Hoci sa o pyramídach popísalo nesmierne veľa článkov a kníh, naďalej nevydávajú svoje tajomstvá. Mnohí vedci ustavične tvrdia, že to boli hrobky faraónov, kým iní oponujú a hovoria, že išlo o miesto zasvätenia...
Hovorí sa, že ľudská civilizácia vďačí za vynájdenie charakteristického tvaru pyramíd géniovi Imhotepa. Údajne on naprojektoval a dal postaviť pre faraóna hrobku v tvare pyramídy. Treba však pripomenúť, že faraónovo telo sa vo Veľkej pyramíde nikdy nenašlo...
V decembri 1872 Georg Smith z Britského múzea, neskorší vynikajúci asýrológ, predstavil text, ktorý prečítal z hlinenej tabuľky, pokrytej klinovým písmom. Tabuľka pochádzala z knižnice asýrskeho kráľa Ašurbanipala v Ninive. Na tabuľke v epose o Gilgamešovi nájdeme opis veľkej potopy, podobnej biblickej. Netreba pripomínať, že na celom svete sú usadeniny potvrdzujúce pravdivosť biblického opisu. Otázkou je, odkiaľ mal Noe informáciu o tom, že má postaviť archu. Biblia učí, že od Boha. Natíska sa aj iná odpoveď: boli to bytosti prichádzajúce z kozmu v Ezechielových „kočoch", ktoré dobre vedeli o blížiacej sa kométe. Pravda, potopu mohlo spôsobiť aj globálne oteplenie, ale k tomu dochádzalo postupne po celé stáročia. Potopa biblických rozmerov mohla nastať iba po údere kométy alebo iného nebeského telesa. Okrem okamžitých dynamických efektov priniesla na Zem nepredstaviteľné množstvo vody. Sfinga, ktorá stráži pyramídu, nesie stopy po týchto udalostiach...
Bola Veľká pyramída archou?
Jedna z hypotéz hovorí, že Noe zachránil život na Zemi tak, že zhromaždil všetky druhy zvierat žijúcich na planéte, aby spolu s ním prežili kataklizmu. Mohla byť archou Veľká pyramída?
Prvý, ktorý ju nazval archou, bol grécky učenec Herodotos. Vedec Zacharia Sitchin zasa dokazuje, že v časoch panovania Cheopsa pyramída už stála. Tento fakt je čoraz očividnejší. V pyramíde sa nikdy nenašli pozostatky faraóna. Veľké kamenné sarkofágy sú prázdne... Práve ony však mohli podľa tejto hypotézy obsahovať Noeho posádku: banku génov. Hodila sa táto banka po odoznení potopy? Celkom iste. Možnože však život, tvorený in vitro, nie vždy uspokojil tvorcov. Vznikali hybridy. Sarkofágy, samozrejme, nestačili na uchovanie genetického materiálu. Bola potrebná nejaká aparatúra, monitoring. „Ventilačný kanál", ktorý skúmal nemecký bádateľ Gantenbrink pomocou robota, bol možno kanálom vedúcim inštaláciu von. Možnože v ňom boli telekomunikačné antény?! Veď ventilačný kanál smeruje priamo k súhvezdiu Oriónu. Po tisícročiach zostali v pamäti ľudstva iba hmlisté čriepky z rozprávania o bohoch, vyslancoch z neba, ktorí stvorili ľudí na Zemi a oživili mŕtvu planétu. Nik vtedy nedokázal určiť úlohu tajomnej veľkej stavby. Spájala sa ani nie tak s laboratóriom ako so symbolickým miestom nesmrteľnosti. Možnože sa Imhotepovi podarilo zistiť jej tajomstvo. Intuitívne vykreslil obraz Veľkej pyramídy ako terminál k hviezdam, k nesmrteľnosti....
Vráťme sa však k pyramídam: rozdiel medzi veľkou pyramídou a ostatnými je taký obrovský, že je ťažké prijať, že vznikli v odstupe desaťročí. Ak nevezmeme do úvahy celú prekvapujúcu matematiku Veľkej pyramídy, neprestáva nás šokovať umiestnenie kamenných blokov s hmotnosťou desiatok ton, ktoré plnia nosné elementy vnútra stavby vo výške niekoľko desiatok metrov! Umiestnenie takýchto „maličkostí" v takej veľkej výške by bolo veľmi náročné aj dnes, ako to dokázali pred tisícročiami?
Ako vznikla veľká pyramída
Z mnohých pokusov vysvetliť, ako sa stavala Veľká pyramída, spomeniem pre nedostatok miesta len jeden: obrábanie tvrdého granitu či ešte tvrdšieho andezitu sa údajne robilo kamennými a medenými nástrojmi. Ten, kto to tvrdí, by sa mal aspoň raz v živote o to pokúsiť- hoci udrieť medeným dlátom o granit. Neurobí na ňom ani čiaru... Pre každý prípad vedci hovoria o špeciálne tvrdenej medi. Ako tvrdenej? Ako si v dávnoveku s týmto problémom poradili, keď kovom, ktorý sa účinne môže merať s tvrdou skalou, je železo? V uvedenom čase však technológiu tavby železa v Egypte nepoznali. Pritom kamenné bloky pyramíd boli obrábané železným náradím, a to nie hocijakým!
V južnej časti Saudskej Arábie sa nachádza oblasť pokrytá čiernou sklovinou - úlomkami roztopených skál a veľkého množstva kúskov železa. Všetko je porozhadzované okolo výrazného krátera po meteorite. Mnoho pokolení Beduíni toto miesto nazývajú al-hudida - staré železo. Pripomeňme si, že železo z meteoritov obsahujú púštne oblasti na celom svete. Tento dar nebies vzhľadom na špecifikum púšte prakticky nekorodoval a hromadil sa tam tisícročia. Napríklad na namíbijskej púšti dodnes leží zákonom chránený najväčší meteorit sveta Hoba: tento kus železa má hmotnosť54 ton! Keď došli nebeské suroviny, civilizácie zrazu upadli...
Vráťme sa však do starého Egypta: vieme už, čím sa mohli obrábať tvrdé skalné bloky, ale ako boli transportované zo vzdialených kameňolomov a umiestňované čoraz vyššie a vyššie? Existuje názor či skôr dogma, že skalné bloky transportovali po drevených rolkách alebo ich ťahali po ceste natretej blatom... Tento spôsob si vyžadoval státisíce robotníkov a aj tak je ťažké veriť v úspech tejto technológie. Predovšetkým by chýbalo potrebné množstvo cédrov, v Egypte veľmi vzácnych. Existuje však iná možnosť. Možnože Egypťanom poslúžil za vzor posvätný skarabeus, ktorý bez problémov gúľal svoje obrovské gule. Najjednoduchším vyriešením transportu skalných blokov bolo skonštruovanie veľkej gule, ktorá by sa otvárala ako gigantický orech. V jej vnútri by bol umiestnený skalný blok. Guľu bolo možné ľahko krútiť po rovnej hladkej ceste. Na kotúľanie gule s hmotnosťou 3000 kg po rovnom povrchu stačí sila okolo 1,5 kW, čo by znamenalo, že si s ňou mohlo poradiť 6 až 8 ľudí. Keď sa už guľa ocitla na stavenisku, putovala na najjednoduchší stroj: dvojramennú páku s proporciami ramien 1:10. Ona umožňuje „zmeniť" blok s hmotnosťou 2,5 tony na blok s hmotnosťou 250 kg, čo je už hmotnosť, ktorú ľudia môžu zvládnuť. Začínajú dvojramennú páku prechyľovať ako hojdačku, guľa sa krúti a vo chvíli rovnováhy sa posúva na vodorovnej úrovni tam, kde má skalný blok spočinúť. Slovom, guľa s obsahom sa takmer sama dostane tam, kam treba. Na tom istom princípe sa môže kaskádovo posúvať na čoraz vyššie úrovne stavanej pyramídy... Keď to bolo také jednoduché, prečo sa opis tejto technológie nezachoval? Existovali dôvody na jej utajenie? Staviteľom však zrejme ani na um neprišlo, aby sa chválili čímsi celkom prirodzeným. Je to akoby sme my chceli potomkom zanechať spôsob vtĺkania klincov do steny.
Hovorí sa, že ľudská civilizácia vďačí za vynájdenie charakteristického tvaru pyramíd géniovi Imhotepa. Údajne on naprojektoval a dal postaviť pre faraóna hrobku v tvare pyramídy. Treba však pripomenúť, že faraónovo telo sa vo Veľkej pyramíde nikdy nenašlo...
V decembri 1872 Georg Smith z Britského múzea, neskorší vynikajúci asýrológ, predstavil text, ktorý prečítal z hlinenej tabuľky, pokrytej klinovým písmom. Tabuľka pochádzala z knižnice asýrskeho kráľa Ašurbanipala v Ninive. Na tabuľke v epose o Gilgamešovi nájdeme opis veľkej potopy, podobnej biblickej. Netreba pripomínať, že na celom svete sú usadeniny potvrdzujúce pravdivosť biblického opisu. Otázkou je, odkiaľ mal Noe informáciu o tom, že má postaviť archu. Biblia učí, že od Boha. Natíska sa aj iná odpoveď: boli to bytosti prichádzajúce z kozmu v Ezechielových „kočoch", ktoré dobre vedeli o blížiacej sa kométe. Pravda, potopu mohlo spôsobiť aj globálne oteplenie, ale k tomu dochádzalo postupne po celé stáročia. Potopa biblických rozmerov mohla nastať iba po údere kométy alebo iného nebeského telesa. Okrem okamžitých dynamických efektov priniesla na Zem nepredstaviteľné množstvo vody. Sfinga, ktorá stráži pyramídu, nesie stopy po týchto udalostiach...
Bola Veľká pyramída archou?
Jedna z hypotéz hovorí, že Noe zachránil život na Zemi tak, že zhromaždil všetky druhy zvierat žijúcich na planéte, aby spolu s ním prežili kataklizmu. Mohla byť archou Veľká pyramída?
Prvý, ktorý ju nazval archou, bol grécky učenec Herodotos. Vedec Zacharia Sitchin zasa dokazuje, že v časoch panovania Cheopsa pyramída už stála. Tento fakt je čoraz očividnejší. V pyramíde sa nikdy nenašli pozostatky faraóna. Veľké kamenné sarkofágy sú prázdne... Práve ony však mohli podľa tejto hypotézy obsahovať Noeho posádku: banku génov. Hodila sa táto banka po odoznení potopy? Celkom iste. Možnože však život, tvorený in vitro, nie vždy uspokojil tvorcov. Vznikali hybridy. Sarkofágy, samozrejme, nestačili na uchovanie genetického materiálu. Bola potrebná nejaká aparatúra, monitoring. „Ventilačný kanál", ktorý skúmal nemecký bádateľ Gantenbrink pomocou robota, bol možno kanálom vedúcim inštaláciu von. Možnože v ňom boli telekomunikačné antény?! Veď ventilačný kanál smeruje priamo k súhvezdiu Oriónu. Po tisícročiach zostali v pamäti ľudstva iba hmlisté čriepky z rozprávania o bohoch, vyslancoch z neba, ktorí stvorili ľudí na Zemi a oživili mŕtvu planétu. Nik vtedy nedokázal určiť úlohu tajomnej veľkej stavby. Spájala sa ani nie tak s laboratóriom ako so symbolickým miestom nesmrteľnosti. Možnože sa Imhotepovi podarilo zistiť jej tajomstvo. Intuitívne vykreslil obraz Veľkej pyramídy ako terminál k hviezdam, k nesmrteľnosti....
Vráťme sa však k pyramídam: rozdiel medzi veľkou pyramídou a ostatnými je taký obrovský, že je ťažké prijať, že vznikli v odstupe desaťročí. Ak nevezmeme do úvahy celú prekvapujúcu matematiku Veľkej pyramídy, neprestáva nás šokovať umiestnenie kamenných blokov s hmotnosťou desiatok ton, ktoré plnia nosné elementy vnútra stavby vo výške niekoľko desiatok metrov! Umiestnenie takýchto „maličkostí" v takej veľkej výške by bolo veľmi náročné aj dnes, ako to dokázali pred tisícročiami?
Ako vznikla veľká pyramída
Z mnohých pokusov vysvetliť, ako sa stavala Veľká pyramída, spomeniem pre nedostatok miesta len jeden: obrábanie tvrdého granitu či ešte tvrdšieho andezitu sa údajne robilo kamennými a medenými nástrojmi. Ten, kto to tvrdí, by sa mal aspoň raz v živote o to pokúsiť- hoci udrieť medeným dlátom o granit. Neurobí na ňom ani čiaru... Pre každý prípad vedci hovoria o špeciálne tvrdenej medi. Ako tvrdenej? Ako si v dávnoveku s týmto problémom poradili, keď kovom, ktorý sa účinne môže merať s tvrdou skalou, je železo? V uvedenom čase však technológiu tavby železa v Egypte nepoznali. Pritom kamenné bloky pyramíd boli obrábané železným náradím, a to nie hocijakým!
V južnej časti Saudskej Arábie sa nachádza oblasť pokrytá čiernou sklovinou - úlomkami roztopených skál a veľkého množstva kúskov železa. Všetko je porozhadzované okolo výrazného krátera po meteorite. Mnoho pokolení Beduíni toto miesto nazývajú al-hudida - staré železo. Pripomeňme si, že železo z meteoritov obsahujú púštne oblasti na celom svete. Tento dar nebies vzhľadom na špecifikum púšte prakticky nekorodoval a hromadil sa tam tisícročia. Napríklad na namíbijskej púšti dodnes leží zákonom chránený najväčší meteorit sveta Hoba: tento kus železa má hmotnosť54 ton! Keď došli nebeské suroviny, civilizácie zrazu upadli...
Vráťme sa však do starého Egypta: vieme už, čím sa mohli obrábať tvrdé skalné bloky, ale ako boli transportované zo vzdialených kameňolomov a umiestňované čoraz vyššie a vyššie? Existuje názor či skôr dogma, že skalné bloky transportovali po drevených rolkách alebo ich ťahali po ceste natretej blatom... Tento spôsob si vyžadoval státisíce robotníkov a aj tak je ťažké veriť v úspech tejto technológie. Predovšetkým by chýbalo potrebné množstvo cédrov, v Egypte veľmi vzácnych. Existuje však iná možnosť. Možnože Egypťanom poslúžil za vzor posvätný skarabeus, ktorý bez problémov gúľal svoje obrovské gule. Najjednoduchším vyriešením transportu skalných blokov bolo skonštruovanie veľkej gule, ktorá by sa otvárala ako gigantický orech. V jej vnútri by bol umiestnený skalný blok. Guľu bolo možné ľahko krútiť po rovnej hladkej ceste. Na kotúľanie gule s hmotnosťou 3000 kg po rovnom povrchu stačí sila okolo 1,5 kW, čo by znamenalo, že si s ňou mohlo poradiť 6 až 8 ľudí. Keď sa už guľa ocitla na stavenisku, putovala na najjednoduchší stroj: dvojramennú páku s proporciami ramien 1:10. Ona umožňuje „zmeniť" blok s hmotnosťou 2,5 tony na blok s hmotnosťou 250 kg, čo je už hmotnosť, ktorú ľudia môžu zvládnuť. Začínajú dvojramennú páku prechyľovať ako hojdačku, guľa sa krúti a vo chvíli rovnováhy sa posúva na vodorovnej úrovni tam, kde má skalný blok spočinúť. Slovom, guľa s obsahom sa takmer sama dostane tam, kam treba. Na tom istom princípe sa môže kaskádovo posúvať na čoraz vyššie úrovne stavanej pyramídy... Keď to bolo také jednoduché, prečo sa opis tejto technológie nezachoval? Existovali dôvody na jej utajenie? Staviteľom však zrejme ani na um neprišlo, aby sa chválili čímsi celkom prirodzeným. Je to akoby sme my chceli potomkom zanechať spôsob vtĺkania klincov do steny.
Terminál k hviezdám
