DEICIDE „The Stench Of Redemption“, Earache Records CD ´06, USA
Zúrivý rev sa tiahne údolím, tvár diabla sa zjavuje na svätej hranici, nadišiel čas, keď peklo opäť otvára svoje brány, pápež sa schováva vo svojej pivnici! Po odchode majstrov Hoffmanovcov som túto legendu úplne odpísal. Ešteže ich moje kukadlá vzhliadli naživo v old zostave. Napätý a plný očakávania čo príde po spustení disku stláčam play. Ošiaľ, aký spôsobovali v časoch „Once Upon The Cross“ je nenávratne preč. To, čo sa na vás vyvalí, už nie je tak nasrane agresívne ako kedysi. No už na predošlom „Scars Of The Crucifix“ akoby chytili druhý dych a opäť rozfúkali plamene pekelné po slabšom období predošlých dvoch počinov. Inak podľa mňa DEICIDE nikdy nenahrali vyslovene zlý album, či dokonca prepadák, ako tomu bolo u iných veličín. Čo sa týka strunobrúsičov, tak pokračujú viac menej v tých melodickejších a harmonicko-melancholických gitarových linkách, ktoré načrtli Hoffmanovci na „Scarse“, ale inak sú riffy upletené do tradične bohovražedného štýlu. Esom v rukáve je Ralph Santolla známy z účinkovania v DEATH a pod., ktorý vás dostane do najväčších orgazmov svojimi geniálnymi sólami. Sála z nich maideňácka atmosféra, čo sa nedá prehliadnuť. Ak sa mám vyjadriť k Owenovi, tak je tu zreteľne cítiť, kde že to pôsobil „zopár rôčkov“. Poctu musím ale vyjadriť delostrelcovi, akým je Asheim. Veď už to nie je žiaden mladík a stále rúbe ako ďábel. Keď si len spomeniete na kopákové prechody, akými disponoval na prvých albumoch... ovplyvnil nejedného drummera, len tak ďalej Pišta :-). Myslím, že je zbytočné vyzdvihovať hlienov hrdlorez, snáď len toľko, že sa opäť poriadne „vyřádil“ a to čo z neho vylieza von už pripomína samotného rohatého. Skalní milovníci DEICIDEťákov, pri deviatom vále si radšej sadnite. Ak tak nespravíte, môže sa stať, že si pri náraze o zem zlámete kostrč :-). Skladba totižto začína vybrnkávačkou, ktorú bravúrne poprepletajú Ralphove chápadlá – ach tie sóla. Mňa zaujal hneď prvý song, temný začiatok trojky... ale favoritov si vyberte radšej sami podľa vlastnej chuti. K albumu je natočený rovnomenný videoklip, tak sa po ňom poobzerajte, stojí za to. Brány pekiel uzatvára nezvyčajný cover od DEEP PURPLE, keďže Betón je skôr zažratý do SABBATHov. Mňa toto CD oslovilo, aj keď mnohí iste budú mať názor, že by mali radšej zmeniť názov kapely. No uznávam, je mäkší oproti predchádzajúcim nosičom, ale cez to všetko to moja tvrdá lebeň strávila a na moje prekvapenie ma aj očaril. Ten ich oheň nie a nie zhasnúť, naopak riadne priložili.
9/38:29/9 Sepo
www.deicide.com
Zúrivý rev sa tiahne údolím, tvár diabla sa zjavuje na svätej hranici, nadišiel čas, keď peklo opäť otvára svoje brány, pápež sa schováva vo svojej pivnici! Po odchode majstrov Hoffmanovcov som túto legendu úplne odpísal. Ešteže ich moje kukadlá vzhliadli naživo v old zostave. Napätý a plný očakávania čo príde po spustení disku stláčam play. Ošiaľ, aký spôsobovali v časoch „Once Upon The Cross“ je nenávratne preč. To, čo sa na vás vyvalí, už nie je tak nasrane agresívne ako kedysi. No už na predošlom „Scars Of The Crucifix“ akoby chytili druhý dych a opäť rozfúkali plamene pekelné po slabšom období predošlých dvoch počinov. Inak podľa mňa DEICIDE nikdy nenahrali vyslovene zlý album, či dokonca prepadák, ako tomu bolo u iných veličín. Čo sa týka strunobrúsičov, tak pokračujú viac menej v tých melodickejších a harmonicko-melancholických gitarových linkách, ktoré načrtli Hoffmanovci na „Scarse“, ale inak sú riffy upletené do tradične bohovražedného štýlu. Esom v rukáve je Ralph Santolla známy z účinkovania v DEATH a pod., ktorý vás dostane do najväčších orgazmov svojimi geniálnymi sólami. Sála z nich maideňácka atmosféra, čo sa nedá prehliadnuť. Ak sa mám vyjadriť k Owenovi, tak je tu zreteľne cítiť, kde že to pôsobil „zopár rôčkov“. Poctu musím ale vyjadriť delostrelcovi, akým je Asheim. Veď už to nie je žiaden mladík a stále rúbe ako ďábel. Keď si len spomeniete na kopákové prechody, akými disponoval na prvých albumoch... ovplyvnil nejedného drummera, len tak ďalej Pišta :-). Myslím, že je zbytočné vyzdvihovať hlienov hrdlorez, snáď len toľko, že sa opäť poriadne „vyřádil“ a to čo z neho vylieza von už pripomína samotného rohatého. Skalní milovníci DEICIDEťákov, pri deviatom vále si radšej sadnite. Ak tak nespravíte, môže sa stať, že si pri náraze o zem zlámete kostrč :-). Skladba totižto začína vybrnkávačkou, ktorú bravúrne poprepletajú Ralphove chápadlá – ach tie sóla. Mňa zaujal hneď prvý song, temný začiatok trojky... ale favoritov si vyberte radšej sami podľa vlastnej chuti. K albumu je natočený rovnomenný videoklip, tak sa po ňom poobzerajte, stojí za to. Brány pekiel uzatvára nezvyčajný cover od DEEP PURPLE, keďže Betón je skôr zažratý do SABBATHov. Mňa toto CD oslovilo, aj keď mnohí iste budú mať názor, že by mali radšej zmeniť názov kapely. No uznávam, je mäkší oproti predchádzajúcim nosičom, ale cez to všetko to moja tvrdá lebeň strávila a na moje prekvapenie ma aj očaril. Ten ich oheň nie a nie zhasnúť, naopak riadne priložili.
9/38:29/9 Sepo
www.deicide.com