[home] [interviews] [reviews] [news] [stories] [about us] [beyond the veil] [contact]
 
 
 
 
EVOKEN „A Caress of The Void“, I Hate Records CD´07, USA

Táto temná záhuba bola splodená 20. novembra 2007 zostavou John Paradiso gitara a vokály,  Nick Orlando gitara, Craig Pillard basa a Vince Verkay bicie. Umrlčia hudba pre umrlčie duše alebo Funeral Doom Death so zhubnými záhubnými pocitmi. V poradí už štvrtý radový album od tejto americkej kapely je doposiaľ ich najsilnejším pohrebným aktom v mojich očiach, aj keď predošlý „Antithesis of Light“ bol tiež veľmi silnou inšpiráciou pre najtemnejšie nočné mory. Tento album sa mi zdá najkompaktnejší a najlepšie vybrúsený po kompozičnej stránke s nádhernou ťažkou a ničiacou produkciou. Nie je asi veľa ľudí, ktorí sa dokážu postaviť takémuto ťažkému na psychiku náročnému dielu, celý album pôsobí ako ťaživá masa šialeného depresívneho amoku, akoby sa nazbierali všetky vaše problémy, stresy a traumy z celého života a boli vám podané  v jednej chvíli všetky spolu, nápor, náraz, strach...Pocity z tohto albumu sú to najsilnejšie čím „A Caress of The Void“ disponuje, nejdem tu rozoberať jednotlivé hudobné výkony, pretože to nie je podstatné pre takúto atmosférickú záležitosť. Chcel by som vidieť reakcie ľudí baviacich sa na nejakej oslave, akoby reagovali na takúto hudbu, myslím, že by to mohol byť dobrý psychologický experiment. Celkové vyznenie albumu je monotónne, pomaly postupujúce vpred, jedna gitara tvorí hradbu ťaživosti a druhá vybrnkáva depresívne akustické témy, táto kombinácia je degradujúca! EVOKEN majú veľmi blízko k Death Metalu, v niektorých pasážach cítim veľmi silnú podobnosť s rannými dielami INCANTATION / zhodou okolností basujúci Craig Pillard bol pôvodným členom tejto kapely / ale samozrejme hlavne v ich pomalých postupoch, taktiež vokál Johana Paradisa veľmi pripomína Craigov hlboký murmur z dôb prvých INCANTATION. Ďalšou kapelou, ktorá mala veľký vplyv na EVOKEN boli rozhodne diSEMBOWELMENT hlavne skladba Suffer A Martyr´s Trial ( Procession At Dusk ) je akoby poctou týmto Austrálskym diablom. „A Caress of The Void“ je určený len pre určitú vrstvu poslucháčov, niekomu sa môže zdať takáto hudba príliš vláčna, monotónna, príliš pomalá alebo depresívna, na druhej strane, kto pochopí to posolstvo môže sa plne vyžívať v tomto bahne smútiacich temných a čiernych depresií. Pre m
ňa osobne nielen jeden z najlepších Funeral Doom aktov minulého roka, ale aj všeobecne v tomto stiesnenom a podzemnom štýle.
7/01:01:38/9,5                                                 Mortuary