HELLWITCH „Omniopotent Convocation“ , Xtreem records, CD ´09, USA
Zrejme nikdy nepochopím, prečo taká kapela akou HELLWITCH je, zostala mimo záujem fans, je to akýsi nedocenený klenot čakajúci v tme. Už ich debut „Syzygial Miscreancy“ z roku 1990 bol poriadnou náložou, na svoju dobu extrémne nadčasový, progresívny a technický Thrash / Death nebývalých kvalít, no napriek tomu kapela nikdy neprerazila z hlbokého undergroundu. Snáď pripomeniem, že HELLWITCH vznikli už v roku 1984 na Floride a po debute, mnohých demách, singloch a EP´s sa v polovici 90tych rokoch po nich zľahla zem. Správa, že maniaci opäť pokračujú, vo mne vyvolala zvedavé otázky, čakal som, že hudobne sa už títo „starci“ umúdrili a predvedú nejaký jednoduchší old school Death´n´roll, no opak je pravdou, tam kde skončili v 90tych rokoch, tam znova nadväzujú na svoje najlepšie tradície dnes. Túto kapelu by som priradil k podobným nedoceneným klasikom ako REVENANT ( R.I.P. ) alebo RIPPING CORPSE ( R.I.P. ) / DIM MAK, tento trojlístok stojí fakt za povšimnutie! Ale prejdime už k novinke, kapela vychádza z najlepších tradícii extrémneho metalu, to čo je najfascinujúcejšie je to, že tak stará kapela má stále čo povedať, ich technika hry, celková prepracovanosť skladieb, kompozícia a feeling sú stále na vysokej úrovni presahujúc väčšinu moderných metalových spolkov. Ich hudba je jednoducho šialená, nespútaná a divoká, neustále zmeny všetkého čo hudba poskytuje vám nedá vydýchnuť, doporučujem počúvať na slúchadlách pre lepšie vnímanie a vstrebanie. Sóla Patricka Ranieri sú úctyhodnou záležitosťou, niektoré sú divoké a chaotické povedzme na spôsob starších SLAYER, iné sú nádherne harmonické a melodické, ale najväčšia sranda je, keď tieto jeho techniky spojí do jedného sóla, v stotine sekundy dokáže úplne zmeniť charakter sóla, akoby bol rozdvojená osobnosť. Najväčšou zmenou oproti debutu je zrejme Patrickov vokál, je ešte šialenejší, extrémnejší a pomätenejší, nádhernú polohu predviedol v ôsmej skladbe Vicious Avidity, kde bručí ako umrlec extra hlbokým murmurom, škoda, že túto polohu nevyužil ešte viac. Štvrtou skladbou je vzdanie holdu Chuckovi Schudinerovi a jeho DEATH v podobe klasiky Infernal Death, to že sa tento cover vydaril na jednotku snáď ani nemusím pripomínať, jeden z najlepších coverov DEATH aké som počul. Čo dodať záverom? Majstri zostanú vždy majstrami.
39:54/11/ 9,5 Mortuary
http://www.hellwitch.com/
Zrejme nikdy nepochopím, prečo taká kapela akou HELLWITCH je, zostala mimo záujem fans, je to akýsi nedocenený klenot čakajúci v tme. Už ich debut „Syzygial Miscreancy“ z roku 1990 bol poriadnou náložou, na svoju dobu extrémne nadčasový, progresívny a technický Thrash / Death nebývalých kvalít, no napriek tomu kapela nikdy neprerazila z hlbokého undergroundu. Snáď pripomeniem, že HELLWITCH vznikli už v roku 1984 na Floride a po debute, mnohých demách, singloch a EP´s sa v polovici 90tych rokoch po nich zľahla zem. Správa, že maniaci opäť pokračujú, vo mne vyvolala zvedavé otázky, čakal som, že hudobne sa už títo „starci“ umúdrili a predvedú nejaký jednoduchší old school Death´n´roll, no opak je pravdou, tam kde skončili v 90tych rokoch, tam znova nadväzujú na svoje najlepšie tradície dnes. Túto kapelu by som priradil k podobným nedoceneným klasikom ako REVENANT ( R.I.P. ) alebo RIPPING CORPSE ( R.I.P. ) / DIM MAK, tento trojlístok stojí fakt za povšimnutie! Ale prejdime už k novinke, kapela vychádza z najlepších tradícii extrémneho metalu, to čo je najfascinujúcejšie je to, že tak stará kapela má stále čo povedať, ich technika hry, celková prepracovanosť skladieb, kompozícia a feeling sú stále na vysokej úrovni presahujúc väčšinu moderných metalových spolkov. Ich hudba je jednoducho šialená, nespútaná a divoká, neustále zmeny všetkého čo hudba poskytuje vám nedá vydýchnuť, doporučujem počúvať na slúchadlách pre lepšie vnímanie a vstrebanie. Sóla Patricka Ranieri sú úctyhodnou záležitosťou, niektoré sú divoké a chaotické povedzme na spôsob starších SLAYER, iné sú nádherne harmonické a melodické, ale najväčšia sranda je, keď tieto jeho techniky spojí do jedného sóla, v stotine sekundy dokáže úplne zmeniť charakter sóla, akoby bol rozdvojená osobnosť. Najväčšou zmenou oproti debutu je zrejme Patrickov vokál, je ešte šialenejší, extrémnejší a pomätenejší, nádhernú polohu predviedol v ôsmej skladbe Vicious Avidity, kde bručí ako umrlec extra hlbokým murmurom, škoda, že túto polohu nevyužil ešte viac. Štvrtou skladbou je vzdanie holdu Chuckovi Schudinerovi a jeho DEATH v podobe klasiky Infernal Death, to že sa tento cover vydaril na jednotku snáď ani nemusím pripomínať, jeden z najlepších coverov DEATH aké som počul. Čo dodať záverom? Majstri zostanú vždy majstrami.
39:54/11/ 9,5 Mortuary
http://www.hellwitch.com/
