Čierno-hlaví prisťahovalci z východu
Napriek rozsiahlym výskumom stále nevieme, odkiaľ Sumeri prišli do južnej Mezopotámie, ani kedy sa to stalo. Hypotézy sa natoľko líšia, že sa navzájom vylučujú. Najodvážnejšia z nich tvrdí, že museli byť potomkami nejakej kozmickej rasy, keďže sa vynikajúco vyznali v astronómii, ale aj v kadečom inom.
Sumerská civilizácia vznikla pred vyše päťtisíc rokmi, a potom náhle a záhadne zanikla Bola obdivuhodná. Sumeri totiž dávno pred Kopernikom a Galileom poznali slnečnú sústavu, položili základy matematiky a dokázali všetko aj zapísať. Z ich poznania čerpali Babylončania a Asýrčania. Prečo však títo múdri ľudia ustúpili primitívnym púštnym kočovníkom? Sumeri, ktorí samých seba označovali za „čiernohlavých prisťahovalcov z východu", žili v južnej Mezopotámii (dnes časť Iraku). Mnohé ukazuje na ich zámorský pôvod.
Ich reč nepripomína nijaký zo známych starodávnych ani súčasných jazykov, čo okrem iného znamená, že neskorší obyvatelia tejto oblasti, hovoriaci semitskými jazykmi, neboli ich potomkami.
Nádherné mestá so záhadnými zikkuratmi
Vykopávky ukázali, že pred objavením sa Sumerov v južnej Mezopotámii už existovali mestá. Sumeri si ich však nepodrobili, ale vďaka svojmu poznaniu si získali v novom spoločenstve dominujúce postavenie. Pripisuje sa im toľko revolučných vynálezov, že mnohí bádatelia sú presvedčení o ich kontaktoch s kozmitmi. Sila Sumerov pramení v schopnosti prispôsobiť sa novým podmienkam. Sumeri vo svojom slovníku nemali slová týkajúce sa staviteľstva, roľníctva a prebrali ich spolu s novým poznaním: intenzívne poľnohospodárstvo bolo v Mezopotámii rozvinuté dávno pred ich príchodom. Vtedy práve vznikli monumentálne chrámy v podobe zikkuratov. Ako prví začali používať hrnčiarsky kruh, ale ich najvýznamnejším prínosom je z hľadiska vedy klinové písmo.
Hlinené tabuľky, pokladnica poznania
Kresby predstavujúce Slnko obklopené planétami svedčia o tom, že poznali heliocentrickú stavbu našej slnečnej sústavy dávno pred Kopernikom. Vedeli, že planéty krúžia okolo Slnka, ale schémy na hlinených tabuľkách sú plné „omylov". Nesúhlasia proporcie a vzájomné vzdialenosti planét, ani ich počet. Mnohí súčasní bádatelia, Sitchina a českého spisovateľa Wojnara nevynímajúc, hovoria, že ide o obraz sveta z dávnych čias, keď sa planéty Marduk (Nibiru) a Tiamat zrazili. Marduk (Nibiru) bol vyhodený za hranice našej slnečnej sústavy a z Tiamatu vznikla Zem, Mesiac a pár asteroidov (je zaujímavé, že planétu Zem volali Sumeri Kí - odštiepok, čo sa postupne, vývojom reči zmenilo na GI, GE, neskôr Gaia). Sumeri vedeli o vzdialených planétach, ktoré boli objavené o tisícročia neskôr a zaznamenali to!
Boží synovia
Sumerská kozmogónia hovorí nielen o vzniku a vývoji našej slnečnej sústavy, ale aj o pôvode a vzniku pozemského života. Podľa týchto textov bol život na Zem prenesený prostredníctvom „útočných satelitov Nibiru"... Pre staroveké stredomorské národy bol Marduk/Nibiru Stvoriteľom a aj sídlom ANA, ktorý bol pánom osudu Zeme, ľudí a „bohov"... Sitchin predpokladá, že na Nibiru sa inteligentný život vyvinul možno aj o milióny rokov skôr ako na Zemi, jej obyvatelia potom založili kolónie na Zemi. Tým, ktorí prišli na Zem z planéty Nibiru, Sumeri hovorili ANUNNAKI (čo doslova znamená „tí, ktorí prišli od Nebeského - ANU - na Zem (KI). Práve oni boli zrejme záhadnými „božími synmi" - Nefilim, „ktorí zostúpili z neba na Zem".
Sumerské texty zaznamenávajú aj stvorenie človeka (to je však dlhší príbeh), čo neskôr vedci zaradili do ríše bájí a legiend. To všetko sa však odohralo pred veľkou potopou. V Epose o Gilgamešovi hrdina príbehu opisuje svoje stretnutie s prapredkom Utnapištim (Noem?). Je to jasný opis situácie pred potopou. „Nesmrteľní bohovia Sumerov Anunnaki" nemohli čeliť „planéte kríženia", ktorá sa blížila k Zemi. (O tom, čo vlastne potopu vyvolalo, existujú len dohady, podľa Wojnara mohlo ísť o to, že križujúca planéta Nibiru stiahla so sebou vlečku planétok a menších meteoritov; jedna z nich narazila do Zeme a vyvolala kataklizmu obrovských rozmerov.) Čiže sumerské texty hovoria čosi iné, ako hlása oficiálna veda. Keď sa Nibiru priblížila k Zemi, nastal čas, aby „bohovia Anunnaki" (ako ich volali Sumeri), odišli. Anunnaki nemohli na Zemi zanechať nič použiteľné, všetko bolo treba zobrať so sebou alebo zničiť. Toto podrobne opisujú sumerské eposy a žalmy. Dozvieme sa z nich o plienení posvätných, „bohmi" postupne opustených zikkuratov, z ktorých cítiť rozpad hierarchie a autority vodcov Anunnaki.
Rádioaktívny dážď
Podľa Wojnara texty opisujú obojstrannú snahu získať (zničiť) kľúčové spojovacie, energetické a iné technické zariadenia umiestnené v zikkuratoch. Správca pozemskej misie Enlil už vtedy „trónil na výšinách" u svojho otca Ana. Odchádzajúci Anunnaki sa odhodlali ku kardinálnemu riešeniu - zrejme použili jadrové zbrane. Nechceli predsa nevzdelaným ľuďom ponechať napospas svoju techniku... Wojnar je presvedčený, že sumerská kultúra zahynula pod rádioaktívnym dažďom... Hľa, čo o tom hovorí jeden z mýtov: „...Veľkí bohovia zbledli tvárou v tvár tej hrôze, keď videli, ako gigantická žiara dosiahla až nebo a zem sa otriasla až do svojho vnútra." A ďalej: „Keď sa zlý vietor rozprestrel ako sieť nad horami, ušli sumerskí bohovia zo svojich milovaných miest." (Odleteli natrvalo - ich misia na Zemi sa skončila.)
O tom, že ide o opis skutočných udalostí, svedčí veľmi veľa ďalších faktov. Okrem iného sa aj biblické záznamy z čias po zničení Sodomy len tak hmýria poznámkami o zasypávaní a kopaní nových studní (voda bola skazená, rádioaktívna). Nippur, posvätné kráľovské mesto Sumerov, bolo miesto, kde veľkňazi strážili spomínané astronomické a iné poznatky.... Oficiálne sa za koniec sumerskej civilizácie považuje nájazd Amoritov (zo slova amurr, západ), ku ktorému došlo okolo roku 2000 p. n. 1. Porazený národ rýchlo upadol do zabudnutia... Toľko veľmi stručne príbeh Sumerov, ktorých potomkovia dali počiatok znamenitým rodom, ktoré stáli na čele veľkých civilizácií. Hovorí však aj o tom, že všetko bolo inak, ako sa to učíme dnes... Pravda o našom pôvode je však už na dosah...
Sumerská civilizácia vznikla pred vyše päťtisíc rokmi, a potom náhle a záhadne zanikla Bola obdivuhodná. Sumeri totiž dávno pred Kopernikom a Galileom poznali slnečnú sústavu, položili základy matematiky a dokázali všetko aj zapísať. Z ich poznania čerpali Babylončania a Asýrčania. Prečo však títo múdri ľudia ustúpili primitívnym púštnym kočovníkom? Sumeri, ktorí samých seba označovali za „čiernohlavých prisťahovalcov z východu", žili v južnej Mezopotámii (dnes časť Iraku). Mnohé ukazuje na ich zámorský pôvod.
Ich reč nepripomína nijaký zo známych starodávnych ani súčasných jazykov, čo okrem iného znamená, že neskorší obyvatelia tejto oblasti, hovoriaci semitskými jazykmi, neboli ich potomkami.
Nádherné mestá so záhadnými zikkuratmi
Vykopávky ukázali, že pred objavením sa Sumerov v južnej Mezopotámii už existovali mestá. Sumeri si ich však nepodrobili, ale vďaka svojmu poznaniu si získali v novom spoločenstve dominujúce postavenie. Pripisuje sa im toľko revolučných vynálezov, že mnohí bádatelia sú presvedčení o ich kontaktoch s kozmitmi. Sila Sumerov pramení v schopnosti prispôsobiť sa novým podmienkam. Sumeri vo svojom slovníku nemali slová týkajúce sa staviteľstva, roľníctva a prebrali ich spolu s novým poznaním: intenzívne poľnohospodárstvo bolo v Mezopotámii rozvinuté dávno pred ich príchodom. Vtedy práve vznikli monumentálne chrámy v podobe zikkuratov. Ako prví začali používať hrnčiarsky kruh, ale ich najvýznamnejším prínosom je z hľadiska vedy klinové písmo.
Hlinené tabuľky, pokladnica poznania
Kresby predstavujúce Slnko obklopené planétami svedčia o tom, že poznali heliocentrickú stavbu našej slnečnej sústavy dávno pred Kopernikom. Vedeli, že planéty krúžia okolo Slnka, ale schémy na hlinených tabuľkách sú plné „omylov". Nesúhlasia proporcie a vzájomné vzdialenosti planét, ani ich počet. Mnohí súčasní bádatelia, Sitchina a českého spisovateľa Wojnara nevynímajúc, hovoria, že ide o obraz sveta z dávnych čias, keď sa planéty Marduk (Nibiru) a Tiamat zrazili. Marduk (Nibiru) bol vyhodený za hranice našej slnečnej sústavy a z Tiamatu vznikla Zem, Mesiac a pár asteroidov (je zaujímavé, že planétu Zem volali Sumeri Kí - odštiepok, čo sa postupne, vývojom reči zmenilo na GI, GE, neskôr Gaia). Sumeri vedeli o vzdialených planétach, ktoré boli objavené o tisícročia neskôr a zaznamenali to!
Boží synovia
Sumerská kozmogónia hovorí nielen o vzniku a vývoji našej slnečnej sústavy, ale aj o pôvode a vzniku pozemského života. Podľa týchto textov bol život na Zem prenesený prostredníctvom „útočných satelitov Nibiru"... Pre staroveké stredomorské národy bol Marduk/Nibiru Stvoriteľom a aj sídlom ANA, ktorý bol pánom osudu Zeme, ľudí a „bohov"... Sitchin predpokladá, že na Nibiru sa inteligentný život vyvinul možno aj o milióny rokov skôr ako na Zemi, jej obyvatelia potom založili kolónie na Zemi. Tým, ktorí prišli na Zem z planéty Nibiru, Sumeri hovorili ANUNNAKI (čo doslova znamená „tí, ktorí prišli od Nebeského - ANU - na Zem (KI). Práve oni boli zrejme záhadnými „božími synmi" - Nefilim, „ktorí zostúpili z neba na Zem".
Sumerské texty zaznamenávajú aj stvorenie človeka (to je však dlhší príbeh), čo neskôr vedci zaradili do ríše bájí a legiend. To všetko sa však odohralo pred veľkou potopou. V Epose o Gilgamešovi hrdina príbehu opisuje svoje stretnutie s prapredkom Utnapištim (Noem?). Je to jasný opis situácie pred potopou. „Nesmrteľní bohovia Sumerov Anunnaki" nemohli čeliť „planéte kríženia", ktorá sa blížila k Zemi. (O tom, čo vlastne potopu vyvolalo, existujú len dohady, podľa Wojnara mohlo ísť o to, že križujúca planéta Nibiru stiahla so sebou vlečku planétok a menších meteoritov; jedna z nich narazila do Zeme a vyvolala kataklizmu obrovských rozmerov.) Čiže sumerské texty hovoria čosi iné, ako hlása oficiálna veda. Keď sa Nibiru priblížila k Zemi, nastal čas, aby „bohovia Anunnaki" (ako ich volali Sumeri), odišli. Anunnaki nemohli na Zemi zanechať nič použiteľné, všetko bolo treba zobrať so sebou alebo zničiť. Toto podrobne opisujú sumerské eposy a žalmy. Dozvieme sa z nich o plienení posvätných, „bohmi" postupne opustených zikkuratov, z ktorých cítiť rozpad hierarchie a autority vodcov Anunnaki.
Rádioaktívny dážď
Podľa Wojnara texty opisujú obojstrannú snahu získať (zničiť) kľúčové spojovacie, energetické a iné technické zariadenia umiestnené v zikkuratoch. Správca pozemskej misie Enlil už vtedy „trónil na výšinách" u svojho otca Ana. Odchádzajúci Anunnaki sa odhodlali ku kardinálnemu riešeniu - zrejme použili jadrové zbrane. Nechceli predsa nevzdelaným ľuďom ponechať napospas svoju techniku... Wojnar je presvedčený, že sumerská kultúra zahynula pod rádioaktívnym dažďom... Hľa, čo o tom hovorí jeden z mýtov: „...Veľkí bohovia zbledli tvárou v tvár tej hrôze, keď videli, ako gigantická žiara dosiahla až nebo a zem sa otriasla až do svojho vnútra." A ďalej: „Keď sa zlý vietor rozprestrel ako sieť nad horami, ušli sumerskí bohovia zo svojich milovaných miest." (Odleteli natrvalo - ich misia na Zemi sa skončila.)
O tom, že ide o opis skutočných udalostí, svedčí veľmi veľa ďalších faktov. Okrem iného sa aj biblické záznamy z čias po zničení Sodomy len tak hmýria poznámkami o zasypávaní a kopaní nových studní (voda bola skazená, rádioaktívna). Nippur, posvätné kráľovské mesto Sumerov, bolo miesto, kde veľkňazi strážili spomínané astronomické a iné poznatky.... Oficiálne sa za koniec sumerskej civilizácie považuje nájazd Amoritov (zo slova amurr, západ), ku ktorému došlo okolo roku 2000 p. n. 1. Porazený národ rýchlo upadol do zabudnutia... Toľko veľmi stručne príbeh Sumerov, ktorých potomkovia dali počiatok znamenitým rodom, ktoré stáli na čele veľkých civilizácií. Hovorí však aj o tom, že všetko bolo inak, ako sa to učíme dnes... Pravda o našom pôvode je však už na dosah...
(Sumerská civilizácia)