[home] [interviews] [reviews] [news] [stories] [about us] [beyond the veil] [contact]
Zdanlivá nedobytnosť
Kapely sa rodia a umierajú, stanú sa uznávanými, alebo zatracovanými, zbytočne prechválenými, alebo nedocenenými. To je aj prípad TEXTURES, ktorí sa snažia o bezhraničné komponovanie, odvážne borenie štýlov a ich tvorba dokáže raniť aj pohladiť. Povedala by som, že len pre silné žalúdky, no aj ťažšie stráviteľná hudba si nájde svojich priaznivcov, tak ak neuznávate len veľké mená a ich malé kopírky, TEXTURES sú tu pre vás s čerstvou vlnou originality. Na moje otázky odpovedal Daniel Regan.


Zdravím, hneď v úvode sa pozastavím pri vašom názve... inšpirovala vás k nemu legenda CYNIC, ktorých inštrumentálka nesie názov Textures?
  Eeeh, úprimne musím priznať že áno, haha. Keď sme písali prvé skladby pre náš debut "Polars", ešte sme nemali žiadny názov kapely. Myslel som si, že meno Textures by bol vhodný pre náš zvuk a štruktúru skladieb. Sú mnohonásobne navrstvené a pozostávajú z rôznych štýlov hudby. Od Thrashu po fúziu a od zvukových kulís po matematickú presnosť. Názov Textures je vhodný aj kvôli tomu, že všetci členovia v kapele tvoria akési Štruktúry. Ak oddelíš jednu časť, stroj nebude fungovať na 100%. A myslíme si, že zobrať názov zo skladby od CYNIC nie je najhoršie. Sú aj mizernejšie kapely či albumy z ktorých sme si mohli vybrať, haha.  

Máte na konte regulérne CD "Polars", ktoré vám podchytilo vydavateľstvo Listenable Records. Ako sa vám to podarilo? Koľko ste rozposlali promo CDs? Ozvali sa vám aj iné firmy?
  Rozoslali sme množstvo promáčov do rôznych labelov, väčších aj menších. Ale Listenable boli tak nadšení, že sme nemohli odolať kúzlu týchto Francúzov. Náš manažér mal s nimi dobrý vzťah. Zavolal im či už počuli náš album a keď odpovedali že "nie", povedal im, "Dobre, vyberte ten skurvený album z hromady demáčov a okamžite ho hoďte do veže!". Ráno boli Listenable už na dráte. Myslím, že bolo asi 11 hodín. Zvyšok je už eeeeh, história.

Vaša tvorba je veľmi pestrá, vysokotechnická s častými zmenami nálad v každej jednej skladbe, dokonca aj jednotlivé songy sú od seba takmer žánrovo odlišné, nebojíte sa takto experimentovať s náladami?
  Ak si ľudia myslia, že každá skladba má iný štýl a náladu, berieme to ako kompliment. Zober si kapely ako QUEEN, A PERFECT CIRCLE, PANTERA, DEVIN TOWNSEND, alebo ešte PINK FLOYD. Sila týchto kapiel sa ukrýva v sile skladieb, ktoré zložili. Mnohé skladby sú majstrovské diela sami osebe. A všetci dosť experimentovali so zvukom, štruktúrami a štýlmi. Samozrejme sa nemôžeme porovnávať s týmito legendami, ale je dobré vedieť čo sa môžeš naučiť od týchto kapiel. Musíš sa učiť od majstrov :) 












Hoci veľká časť vašej tvorby sa nesie v rýchlom technickom víre, môže sa v sekunde všetko zmeniť na depresie vyvolávajúce psycho melódie, nehovoriac o nekonečných intrách a songu Effluent a záverečnej Heave. Nerobí vám samotným problém vypočuť si do konca tieto šialenstvá?
Vieš, počúvanie hudby vždy nemusí byť jednoduché. Internalizácia novej hudby, ktorú si práve objavil je niekedy ako nová časť tvojej osobnej bytosti. Chcem tým povedať, že môžeš rásť a zväčšovať svoju súradnicovú sústavu počúvaním novej hudby. Okrem toho sme len chceli urobiť estetické vyhlásenie, že Metal nie je len Metal, fúzia nie je len fúzia a zvuková kulisa nie je len zvuková kulisa. Všetko je súčasťou rovnakého hudobného feelingu, ktorý máme. Väčšina ľudí na to zabúda a skúmajú len úzky kút obrovského hudobného spektra. Chceli sme sa len pokúsiť skombinovať nejaké elementy z rôznych perspektív.  

Celé CD je nasiaknuté atmosférou MESHUGGAH a snáď Devinom Townsendom... S MESHUGGAH ste si už zahrali. Aké je hrať pred kapelou, ktorá pre vás veľa znamená?
  Podporiť týchto maníkov bola pre nás pocta. Mali veľký vplyv na dnešnú metalovú scénu a možno celý hudobný prístup všeobecne. Komplimentom je pre nás aj to, že sa im páči to čo robíme, ako povedali v jednom holandskom interview. Prišli s úplne novým štýlom a vypracovali ho svojim spôsobom. Vzali sme od nich niektoré prvky spôsobu myslenia a zmiešali sme ich s našimi.

Skladba Young Man mi silne pripomína tvorbu AT THE GATES. Ako vznikla a prečo je tak odlišná od ostatných?
    Myslím, že nie je až tak odlišná. Ale gitarista Bart prišiel s pár riffmi a nápadom pre verš. Ten song sme dokončili po pár skúškach. V tom je sila tohoto špecifického songu. Nie je príliš prekomplikovaný, skôr jednoduchý ako popová skladba. AT THE GATES boli jedni z tých, ktorí s tým experimentovali tiež. Ak sa pozrieš bližšie na štruktúru ich skladieb, budeš počuť skoro identickú štruktúru ako má veľa pop/rockových kapiel. Na druhej strane sú prísady veeeeľmi odlišné. Ale myslím, že je to dobré. Je chytľavý, emocionálny, silný a dobre premyslený. Samozrejme nie tak povrchný ako väčšina pop skladieb.

Zato najdlhšia skladba Polars je asi najoriginálnejšia a akoby náladovo rozdelená do 3 častí... tiež celý album nesie jej názov. Čím je pre vás výnimočná?
    Pre nás je táto skladba najreprezentatívnejšia z celého albumu, odráža nás a veci o ktorých sme vtedy, pred 3 rokmi premýšľali. Skladba sa zaoberá všetkými protikladmi, ktorými v živote prechádzaš. Voľby medzi rozumom a citmi, výchovou a prirodzenosťou, hľadanie odpovedí v materializme či v intelektuálnom zdokonaľovaní. Všetky tie voľby a spôsoby ktorými sa zaoberáme tvoria našu bytosť. Skladba má koncept hlavne v chaose verzus pokoj. Nie len textovo, ale aj hudobne. Môžeš počuť že skladba sa pohybuje všetkými smermi.

V kapele je vás 6 členov, nie sú vám pódiá pritesné?
Občas. Ale hrali sme v niekoľkých veľmi malých kluboch vo Francúzsku a bolo to bez problémov. My sme kapela, ktorá môže pôsobiť dvoma spôsobmi. Na malom pódiu sme skutočná metalová kapela, ktorá dokáže rozpumpovať ľudí pokiaľ z nich maximálne netečie. Na väčších pódiách je viac priestoru pre svetelnú show a atmosférickejšie záležitosti. Samozrejme nezabudneme aj rozpumpovať dav a urobiť z neho víriacu sa masu. 

Ukričané vokály chŕli Eric v doprovode Jochema, ktorý tiež hrá na gitaru. Nemýlim sa, že chorálové party patria práve Jochemovi? Má naozaj široký rozsah a zafarbenie niekde medzi TOWNSENDOM, OPETH a čistými spevmi DIMMU BORGIR... Má školený hlas?
  Na albume sme mali iného vokalistu menom Pieter. Gitarista Jochem spieval všetky čisté party. Potom Pieter odišiel z kapely, tak sme sa rozhodli zobrať Erica. Je to veľmi zručný spevák, ktorý dokáže kričať, chrochtať a veľmi dobre spieva aj čistým vokálom. Medzi jeho favoritov patria Mike Patton, Jeff Buckley, Maynard James Keenan a Corey Taylor. Máš pravdu, Eric trénoval svoj hlas pred pár rokmi na konzervatóriu, ale odišiel, pretože to naozaj nebolo nič pre neho.

Klávesové party v songoch vytvárajú svojskú psychedelickú atmosféru a skvele dopĺ
ňajú jednotlivé nálady a deprimujúce melódie pomedzi Meshu sekačky. Môžeš mi objasniť tvorivý proces u TEXTURES?
  Eeeeh, nie. Veľa ľudí sa na to pýta, ale u nás je skladanie hudby jeden veľký chaos, haha. Každý prináša nápady a každý je súčasťou aranžovania a úpravy skladieb. Naša sila je ale v tom, že celá kapela vie čo potrebujú naše skladby aby boli dobré. A vieme ako narábať s nástrojmi rozumom aj emocionálne. Prinajmenšom tak ako sa nám to páči. 

Ako to vyzerá s pripravovaným materiálom? Bude to podobný úlet alebo chystáte medzidimenzionálne experimentovanie?
  Myslím, že nové skladby sú spevnejšie a intenzívnejšie. Celý materiál bude súdržnejší než ten predošlý. Stále miešame rôzne štýly, ale hlavne Eric robí skladby súdržnejšími. Jeho čisté vokály bolo presne to čo sme potrebovali na novej nahrávke. Som veľmi zvedavý ako budú ľudia reagovať na náš nový matroš. Minulý víkend sme mali možnosť si zahrať 3 nové skladby, pričom každý je úplne iný, tak sme požiadali ľudí o väčšiu pozornosť. Reakcie boli veľmi ohromujúce. Myslím, že je to vďaka tomu, že skladby sú viac polarizované než na debute. Mám tým na mysli, že keď hráme rýchlo a nahlas, hráme naozaj rýchlo a nahlas. A keď hráme pokojne, robíme to čo najkrajšie. Je to hlavne Ericova zásluha. 

Nedávno ste si zahrali na českom festivale Brutal Assault, kde ste boli veľkým prekvapením pre mnohých fans. Ako sa vám hralo? Boli ste na fesťáku celý čas alebo ste po odohratí odcestovali? Zaujali vás tam nejaké kapelky?
    Nespomínam si, že by nás niečo zaujalo, ale objavili sme jednu kapelu, ktorú sme ešte nepočuli. Boli z Čiech, možno ich poznáš. Taká doomovka s growlingom a speváčkou a tiež s huslami, flautou a klavírom. Hlavne tie folkové časti boli ÚŽASNÉ! Človeče, boli sme z toho hotoví! V Čechách sa nám hralo skvele. Často zisťujeme, že v krajinách ako Francúzsko a Čechy sú fans oveľa živší než v Anglicku či u nás v Holandsku. Ten feeling je čistejší než v skazenej západnej Európe.

V Ostensibly Inpregnable sa zahrávate s uletenými atmosférickými fúziami a dokonca odznie sólo, ktorých vo vašej tvorbe nie je veľa. Tiež bicman hrá dosť svojským a originálnym spôsobom... Venuje sa niekto z vás aj inému hudobnému štýlu? Máte nejaké bočné projekty?
Haha, všetci sa venujeme rôznym hudobným žánrom. Naozaj už nepočúvame toľko metalovej hudby. Každý počúva všetko. Speváci/skladatelia ako Jeff Buckley, Brian Eno, Joni Mitchell. Rock ako PEARL JAM, TOOL, RADIOHEAD. Progrock ako GENESIS, PINK FLOYD a YES. Fúzia ako Pat Metheny, Dave Weckl Band, Victor Bailey. Soul ako Otis Redding či Rachell Ferrell. Soundtrack ako Yann Tiersen, John Williams, Patrick O Hearn. Jazz ako Buddy Rich, Dexter Gordon a klasika ako Chopin a Debussy. Skoro každý z nás má bočné projekty, ale to neznamená vždy kapelu. Jochem je napríklad producent a má nahrávacie štúdio. Bart a Eric robia webové stránky. Ale ak sa pýtaš na skutočné kapely, tak len Eric spieva v kapele menom SENGAIA, ktorí hrajú Death-Jazz. Ja plánujem spolupracovať s projektom TESSERACT z Anglicka. Projekt založený na Sol Niger Within projekte od Frederika Thordendala.  

OK, vďaka za zodpovedanie mojich otázok, prajem veľa úspechov s bandou a teším sa na nový materiál... Nezabudnite pridať svoj TOP 5...
Vďaka za všetkých členov že sa zaujímate o TEXTURES. Vy udržiavate metalovú scénu nažive! Želám vám všetko najlepšie.

U2: The Joshua Tree
TOOL: Aenima
DEATH: Symbolic
ANATHEMA: Alternative 4
NICK DRAKE: Five Leaves Left

                                                                                                                                Moony