IMMOLATION „Majesty And Decay“, Nuclear Blast, CD ´10, USA
Jedna z najväčších, najslávnejších, najoriginálnejších, najzvrátenejších, najortodoxnejších, najklasickejších, najlepších Death Metalových kapiel všetkých čias je znova pripravená v prvej línii bojovať na poliach smrti. Moje slová potvrdzuje to, akými labelmi si kapela prešla, od renomovaných Roadrunner, cez Metal Blade, Olympic recordings, špičkových Listenable records až ku dnešným velikánom Nuclear Blast u ktorých je zaznamenaná premiérovo novinka „Majesty And Decay“. Asi najväčším prekvapením nového albumu je produkcia a zvuk, konečne IMMOLATION znejú ako sa patrí. Nieže by predošlé albumy boli na tom zle, ale vždy mi na ich zvuku niečo chýbalo, skoro každý album po zvukovej stránke v niečom nedotiahnutý. Až týmto albumom dokázali prelomiť tu bariéru a znieť ťažko a zároveň čisto, snáď až kryštalicky čisto. Navyše prvý krát je počuť poriadne Rossova basgitara tak, ako sa patrí, až mi to príde nezvyčajné, keďže u týchto Bohov sme museli vždy napínať poriadne uši pre jej identifikáciu. Keď sa povie všeobecne IMMOLATION, hneď prvé slovo čo ma vždy napadne je zvrátenosť! Viete si predstaviť týchto New Yorčanov ako harmonickú kapelu? Disharmónia a strašidelne kvíliace prepletané riffy robia túto kapelu vždy výnimočnou, trpia tzv. schizofrenickým syndrómom, alebo inak povedané syndrómom dvoj kapely, rozštepom „osobnosti“ :D Pre niekoho sa vďaka tej zvrátenosti a rytmike môže zdať, akoby počúval dva rozdielne albumy naraz, dve rozdielne kapely naraz... Tento efekt pôsobí na poslucháča možno zo začiatku (pre niekoho možno aj stále), ale po napočúvaní začnú dávať všetky tie pokrivené a polámané riffy krásne zmysel. Je to akoby ste sa najskôr pozerali na množstvo pohádzaných črepín z blízka, ale čím vyššie sa vzďaľujete, tým viac sa črtá celkový obraz poskladaný z črepín. IMMOLATION majú navyše schopnosť písať popri tej komplexnosti, silné skladby do ktorých zamontujú aj temnotu, šialenstvo, pád, vzostup a chorobnosť. Novinka sa hudobne skoro v ničom nelíši od ich predchodcov, no osobne si myslím, že táto kapela by mala na to sa posunúť aspoň o nejaký ten krok vpred, Bob je natoľko výnimočný a kreatívny gitarista aby napísal aj niečo nové, čerstvé, nepočuté. Pár svetlých momentov sa na albume síce nájde, ale v globále je to skoro zanedbateľné. Kapela si chce zrejme za každú cenu udržať svoju zvráskavenú tvár s výrazom šialenca. Po prvý krát v histórii IMMOLATION sa na albume objavila inštrumentálna skladba Interlude, aj keď dosť krátka, skôr však pôsobí ako medzi intro. Za najlepšiu skladbu by som vybral desiatu The Rapture of Ghosts ktorá mohla bez problémov ukončiť aj celý album vďaka opakujúcej sa melódii na konci skladby, tak typické pre nich. Myslím, že „Majesty And Decay“ je horúcim kandidátom na Death Metalový album roka, jeden z ich najťažšie znejúcich albumov!
12/45:03/ 9,5 Mortuary
http://www.myspace.com/immolationny
Jedna z najväčších, najslávnejších, najoriginálnejších, najzvrátenejších, najortodoxnejších, najklasickejších, najlepších Death Metalových kapiel všetkých čias je znova pripravená v prvej línii bojovať na poliach smrti. Moje slová potvrdzuje to, akými labelmi si kapela prešla, od renomovaných Roadrunner, cez Metal Blade, Olympic recordings, špičkových Listenable records až ku dnešným velikánom Nuclear Blast u ktorých je zaznamenaná premiérovo novinka „Majesty And Decay“. Asi najväčším prekvapením nového albumu je produkcia a zvuk, konečne IMMOLATION znejú ako sa patrí. Nieže by predošlé albumy boli na tom zle, ale vždy mi na ich zvuku niečo chýbalo, skoro každý album po zvukovej stránke v niečom nedotiahnutý. Až týmto albumom dokázali prelomiť tu bariéru a znieť ťažko a zároveň čisto, snáď až kryštalicky čisto. Navyše prvý krát je počuť poriadne Rossova basgitara tak, ako sa patrí, až mi to príde nezvyčajné, keďže u týchto Bohov sme museli vždy napínať poriadne uši pre jej identifikáciu. Keď sa povie všeobecne IMMOLATION, hneď prvé slovo čo ma vždy napadne je zvrátenosť! Viete si predstaviť týchto New Yorčanov ako harmonickú kapelu? Disharmónia a strašidelne kvíliace prepletané riffy robia túto kapelu vždy výnimočnou, trpia tzv. schizofrenickým syndrómom, alebo inak povedané syndrómom dvoj kapely, rozštepom „osobnosti“ :D Pre niekoho sa vďaka tej zvrátenosti a rytmike môže zdať, akoby počúval dva rozdielne albumy naraz, dve rozdielne kapely naraz... Tento efekt pôsobí na poslucháča možno zo začiatku (pre niekoho možno aj stále), ale po napočúvaní začnú dávať všetky tie pokrivené a polámané riffy krásne zmysel. Je to akoby ste sa najskôr pozerali na množstvo pohádzaných črepín z blízka, ale čím vyššie sa vzďaľujete, tým viac sa črtá celkový obraz poskladaný z črepín. IMMOLATION majú navyše schopnosť písať popri tej komplexnosti, silné skladby do ktorých zamontujú aj temnotu, šialenstvo, pád, vzostup a chorobnosť. Novinka sa hudobne skoro v ničom nelíši od ich predchodcov, no osobne si myslím, že táto kapela by mala na to sa posunúť aspoň o nejaký ten krok vpred, Bob je natoľko výnimočný a kreatívny gitarista aby napísal aj niečo nové, čerstvé, nepočuté. Pár svetlých momentov sa na albume síce nájde, ale v globále je to skoro zanedbateľné. Kapela si chce zrejme za každú cenu udržať svoju zvráskavenú tvár s výrazom šialenca. Po prvý krát v histórii IMMOLATION sa na albume objavila inštrumentálna skladba Interlude, aj keď dosť krátka, skôr však pôsobí ako medzi intro. Za najlepšiu skladbu by som vybral desiatu The Rapture of Ghosts ktorá mohla bez problémov ukončiť aj celý album vďaka opakujúcej sa melódii na konci skladby, tak typické pre nich. Myslím, že „Majesty And Decay“ je horúcim kandidátom na Death Metalový album roka, jeden z ich najťažšie znejúcich albumov!
12/45:03/ 9,5 Mortuary
http://www.myspace.com/immolationny
