryštály.
*O Tom ktorý Spi*
Viete, že spal spánok smrti po cele nesčíselné roky Ten, ktorý driemal dávno pred zrodením človeka; Ten, ktorý je mŕtvy, a stále spiaci POVSTANE. Jeho čas sa blíži. Červ nenaruší, čo už je skazené. Čas je bezvýznamný oproti dĺžke Jeho trvania a aeony nemôžu spustošiť to, čo nie je z pozemskej hmoty. Prebýva v R`lyehovi, zviazaný v nekonečnom spánku Tými, ktorý by bránili temnote Vonkajších Pekiel a prehradili skazu človeka. Ale temnota prevládne, osud človeka je zapečatený a spísaný. Hviezdy zaznamenajú čas Jeho príchodu a keď sa budú sféry a planéty prelínať ON POVSTANE. Veľký Cthulhu sa vráti vyzbrojený pazúrmi pomsty a kruto potrestá dávnych vládcov a rozseká dušu človeka. Zem spozná noc bez konca. Jeho prisluhovači sú medzi vami, preto si daj pozor človeče. Prichádzajú v pokornej ľstivosti ako zlodeji noci. Nestarajú sa o človeka a jeho krehké božstva, človeka zaslepeného ich vôľou. Veľký Cthulhu drieme vo svojom príbytku a stvárňuje sen, z ktorého bude vo mne spiaci nehybne čakať. Môj brat, Ibn Ghazi, videl otvorenými očami koniec ľudského sveta, no Ich kliatba poprela jeho zjavenie. Akokoľvek odsúdený pociťuje nekonečne muky Trezora Zinu. Jeho ústa sú zapečatené, jazyk vyrezaný - nemôže hovoriť ani oplakávať svoje utrpenie. Je bezhlavým otrokom Shoggotha pokým Starí Mocní neupadnú. Yog-Sothoth pozná Bránu, cez ktorú sa títo Starí Mocní vrátia. Keď budú hviezdy vyblednuté a mesiac už viac nebude svietiť a keď bude vychádzať a zachádzať iba tmavé slnko: Mocný Cthulhu sa prebudí a z hlbín zavolá mocným hlasom tisícich hromov, brána sa otvorí a ONI SA VRÁTIA. Bedákaj nad svojim osudom, človeče, lebo zem bude prázdnota a na večnosť hodená do priepasti zatratenia.
*V Jeho hrobke u R`lyeha Mocný Cthulhu spí*
Pečať, pod ktorou je, nepretrvá na veky. Bláznovstvo ľudí ju rozbije a ON POVSTANE. Človek v svojej zaslepenej nevšímavosti napadne klbko, ktoré zväzuje jeho nesmrteľnosť (bez toho aby vedel, kto vedie jeho ruku), ohňom roztrhne vzduch a oceány, a oblohu pokryje jedovatým plastom dávneho tieňa Cthulhu. Ja, Alhazred, som počul jeho volanie, moje oči uvideli zakázané Znamenia a ja sa bojím hlasu nočného vetra, bojím sa o človeka. Ph`hglui mglw`nafh Cthulhu R`lyeh Wgah`nagl fhtan
*Výcvik Mŕtvoly*
Akú úrodu prinesie duša po smrti?
Čo spočíva v hrobe po tom, čo sa duch odlúčil?
Čo zaisťuje Bránu pod hadím okom?
-Stanza I.
[NEXT>>>]