LUNATIC GODS patria jednoznačne medzi najskúsenejšie a najexperimentálnejšie kapely nielen na Slovensku, hladiny metalových vôd rozvírili už debutom „Inhuman & Insensible“ a ich dráha nadobúda stále zaujímavejšie kontúry. Posledný album „Ante Portas“ ma natoľko zaujal, že som hneď posielal Hiraxovi pár zvedavých otázok...
Nazdar Hirax, kedy bol oficiálny dátum vydania „Ante Portas“ a ako dlho trval celý kompozičný proces? Aké sú tvoje pocity po vydaní novinky?
Nebol to nejaký presný dátum. Prvý krát som doniesol „Ante Portas“ na minuloročný Brutal Assault a spravil tam s ním pár výmien. Pocity? Ako vždy pri novom albume - úžasnéééé...
Aké sú zatiaľ reakcie na nový album zo strany kritiky a fans? Berieš kritiku vážne?
Recenzie nešetria chválou. Bolo pár neutrálnych a kde tu útočiacich na nejaké tie „slabiny“ vidiace z pohľadu toho-ktorého recenzenta, ale neboli to žiadne veľké výtky. A hlavne som občas cítil, že dotyčný je mimo diania diskografie Lunatic Gods (čo je normálne, hehe), ale keď niekto napíše, že sme sa od prvej dosky moc nevyvíjali, tak... Dokonca aj oblasť slovenských textov bola prijatá veľmi pozitívne, čoho som sa obával asi najviac. V kúštičku duše som dúfal, že texty tomu albumu dali ďalší rozmer, ale nevedel som, či sa neklamem sám seba. Ohlasy druhých uší ma v tom potvrdili, som rád.
Aký bol pôrod „Ante Portas“ v porovnaní s predošlými albumami LUNATIC GODS? Čo bolo najťažšie pri komponovaní tohto materiálu?
Pôrod bol oproti „The Wilderness“ a „Mythus“ viac než bezproblémový. Už ideme do štúdia priam „nepripravený“ a všetko sa deje nejako automaticky a prirodzene. Hostia prídu, niečo im občas povieme, ale väčšinou im hovoríme - choďte za mikrofón a hrajte, niečo z vás vypadne. A oni pozerajú ako puci a potom tam na prvý krát hodia takú vec, že padáme zo stoličiek. Aj moje sóla a vyhrávky som vymýšľal už väčšinou na mieste. Luboslav, napriek tomu, že veľa gitarových partov nevedel, lebo som ich väčšiu časť nahral ja, mal také erupcie nápadov, že som len pozeral. Skutočne radosť nahrávať. A ja si myslím, že tá nálada je počuť aj z albumu. Veľa vecí tam ide úplne nenútene. Už na „Mythuse“ sa zjavovali šialené veci, ale boli tam niekedy nalepené. Tu som s aranžmánmi oveľa viacej spokojnejší.
Pre mňa osobne je novinka tým najlepším, čo pod menom LUNATIC GODS vyšlo, skladby majú veľkú silu, kompozične bohaté variácie, veľa originálnych prvkov, feeling, ale napriek všetkému typický LUNATIC GODS, vždy rozpoznateľný medzi stovkami kapiel, podľa mňa ste jedna z mála tuzemských kapiel s vlastnou tvárou...ako ty sám vnímaš váš štýl a vašu hudbu?
Hehe, ako to ja môžem hodnotiť? Ja vymýšľam, ale nerozmýšľam čo zo mňa ide. Na to sú tu poslucháči. A keď sa páči, som samozrejme potešený. A súhlas. Ja považujem „Ante Portas“ za náš najlepší album. A nepíšem to len kvôli tomu, že je posledný a som zaslepený. Moje čidlá kvality sú veľmi citlivé a zdravo kritické...
Zaujíma ma, akým spôsobom komponuješ, na CD je veľa nástrojov a ty tvoríš gitarové linky, keď zložíš nejaký riff, dokážeš si do neho zaradiť v mysli aj ostatné nástroje? Myslím skôr tie netypické nástroje, ako to vlastne celé vzniká?
Jedine čo robím, nechávam pre daný nástroj priestor. Teda vyhýbam sa tomu, čo som robil na prvých albumoch, že zneli súčasne 4 gitary (každá hrala iný motív), plus kláves a spev a do toho som ešte sóloval. Čisté psycho, hehe. Ale aj to malo svoj význam. Musel som to spraviť, ináč by som sa nenaučil robiť muziku v tejto podobe, ako ide zo mňa v súčasnosti...
Na základe čoho sa rozhoduješ pre hostí ktorí sa zúčastnia nahrávania?
Na základe pocitu. Už som to spomínal. „Hej, Bolas. A ty na čo hráš?,“ pýtam sa zvukára v Exponente. „Na klarinet, píštaly, flautu a priečnu flautu,“ odvetil mi. „Dobre, dones tie nástroje zajtra všetky so sebou,“ niečo tam fúkol a mne behali zimomriavky po chrbte. Tak to bolo aj s Andrejom z Karpatských Chrbátov. On hral gajdy na takej malej elektronickej pičovine a saxofón nahral na trubke od záchoda. Jedine drumbľa bola drumbľou. Diali sa tam úžasné veci... Hlavne keď prišla k mikrofónu Gréta s Ročom. Sú to speváci par exellans, radosť môcť koordinovať s takýmito ľuďmi.
Mali ste pri nahrávaní aj nejaké príhody ktoré by stáli za zverejnenie? Aká bola atmosféra v štúdiu a koľko trvalo celé nehrávanie „Ante Portas“?
Príhody? Tie záchvaty smiechu išli dosť často. Vieš, my sme už so Sanchézom ako bratia. Doberáme sa, filozofujeme, riešime, smejeme sa… A on toho okolo muziky veľmi veľa vie. Ak niekoho v štúdiu počúvnem a dám na jeho radu, je to práve on. Nahrávanie trvalo okolo desať dní. Chodím do štúdia ako na dovolenku. Úplne som otočil prístup. Zo začiatku som bol moc precízny a zviazaný strachom, ako čo spraviť. Teraz to ide všetko krásne jednoducho a prirodzene. Je to to najlepšie, čo ťa môže stretnúť.
Ako si spokojný so svojou výslednou produkciou? Podľa mňa je zvuk na vysokej úrovni a adekvátne sedí k vašej hudbe, super vyznieva basgitara, ale všetky nástroje znejú čisto a jasne...
Okrem bicích som spokojný. Je ešte na čom pracovať, ale náš problém je v tom, že muziku ktorú chceme dostať na CDčko je moc prekombinovaná a zložitá. Takéto albumy nikdy nehrajú geniálne. Všetko je na úkor niečoho. Ale učíme sa...
Čo je pre teba najpodstatnejšie z kompozičného hľadiska?
Momentálne prehľadnosť, čitateľnosť a vyniknutie sily riffu, či melódie...
Je ťažké zaškatuľkovať vašu hudbu, celkom dobre to vystihuje názov vašej skladby Dualita, na jednej strane drsnosť, tvrdosť, dravosť, na druhej jemnosť, melodika, experimentovanie...nevravím, že sa nachádzate len v týchto dvoch polohách, na to je vaša hudba príliš pestrá, ako to vidíš ty sám?
Nazval si to pekne, z časti súhlasím. Aj keď takto to vyznieva, že je naša tvorba má len dva póly, teda iba jin či jang, ale podľa mňa je presnejšie vyjadrenie: od jinu až k jangu.
Jednou z najzaujímavejších skladieb na albume je inštrumentálka Slzy Neba, tá snáď najviac reprezentuje vašu tvár čo sa týka kompozície a prepracovanosti, ako sa to stalo, že práve táto skladba bude bez spevu? Bol to pôvodný zámer?
Tie inštrumentálky na naše albumy vyberám z môjho chystaného, ale nikdy nenahraného albumu. Strach, že by intštrumentálny album až tak fans nezaujímal, ma donútil odložiť to na bok. A tak keď ide nový album, vyberiem starú nahrávku, oprášim ju a je to. Všetkým hneď oznámim, že toto bude song bez spevu a určím kto kde bude sólovať. Ale konečnú podobu to uzrie až v štúdiu. Tam ten guľáš rozvaríme a už do neho len hádžeme prísady a dochucujeme ho, xixi.
Absolútny vypaľovák je hneď jednotka Márnosť, je pre mňa ťažké vybrať najlepšiu skladbu albumu, každá má svoj feeling a niečo, čo ju robí odlišnou a zaujímavou, ktorú zo skladieb počúvaš najradšej? Počúvaš vôbec vaše nové CD? :)
Hehe, nie nepočúvam. Ani si neviem vybaviť, ako „Márnosť“ začína, hehe. Na novom albume masturbujem tak dva týždne od donesenia novorodeniatka z pôrodnice. Keď už dospelé, už sa s ním len tak z času na čas nechám pohladiť cez recenzie, prípadne keď niekto moc chváli, tak si ho aj pustím... Nezvyknem sa upínať na veci. Potom to bolí, keď ti ich niekto berie, či haní ich, hehe.
Zaujímavou zložkou albumu sú texty, sú napísané zvláštnym štýlom, možno až abstraktným niekedy a k vašej hudbe to dokonale pasuje, ako celok to pôsobí veľmi kompaktne a navzájom sa to dopĺňa, akú rolu prisudzuješ svojim textom?
Veľkú. Sedí to možno preto, že som ich písal ja, tak ako aj drvivú časť muziky, teda vyšli z jedného zmagoreného mozgu a ten rukopis sa proste nedá zmeniť.
Nerobí Emilovi problémy sa vcítiť do tvojich textov pri spievaní? Bavili ste sa spolu ako to bude vyzerať, alebo je to výhradne tvoja záležitosť a Emil to "len" odspieva?
Nie, nie... Emil nám vždy ponúkne rôzne polohy spevu a my si vyberáme, ktorý sa k jednotlivej pasáží náladou hodí. Emil vie zaspievať veľa polôh, Emo je emo, hehe.
Čítal som už pár recenzií na „Ante Portas“ a niektorí recenzenti kritizovali slovenčinu vo vašej hudbe, čo si o tom myslíš? Podľa mňa to bol dobrý krok ako to bude s textami v budúcnosti? Použiješ znova slovenčinu?
Kritizoval ju tak každý štvrtý. Myslel som si, že každý štvrtý sa jej zastane, hehe. Nastal opak. Veľa metalistov má klapky na očiach. Nevedia veci prijať z iného uhlu pohľadu. Ich škoda. Pripravujú sa o more dobrej muziky z celého sveta.
V textoch používaš aj menej frekventované slová ako sriene, trovil, zbŕklo, borí, rozjímaj, pláň, trieli... čo ešte dodáva na zvláštnosti albumu, samozrejme aj obal a celý layout je fantastický, zdá sa, že ste nič neponechali na náhodu...
Slovenčina je úžasný jazyk, milujem ju! Nie som žiaden rasista, ale som nesmierne rád, že ovládam tento jazyk. Je mäkký, básnicky, tvrdý, kto ho ovláda, môže s ním čarovať. Poskytuje oceán možností, len človek musí byť kreatívny a šialený, hehe. A obal? To sme celé nechali na starosti Šestákovi. Je to taký náš mág. Mám ho rád ako človeka. Má svoj svet a robí originálne veci. Nepovedali sme mu k tomu albumu pred jeho vznikom ani slovo a keď nám ho ukázal, tak iba pár. Zneli takto: Mišo, je to super!
Akým spôsobom chcete album podporiť koncertne? Chystá sa nejaká šnúra po Slovensku, a ak áno, kedy sa môžme tešiť?
Uff, toto je citlivá téma. Neviem, ako mám na ňu odpovedať. Dlho sme necvičili. Máme dohodnutých pár koncertov, tie dôležité spomeniem: 15.03.2008 Banská Bystrica, 15 rokov Pyopoesy a 21.3.2008 Klub Pistol-Pistol, ROOT + DEBUSTROL + LUNATIC GODS + PROMILE PROJECTS + HELLWAITS. Snáď k tomu prilepíme nejaké ďalšie dátumy. My vieme, že je to potrebné, ale časovo sme všetci dosť rozbití. Uvidí sa...
Budú k novému albumu aj triká, a čo videoklip? Uvažujete o tejto možnosti znova?
Klip sa robí. Bude k skladbe „Balada o makovom mlynčeku“. Je dosť psychodelická, takže Martin Ferko, Moravák, ktorý nad ním teraz sedí, sa s ním môže dokonale vyhrať. Trika sa tiež robia. Chystám teraz tlačený katalóg mojej metalovej zásielkovky HROM Records, tam už budú v ponuke.
Ok, to by bolo z mojej strany všetko, ak som na niečo zabudol, rozpíš sa, tebe ďakujem za zodpovedanie otázok...
Aj ja moc ďakujem za podporu! Nech sa vám darí aj najbližších sto rokov! Snáď len adresa webového portálu mojej distribučky, kde je k dostaniu kopa metalových CD, DVD, nášiviek, odznakov, tričiek, mikín, vybíjaných vecí, topánok a iných taľafatiek: www.hromrecords.sk A kto by mal záujem o niečo ohľadne LUNATIC GODS, nech kliká: www.lunaticgods.sk či www.bandzone.cz/lunaticgods alebo píše na adresu: hirax@hromrecords.sk prípadne keby niekoho zaujímali ukážky z mojej pisateľskej tvorby, nech kliká na: www.baricak.blog.sme.sk Majte sa šťastne a slobodne, zdraví vás Hirax.
Mortuary
Nazdar Hirax, kedy bol oficiálny dátum vydania „Ante Portas“ a ako dlho trval celý kompozičný proces? Aké sú tvoje pocity po vydaní novinky?
Nebol to nejaký presný dátum. Prvý krát som doniesol „Ante Portas“ na minuloročný Brutal Assault a spravil tam s ním pár výmien. Pocity? Ako vždy pri novom albume - úžasnéééé...
Aké sú zatiaľ reakcie na nový album zo strany kritiky a fans? Berieš kritiku vážne?
Recenzie nešetria chválou. Bolo pár neutrálnych a kde tu útočiacich na nejaké tie „slabiny“ vidiace z pohľadu toho-ktorého recenzenta, ale neboli to žiadne veľké výtky. A hlavne som občas cítil, že dotyčný je mimo diania diskografie Lunatic Gods (čo je normálne, hehe), ale keď niekto napíše, že sme sa od prvej dosky moc nevyvíjali, tak... Dokonca aj oblasť slovenských textov bola prijatá veľmi pozitívne, čoho som sa obával asi najviac. V kúštičku duše som dúfal, že texty tomu albumu dali ďalší rozmer, ale nevedel som, či sa neklamem sám seba. Ohlasy druhých uší ma v tom potvrdili, som rád.
Aký bol pôrod „Ante Portas“ v porovnaní s predošlými albumami LUNATIC GODS? Čo bolo najťažšie pri komponovaní tohto materiálu?
Pôrod bol oproti „The Wilderness“ a „Mythus“ viac než bezproblémový. Už ideme do štúdia priam „nepripravený“ a všetko sa deje nejako automaticky a prirodzene. Hostia prídu, niečo im občas povieme, ale väčšinou im hovoríme - choďte za mikrofón a hrajte, niečo z vás vypadne. A oni pozerajú ako puci a potom tam na prvý krát hodia takú vec, že padáme zo stoličiek. Aj moje sóla a vyhrávky som vymýšľal už väčšinou na mieste. Luboslav, napriek tomu, že veľa gitarových partov nevedel, lebo som ich väčšiu časť nahral ja, mal také erupcie nápadov, že som len pozeral. Skutočne radosť nahrávať. A ja si myslím, že tá nálada je počuť aj z albumu. Veľa vecí tam ide úplne nenútene. Už na „Mythuse“ sa zjavovali šialené veci, ale boli tam niekedy nalepené. Tu som s aranžmánmi oveľa viacej spokojnejší.
Pre mňa osobne je novinka tým najlepším, čo pod menom LUNATIC GODS vyšlo, skladby majú veľkú silu, kompozične bohaté variácie, veľa originálnych prvkov, feeling, ale napriek všetkému typický LUNATIC GODS, vždy rozpoznateľný medzi stovkami kapiel, podľa mňa ste jedna z mála tuzemských kapiel s vlastnou tvárou...ako ty sám vnímaš váš štýl a vašu hudbu?
Hehe, ako to ja môžem hodnotiť? Ja vymýšľam, ale nerozmýšľam čo zo mňa ide. Na to sú tu poslucháči. A keď sa páči, som samozrejme potešený. A súhlas. Ja považujem „Ante Portas“ za náš najlepší album. A nepíšem to len kvôli tomu, že je posledný a som zaslepený. Moje čidlá kvality sú veľmi citlivé a zdravo kritické...
Zaujíma ma, akým spôsobom komponuješ, na CD je veľa nástrojov a ty tvoríš gitarové linky, keď zložíš nejaký riff, dokážeš si do neho zaradiť v mysli aj ostatné nástroje? Myslím skôr tie netypické nástroje, ako to vlastne celé vzniká?
Jedine čo robím, nechávam pre daný nástroj priestor. Teda vyhýbam sa tomu, čo som robil na prvých albumoch, že zneli súčasne 4 gitary (každá hrala iný motív), plus kláves a spev a do toho som ešte sóloval. Čisté psycho, hehe. Ale aj to malo svoj význam. Musel som to spraviť, ináč by som sa nenaučil robiť muziku v tejto podobe, ako ide zo mňa v súčasnosti...
Na základe čoho sa rozhoduješ pre hostí ktorí sa zúčastnia nahrávania?
Na základe pocitu. Už som to spomínal. „Hej, Bolas. A ty na čo hráš?,“ pýtam sa zvukára v Exponente. „Na klarinet, píštaly, flautu a priečnu flautu,“ odvetil mi. „Dobre, dones tie nástroje zajtra všetky so sebou,“ niečo tam fúkol a mne behali zimomriavky po chrbte. Tak to bolo aj s Andrejom z Karpatských Chrbátov. On hral gajdy na takej malej elektronickej pičovine a saxofón nahral na trubke od záchoda. Jedine drumbľa bola drumbľou. Diali sa tam úžasné veci... Hlavne keď prišla k mikrofónu Gréta s Ročom. Sú to speváci par exellans, radosť môcť koordinovať s takýmito ľuďmi.
Mali ste pri nahrávaní aj nejaké príhody ktoré by stáli za zverejnenie? Aká bola atmosféra v štúdiu a koľko trvalo celé nehrávanie „Ante Portas“?
Príhody? Tie záchvaty smiechu išli dosť často. Vieš, my sme už so Sanchézom ako bratia. Doberáme sa, filozofujeme, riešime, smejeme sa… A on toho okolo muziky veľmi veľa vie. Ak niekoho v štúdiu počúvnem a dám na jeho radu, je to práve on. Nahrávanie trvalo okolo desať dní. Chodím do štúdia ako na dovolenku. Úplne som otočil prístup. Zo začiatku som bol moc precízny a zviazaný strachom, ako čo spraviť. Teraz to ide všetko krásne jednoducho a prirodzene. Je to to najlepšie, čo ťa môže stretnúť.
Ako si spokojný so svojou výslednou produkciou? Podľa mňa je zvuk na vysokej úrovni a adekvátne sedí k vašej hudbe, super vyznieva basgitara, ale všetky nástroje znejú čisto a jasne...
Okrem bicích som spokojný. Je ešte na čom pracovať, ale náš problém je v tom, že muziku ktorú chceme dostať na CDčko je moc prekombinovaná a zložitá. Takéto albumy nikdy nehrajú geniálne. Všetko je na úkor niečoho. Ale učíme sa...
Čo je pre teba najpodstatnejšie z kompozičného hľadiska?
Momentálne prehľadnosť, čitateľnosť a vyniknutie sily riffu, či melódie...
Je ťažké zaškatuľkovať vašu hudbu, celkom dobre to vystihuje názov vašej skladby Dualita, na jednej strane drsnosť, tvrdosť, dravosť, na druhej jemnosť, melodika, experimentovanie...nevravím, že sa nachádzate len v týchto dvoch polohách, na to je vaša hudba príliš pestrá, ako to vidíš ty sám?
Nazval si to pekne, z časti súhlasím. Aj keď takto to vyznieva, že je naša tvorba má len dva póly, teda iba jin či jang, ale podľa mňa je presnejšie vyjadrenie: od jinu až k jangu.
Jednou z najzaujímavejších skladieb na albume je inštrumentálka Slzy Neba, tá snáď najviac reprezentuje vašu tvár čo sa týka kompozície a prepracovanosti, ako sa to stalo, že práve táto skladba bude bez spevu? Bol to pôvodný zámer?
Tie inštrumentálky na naše albumy vyberám z môjho chystaného, ale nikdy nenahraného albumu. Strach, že by intštrumentálny album až tak fans nezaujímal, ma donútil odložiť to na bok. A tak keď ide nový album, vyberiem starú nahrávku, oprášim ju a je to. Všetkým hneď oznámim, že toto bude song bez spevu a určím kto kde bude sólovať. Ale konečnú podobu to uzrie až v štúdiu. Tam ten guľáš rozvaríme a už do neho len hádžeme prísady a dochucujeme ho, xixi.
Absolútny vypaľovák je hneď jednotka Márnosť, je pre mňa ťažké vybrať najlepšiu skladbu albumu, každá má svoj feeling a niečo, čo ju robí odlišnou a zaujímavou, ktorú zo skladieb počúvaš najradšej? Počúvaš vôbec vaše nové CD? :)
Hehe, nie nepočúvam. Ani si neviem vybaviť, ako „Márnosť“ začína, hehe. Na novom albume masturbujem tak dva týždne od donesenia novorodeniatka z pôrodnice. Keď už dospelé, už sa s ním len tak z času na čas nechám pohladiť cez recenzie, prípadne keď niekto moc chváli, tak si ho aj pustím... Nezvyknem sa upínať na veci. Potom to bolí, keď ti ich niekto berie, či haní ich, hehe.
Zaujímavou zložkou albumu sú texty, sú napísané zvláštnym štýlom, možno až abstraktným niekedy a k vašej hudbe to dokonale pasuje, ako celok to pôsobí veľmi kompaktne a navzájom sa to dopĺňa, akú rolu prisudzuješ svojim textom?
Veľkú. Sedí to možno preto, že som ich písal ja, tak ako aj drvivú časť muziky, teda vyšli z jedného zmagoreného mozgu a ten rukopis sa proste nedá zmeniť.
Nerobí Emilovi problémy sa vcítiť do tvojich textov pri spievaní? Bavili ste sa spolu ako to bude vyzerať, alebo je to výhradne tvoja záležitosť a Emil to "len" odspieva?
Nie, nie... Emil nám vždy ponúkne rôzne polohy spevu a my si vyberáme, ktorý sa k jednotlivej pasáží náladou hodí. Emil vie zaspievať veľa polôh, Emo je emo, hehe.
Čítal som už pár recenzií na „Ante Portas“ a niektorí recenzenti kritizovali slovenčinu vo vašej hudbe, čo si o tom myslíš? Podľa mňa to bol dobrý krok ako to bude s textami v budúcnosti? Použiješ znova slovenčinu?
Kritizoval ju tak každý štvrtý. Myslel som si, že každý štvrtý sa jej zastane, hehe. Nastal opak. Veľa metalistov má klapky na očiach. Nevedia veci prijať z iného uhlu pohľadu. Ich škoda. Pripravujú sa o more dobrej muziky z celého sveta.
V textoch používaš aj menej frekventované slová ako sriene, trovil, zbŕklo, borí, rozjímaj, pláň, trieli... čo ešte dodáva na zvláštnosti albumu, samozrejme aj obal a celý layout je fantastický, zdá sa, že ste nič neponechali na náhodu...
Slovenčina je úžasný jazyk, milujem ju! Nie som žiaden rasista, ale som nesmierne rád, že ovládam tento jazyk. Je mäkký, básnicky, tvrdý, kto ho ovláda, môže s ním čarovať. Poskytuje oceán možností, len človek musí byť kreatívny a šialený, hehe. A obal? To sme celé nechali na starosti Šestákovi. Je to taký náš mág. Mám ho rád ako človeka. Má svoj svet a robí originálne veci. Nepovedali sme mu k tomu albumu pred jeho vznikom ani slovo a keď nám ho ukázal, tak iba pár. Zneli takto: Mišo, je to super!
Akým spôsobom chcete album podporiť koncertne? Chystá sa nejaká šnúra po Slovensku, a ak áno, kedy sa môžme tešiť?
Uff, toto je citlivá téma. Neviem, ako mám na ňu odpovedať. Dlho sme necvičili. Máme dohodnutých pár koncertov, tie dôležité spomeniem: 15.03.2008 Banská Bystrica, 15 rokov Pyopoesy a 21.3.2008 Klub Pistol-Pistol, ROOT + DEBUSTROL + LUNATIC GODS + PROMILE PROJECTS + HELLWAITS. Snáď k tomu prilepíme nejaké ďalšie dátumy. My vieme, že je to potrebné, ale časovo sme všetci dosť rozbití. Uvidí sa...
Budú k novému albumu aj triká, a čo videoklip? Uvažujete o tejto možnosti znova?
Klip sa robí. Bude k skladbe „Balada o makovom mlynčeku“. Je dosť psychodelická, takže Martin Ferko, Moravák, ktorý nad ním teraz sedí, sa s ním môže dokonale vyhrať. Trika sa tiež robia. Chystám teraz tlačený katalóg mojej metalovej zásielkovky HROM Records, tam už budú v ponuke.
Ok, to by bolo z mojej strany všetko, ak som na niečo zabudol, rozpíš sa, tebe ďakujem za zodpovedanie otázok...
Aj ja moc ďakujem za podporu! Nech sa vám darí aj najbližších sto rokov! Snáď len adresa webového portálu mojej distribučky, kde je k dostaniu kopa metalových CD, DVD, nášiviek, odznakov, tričiek, mikín, vybíjaných vecí, topánok a iných taľafatiek: www.hromrecords.sk A kto by mal záujem o niečo ohľadne LUNATIC GODS, nech kliká: www.lunaticgods.sk či www.bandzone.cz/lunaticgods alebo píše na adresu: hirax@hromrecords.sk prípadne keby niekoho zaujímali ukážky z mojej pisateľskej tvorby, nech kliká na: www.baricak.blog.sme.sk Majte sa šťastne a slobodne, zdraví vás Hirax.
Mortuary
Od jinu až k jangu
