APOPLEXY „Tears of The Unborn“, Station Master CD ´95, SVK
Začiatok rokov 90tych bol extrémne plodným pre sféry Death Metalu, nie inak tomu bolo ani v našich luhoch a hájoch, kapela APOPLEXY z Myjavy vznikla v ´93tom, po tom ako ju sformoval hlavný gitarista a spevák Mário Duga, ešte toho roku nahrali demo „Dysmorphophobia“ na ktorom už bolo počuť, že o tejto kapele ešte budeme počuť. Ale poďme k ich albumu. Album otvára skoro 7 minútová kompozícia Manipulated a už z prvých tónov počuť, že od dema sa chalani posunuli o riadny kus dopredu po všetkých stránkach, hneď prvý riff vám dá tak zabrať, že pocítite prvoligový štandard. Skladba je vystavaná na dvoch gitarách a to rozhodne nie jednoduchým spôsobom, riffy na seba nadväzujú tak prirodzene, že až mrazí, za takto skomponované aranže by sa nemuseli hanbiť ani Schuldiner alebo Murphy, skladba má nádherný úvod, rozvíjanie, prvé sólo ktorému predchádza vyhrávka, gradáciu a ukončenie dlhým druhým sólom, ale neviem povedať ktoré z oboch sól je lepšie, pretože obe sú vyšperkované do maxima! Album je skomponovaný tak, že medzi skladbami si môžeme doslova vychutnať tri nádherné inštrumentálne variácie klasickej španielky alebo elektrickej akustiky na témy ako baroko alebo renesancia, takou je napr. druhá Memory alebo štvrtá Coronation aj s klávesovým podmazom od Tomáša Kmeťa. Čo sa týka inštrumentálok, ešte tu máme poslednú skladbu Crying Sea s nenapodobiteľnou atmosférou a zvukmi mora v trošku psychadelickej nálade. V týchto veciach sa dá počuť aký cit mal Mário pre kompozíciu a samozrejme perfektne zvládnutá technika hry na klasickú gitaru. To že komponovať vedel aj na distortion dokazujú zostávajúce skladby Deceptive Imagination, Confine Shadows ( podľa mňa absolútne typická tvár APOPLEXY ), Desolate ( možno najlepšia skladba albumu, skutočná sila a rešpekt! ) a Averted Face Of Humanity, ani jedna skladba tu nie je navyše zbytočná, všetky majú svoju silu a sú tak zapamätateľné, že hudbu APOPLEXY rozpoznáte vždy hneď po pár sekundách! Ďalšou silnou stránkou nahrávky je Máriov vokál, tak typický, perfektne nafrázovaný a čo je najväčšia sila, vokálmi sa neopiera o gitarové steny, spieva skutočne mimo gitár svoje partie a to podotýkam veľmi dobre! Najslabšou stránkou nahrávky sú bicie, sú zahraté dobre, ale voči samotnej hudbe sú podľa mňa trochu málo kreatívne a plnia len účel povinnej rytmiky. Produkcia dopadla na svoju dobu a naše pomery celkom slušne, ale dovolil by som si trošku poteoretizovať, ak by bol tento album nahratý v nejakom špičkovom štúdiu s dobrým producentom a lepšími bicími, som si istý, že „Tears of The Unborn“ by mal už dnes štatút absolútneho kultu vo svetovej lige Death Metalu. A ak by kapela vyvíjala tak silné aktivity ako napr. KRABATHOR čo sa týka propagácie, koncertných aktivít atd., dnes mohli brázdiť pódia na celom svete po boku najrenomovanejších kapiel metalového neba. Takto ide len o dobre skrytý klenot, zaprášený niekde v hornom regáli, ktorý keď niekto náhodou objaví ovalí ho tak, že v momente z toho regála spadne na zem. Čo dodať na záver? Je obrovská škoda nevyužitého potenciálu ktorý stále drieme v Máriovom podvedomí, dúfam, že jedného dňa znova povstane vo svojej najväčšej sile, koľko je na Slovensku takých hudobníkov??? Pre mňa osobne najsilnejší klenot v celej histórii slovenského Death Metalu a silne pochybujem, že sa ho niekomu podarí prekonať!
Mortuary
Začiatok rokov 90tych bol extrémne plodným pre sféry Death Metalu, nie inak tomu bolo ani v našich luhoch a hájoch, kapela APOPLEXY z Myjavy vznikla v ´93tom, po tom ako ju sformoval hlavný gitarista a spevák Mário Duga, ešte toho roku nahrali demo „Dysmorphophobia“ na ktorom už bolo počuť, že o tejto kapele ešte budeme počuť. Ale poďme k ich albumu. Album otvára skoro 7 minútová kompozícia Manipulated a už z prvých tónov počuť, že od dema sa chalani posunuli o riadny kus dopredu po všetkých stránkach, hneď prvý riff vám dá tak zabrať, že pocítite prvoligový štandard. Skladba je vystavaná na dvoch gitarách a to rozhodne nie jednoduchým spôsobom, riffy na seba nadväzujú tak prirodzene, že až mrazí, za takto skomponované aranže by sa nemuseli hanbiť ani Schuldiner alebo Murphy, skladba má nádherný úvod, rozvíjanie, prvé sólo ktorému predchádza vyhrávka, gradáciu a ukončenie dlhým druhým sólom, ale neviem povedať ktoré z oboch sól je lepšie, pretože obe sú vyšperkované do maxima! Album je skomponovaný tak, že medzi skladbami si môžeme doslova vychutnať tri nádherné inštrumentálne variácie klasickej španielky alebo elektrickej akustiky na témy ako baroko alebo renesancia, takou je napr. druhá Memory alebo štvrtá Coronation aj s klávesovým podmazom od Tomáša Kmeťa. Čo sa týka inštrumentálok, ešte tu máme poslednú skladbu Crying Sea s nenapodobiteľnou atmosférou a zvukmi mora v trošku psychadelickej nálade. V týchto veciach sa dá počuť aký cit mal Mário pre kompozíciu a samozrejme perfektne zvládnutá technika hry na klasickú gitaru. To že komponovať vedel aj na distortion dokazujú zostávajúce skladby Deceptive Imagination, Confine Shadows ( podľa mňa absolútne typická tvár APOPLEXY ), Desolate ( možno najlepšia skladba albumu, skutočná sila a rešpekt! ) a Averted Face Of Humanity, ani jedna skladba tu nie je navyše zbytočná, všetky majú svoju silu a sú tak zapamätateľné, že hudbu APOPLEXY rozpoznáte vždy hneď po pár sekundách! Ďalšou silnou stránkou nahrávky je Máriov vokál, tak typický, perfektne nafrázovaný a čo je najväčšia sila, vokálmi sa neopiera o gitarové steny, spieva skutočne mimo gitár svoje partie a to podotýkam veľmi dobre! Najslabšou stránkou nahrávky sú bicie, sú zahraté dobre, ale voči samotnej hudbe sú podľa mňa trochu málo kreatívne a plnia len účel povinnej rytmiky. Produkcia dopadla na svoju dobu a naše pomery celkom slušne, ale dovolil by som si trošku poteoretizovať, ak by bol tento album nahratý v nejakom špičkovom štúdiu s dobrým producentom a lepšími bicími, som si istý, že „Tears of The Unborn“ by mal už dnes štatút absolútneho kultu vo svetovej lige Death Metalu. A ak by kapela vyvíjala tak silné aktivity ako napr. KRABATHOR čo sa týka propagácie, koncertných aktivít atd., dnes mohli brázdiť pódia na celom svete po boku najrenomovanejších kapiel metalového neba. Takto ide len o dobre skrytý klenot, zaprášený niekde v hornom regáli, ktorý keď niekto náhodou objaví ovalí ho tak, že v momente z toho regála spadne na zem. Čo dodať na záver? Je obrovská škoda nevyužitého potenciálu ktorý stále drieme v Máriovom podvedomí, dúfam, že jedného dňa znova povstane vo svojej najväčšej sile, koľko je na Slovensku takých hudobníkov??? Pre mňa osobne najsilnejší klenot v celej histórii slovenského Death Metalu a silne pochybujem, že sa ho niekomu podarí prekonať!
Mortuary
