BIG BOSS „Doomy Ballads“, Shindy Productions CD ´09, CZ
Nakoľko je Big Boss veľmi aktívny, trvalo mu neuveriteľných 10 rokov kým splodil tretieho nasledovníka v rámci svojho sólového projektu. Predošlé albumy nepoznám, ale táto novinka nemá s black metalom veľa spoločného, snáď len mystickú atmosféru. Ak niekto očakáva tvrdý nárez, nič také tu nenájde, Big Boss sa rozhodol spraviť veľmi uvoľnený materiál s pomalými baladickými skladbami. Ťažko sa dá označiť štýl, ktorý tu prezentuje, pretože si vzal niečo z mnohých oblastí hudobných obzorov, takže najvýstižnejšie by boli asi doomové balady. Musím uznať, že som ani nepostrehol neprítomnosť živého bicmana, všetky party odohral automat. Je to možno aj vďaka tomu, že ich je tu veľmi málo a sú dosť nenápadné, v niektorých skladbách ani nie sú bicie. Album hneď začína mystickým introm so zavíjajúcim vetrom, ktoré nahovoril Paul Speckmann. Všetky skladby sú natoľko silné, že si ich dokážete zapamätať už len podľa názvu, sú to takmer „epické hitovky“. Prvá skladba The Cognition je postavená na akustickej gitare a jemných bicích, Big Boss ukazuje svoj talent pre silné melódie ala BATHORY podporované emotívnymi sólami. Solitude pokračuje v pochmúrnej nálade no vďaka gitarám a ostrejšiemu spevu patrí k tým tvrdším. Dobrá skladba sa podarila aj Ashokovi, zahraná na klavíri bez bicích, jej meno je Tears of the Ages. K najslabším radím skladbu The Ocean z pera Blackieho, opäť akustika s jemnými bicími. Ďalšou perlou je The Moment of a Pearl kde si Libor skvele zasóloval. Posledná s príznačným menom The End je asi najtvrdšia vec, hneď od začiatku nastupujú heavy gitary, no v druhej časti skladba prechádza do akustickej polohy. Na CD sa nachádzajú ešte 2 bonusy, prvý v podobe takmer 9 minútovej skladby I scream in the Dark of Loneliness, kde si chlapi trochu pripomenuli Big Bossov druhý projekt EQUIRHODONT progresívnymi riffmi, toto naozaj pôsobí v celkovom kontexte albumu ako dobré oživenie. Záverečný bonus Adagio Cantabile je postavený na melódii môjho obľúbeného klasika Beethovena, presnejšie z klavírnej sonáty č.8, naozaj grandiózne finále. Myslím, že sa Big Bossovi podaril tento materiál, ak sa nebojíte vyskúšať aj trochu zasnenú hudbu, „Doomy Ballads“ sa postará o skvelú tajomnú atmosféru.
9/42:54/ 8,25 Storm
www.bigboss.mysteria.cz
Nakoľko je Big Boss veľmi aktívny, trvalo mu neuveriteľných 10 rokov kým splodil tretieho nasledovníka v rámci svojho sólového projektu. Predošlé albumy nepoznám, ale táto novinka nemá s black metalom veľa spoločného, snáď len mystickú atmosféru. Ak niekto očakáva tvrdý nárez, nič také tu nenájde, Big Boss sa rozhodol spraviť veľmi uvoľnený materiál s pomalými baladickými skladbami. Ťažko sa dá označiť štýl, ktorý tu prezentuje, pretože si vzal niečo z mnohých oblastí hudobných obzorov, takže najvýstižnejšie by boli asi doomové balady. Musím uznať, že som ani nepostrehol neprítomnosť živého bicmana, všetky party odohral automat. Je to možno aj vďaka tomu, že ich je tu veľmi málo a sú dosť nenápadné, v niektorých skladbách ani nie sú bicie. Album hneď začína mystickým introm so zavíjajúcim vetrom, ktoré nahovoril Paul Speckmann. Všetky skladby sú natoľko silné, že si ich dokážete zapamätať už len podľa názvu, sú to takmer „epické hitovky“. Prvá skladba The Cognition je postavená na akustickej gitare a jemných bicích, Big Boss ukazuje svoj talent pre silné melódie ala BATHORY podporované emotívnymi sólami. Solitude pokračuje v pochmúrnej nálade no vďaka gitarám a ostrejšiemu spevu patrí k tým tvrdším. Dobrá skladba sa podarila aj Ashokovi, zahraná na klavíri bez bicích, jej meno je Tears of the Ages. K najslabším radím skladbu The Ocean z pera Blackieho, opäť akustika s jemnými bicími. Ďalšou perlou je The Moment of a Pearl kde si Libor skvele zasóloval. Posledná s príznačným menom The End je asi najtvrdšia vec, hneď od začiatku nastupujú heavy gitary, no v druhej časti skladba prechádza do akustickej polohy. Na CD sa nachádzajú ešte 2 bonusy, prvý v podobe takmer 9 minútovej skladby I scream in the Dark of Loneliness, kde si chlapi trochu pripomenuli Big Bossov druhý projekt EQUIRHODONT progresívnymi riffmi, toto naozaj pôsobí v celkovom kontexte albumu ako dobré oživenie. Záverečný bonus Adagio Cantabile je postavený na melódii môjho obľúbeného klasika Beethovena, presnejšie z klavírnej sonáty č.8, naozaj grandiózne finále. Myslím, že sa Big Bossovi podaril tento materiál, ak sa nebojíte vyskúšať aj trochu zasnenú hudbu, „Doomy Ballads“ sa postará o skvelú tajomnú atmosféru.
9/42:54/ 8,25 Storm
www.bigboss.mysteria.cz
