COLOSSEUM „Chapter 1: Delirium“, Firebox CD´07, FIN
Tento temný kolos z Fínska ma prekvapil hneď na prvé počutie, ultra pomalý Funeral Doom s nákazlivými melódiami a podmanivou atmosférou. Album vytvára celkom hutnú a ťažkú stenu gitarových riffov ktoré sú základom pre všetkých šesť skladieb. Atmosféru dotvárajú vždy prítomné klávesové plochy, sú tu rovnocenným nástrojom, niekedy len podporujú hutné gitarové témy a vytvárajú tým podhubie ktoré pomáha vypĺňať celkový koncept „Chapter 1: Delirium“. Zaujímavé sú aj ambientné plochy ktorých je síce pomenej, ale rozhodne stoja za to, tieto vás zavedú do iných dimenzií a ukážu vám neprebádané krajiny temnôt a hrôz. Vždy po ťažkotonážnych riffoch ktoré otvárajú jednotlivé kompozície príde nejaká vyhrávka alebo pomalé sólo, a to už dotvorí celé dielo skazy! Nenadarmo, Fíni nezaprú svoj cit pre melodiku, tá je pre nich tak typická ako aj vodka a ďalšie tradičné veci. V druhej skladbe Corridors of Isolation napríklad zaznievajú aj zvláštne zborové spevy, inak sa tu do popredia dostáva len chrapľavý growling v monotónnom duchu, ale to je samozrejme zámer. Celkove z „Chapter 1: Delirium“ vyznieva temná, chladná hustota majestátnosti a monumentálnosti čohosi neznámeho niekde v nekonečných diaľavách...Texty sú ovplyvnené Lovecraftovými poviedkami, mýtom Cthulhu a pod. Pre mňa osobne najväčšie prekvapenie poslednej doby vo Funeral Doomových hlbočinách.
6/1:04/9,25
www.colosseumdoom.com Mortuary
Tento temný kolos z Fínska ma prekvapil hneď na prvé počutie, ultra pomalý Funeral Doom s nákazlivými melódiami a podmanivou atmosférou. Album vytvára celkom hutnú a ťažkú stenu gitarových riffov ktoré sú základom pre všetkých šesť skladieb. Atmosféru dotvárajú vždy prítomné klávesové plochy, sú tu rovnocenným nástrojom, niekedy len podporujú hutné gitarové témy a vytvárajú tým podhubie ktoré pomáha vypĺňať celkový koncept „Chapter 1: Delirium“. Zaujímavé sú aj ambientné plochy ktorých je síce pomenej, ale rozhodne stoja za to, tieto vás zavedú do iných dimenzií a ukážu vám neprebádané krajiny temnôt a hrôz. Vždy po ťažkotonážnych riffoch ktoré otvárajú jednotlivé kompozície príde nejaká vyhrávka alebo pomalé sólo, a to už dotvorí celé dielo skazy! Nenadarmo, Fíni nezaprú svoj cit pre melodiku, tá je pre nich tak typická ako aj vodka a ďalšie tradičné veci. V druhej skladbe Corridors of Isolation napríklad zaznievajú aj zvláštne zborové spevy, inak sa tu do popredia dostáva len chrapľavý growling v monotónnom duchu, ale to je samozrejme zámer. Celkove z „Chapter 1: Delirium“ vyznieva temná, chladná hustota majestátnosti a monumentálnosti čohosi neznámeho niekde v nekonečných diaľavách...Texty sú ovplyvnené Lovecraftovými poviedkami, mýtom Cthulhu a pod. Pre mňa osobne najväčšie prekvapenie poslednej doby vo Funeral Doomových hlbočinách.
6/1:04/9,25
www.colosseumdoom.com Mortuary
