INFERNO, Dario Argento, 1980, ITA
Film plný temnoty, tajomna, záhad a strachu. Aj tak by sa dal charakterizovať tento desuplný snímok z roku ´80 natočený jedným z najvýznamnejších talianskych režisérov v oblasti extrémnej produkcie Dariom Argentom. Mladá žena Rose z New Yorku si kúpi od podivného antikvaristu Kazaniana starý zväzok “Tri Matky”, postupne sa dozvedá o prapodivnom mýtuse Troch Matiek: Mater Suspiriorum-Matka Vzdychov, Mater Lacrimarium-Matka Sĺz a Mater Tenebrarum-Matka Temnôt, dozvedá sa o tom, že knihu napísal architekt Varelli a postavil 3 obrovské, honosné domy pre každú z nich. Jeden v Nemecku, druhý v Ríme a tretí v New Yorku, kde sa aj odohráva väčšina deja. Rose sa rozhodne hladať 3 klúče, ktoré sú potrebné k rozlúšteniu tohto temného labiryntu. Zo začiatku sa striedajú scény z NY a Ríma, kde žije jej brat Mark, študujúci klasickú hudbu, postupne ale Rose dostáva strach z temných udalostí okolo pátrania a volá Marka k sebe do NY. Medzitým sa Markova kamarátka zo štúdii-Sara, náhodou pripletie do celého prípadu, ukradne 1 exemplár Varelliho zväzku z rímskej knižnice a ihneď na to zomiera za záhadných udalostí vo svojom byte s nožom v chrbte. Takto, alebo aj horšie dopadne každý, kto sa o Tri Matky začne zaujímať. Film má výborný, prepracovaný scénar smerujúci ku komplexnosti, čiže ak sa pri filme nebudete dostatočne sústreďovať na dej, uniknú vám mnohé detaily, bez ktorých nepochopíte pointu tejto makabróznej zápletky. Mnohé scény sú vopred nejasné a tajomné a ich odhalenie pochopíte až po pozornom sledovaní ďalšieho deju, slučka sa pomaly sťahuje. Ale je tu naznačených aj mnoho tajomných udalostí, ktoré nie sú vysvetlené a aj tento fakt pridáva na napätí. Postupne sa dej presúva do NY sídla, do tajomného domu, ktorý bol zasvätený Matke Temnôt. Tu sa vám behom chvíle zjaví hociaká temná bytosť, ktorá vás dokáže usmrtiť tými najbizarnejšími smrťami, rozhodne v tomto dome nebuďte sami, ale ani to vám nemusí stačiť. Dom má svoj vlastný organizmus,jeho tehly sú bunkami a jeho chodby sú cievami-má mnoho tajomstiev a je len na vás, ako hlboko zostúpite do jeho hnijúcich útrob. Na záver filmu si možno uvedomiť aj isté Lovecraftovské rozmery, ale to sa dá preniesť na viaceré diela horroru. Naznačil som asi len 30% z deju filmu, ostatné nechávam na vás. Argento využil znova svoje obľúbené vraždenie rôznymi spôsobmi, nechajte sa prekvapiť. Tí pozornejší si možno všimli, že Tri Matky by mohli byť aj trilógiou a je tomu veru tak. INFERNO je druhá časť a zostávajúce dve existujú pod menami SUSPIRIA a TENEBRE, samozrejme aj tie sú z pera Daria Argenta. Nezabudnuteľným a neprehliadnuteľným aspektom tohto diela je jeho hudobná časť o ktorú sa postaral známy E. Morricone, ale svoje si musel povedať aj Argento so svojou kapelou Goblin, s ktorou si tvorí hudbu aj do ďalších svojich diel, všestranný to človek. Dario je známy vyznavač klasickej hudby, ktorú taktiež necháva preniknúť do svojich diel a konkrétne INFERNO je nádherne prešpikované Verdiho “Nabuccom”. Film má vysoko umelecké hodnoty, atmosféru z ktorej vám naskáče husacina (napr.temné osvetlenie interiéru domu červenou a modrou farbou), parádne naturalistické zábery vraždenia na svoju dobu, dobrá kamera a nečakané situácie, pri ktorých sa trhnete. Veľmi oceňujem aj psychózne sekvencie, bez ktorých by to nebolo ono (napr.v kanalizácii zatopená miestnosť s nábytkom a pod.). Ak by niekoho zaujal tento snímok plný makabrózna, môžem ho odporučiť na ďalšie Argentove diela ako DEEPRED, UNSANE, PHENOMENA, TRAUMA, OPERA, alebo PHANTOM OF THE OPERA. Niektoré scény pomáhal Argentovi točiť aj ďalší taliansky režisér tohto formátu, Mario Bava a v Argentových šlapajách pokračuje aj jeho žiak Michele Soavi, ktorý točil podobné a ešte lepšie snímky, ale o tom inokedy.
Mortuary
Film plný temnoty, tajomna, záhad a strachu. Aj tak by sa dal charakterizovať tento desuplný snímok z roku ´80 natočený jedným z najvýznamnejších talianskych režisérov v oblasti extrémnej produkcie Dariom Argentom. Mladá žena Rose z New Yorku si kúpi od podivného antikvaristu Kazaniana starý zväzok “Tri Matky”, postupne sa dozvedá o prapodivnom mýtuse Troch Matiek: Mater Suspiriorum-Matka Vzdychov, Mater Lacrimarium-Matka Sĺz a Mater Tenebrarum-Matka Temnôt, dozvedá sa o tom, že knihu napísal architekt Varelli a postavil 3 obrovské, honosné domy pre každú z nich. Jeden v Nemecku, druhý v Ríme a tretí v New Yorku, kde sa aj odohráva väčšina deja. Rose sa rozhodne hladať 3 klúče, ktoré sú potrebné k rozlúšteniu tohto temného labiryntu. Zo začiatku sa striedajú scény z NY a Ríma, kde žije jej brat Mark, študujúci klasickú hudbu, postupne ale Rose dostáva strach z temných udalostí okolo pátrania a volá Marka k sebe do NY. Medzitým sa Markova kamarátka zo štúdii-Sara, náhodou pripletie do celého prípadu, ukradne 1 exemplár Varelliho zväzku z rímskej knižnice a ihneď na to zomiera za záhadných udalostí vo svojom byte s nožom v chrbte. Takto, alebo aj horšie dopadne každý, kto sa o Tri Matky začne zaujímať. Film má výborný, prepracovaný scénar smerujúci ku komplexnosti, čiže ak sa pri filme nebudete dostatočne sústreďovať na dej, uniknú vám mnohé detaily, bez ktorých nepochopíte pointu tejto makabróznej zápletky. Mnohé scény sú vopred nejasné a tajomné a ich odhalenie pochopíte až po pozornom sledovaní ďalšieho deju, slučka sa pomaly sťahuje. Ale je tu naznačených aj mnoho tajomných udalostí, ktoré nie sú vysvetlené a aj tento fakt pridáva na napätí. Postupne sa dej presúva do NY sídla, do tajomného domu, ktorý bol zasvätený Matke Temnôt. Tu sa vám behom chvíle zjaví hociaká temná bytosť, ktorá vás dokáže usmrtiť tými najbizarnejšími smrťami, rozhodne v tomto dome nebuďte sami, ale ani to vám nemusí stačiť. Dom má svoj vlastný organizmus,jeho tehly sú bunkami a jeho chodby sú cievami-má mnoho tajomstiev a je len na vás, ako hlboko zostúpite do jeho hnijúcich útrob. Na záver filmu si možno uvedomiť aj isté Lovecraftovské rozmery, ale to sa dá preniesť na viaceré diela horroru. Naznačil som asi len 30% z deju filmu, ostatné nechávam na vás. Argento využil znova svoje obľúbené vraždenie rôznymi spôsobmi, nechajte sa prekvapiť. Tí pozornejší si možno všimli, že Tri Matky by mohli byť aj trilógiou a je tomu veru tak. INFERNO je druhá časť a zostávajúce dve existujú pod menami SUSPIRIA a TENEBRE, samozrejme aj tie sú z pera Daria Argenta. Nezabudnuteľným a neprehliadnuteľným aspektom tohto diela je jeho hudobná časť o ktorú sa postaral známy E. Morricone, ale svoje si musel povedať aj Argento so svojou kapelou Goblin, s ktorou si tvorí hudbu aj do ďalších svojich diel, všestranný to človek. Dario je známy vyznavač klasickej hudby, ktorú taktiež necháva preniknúť do svojich diel a konkrétne INFERNO je nádherne prešpikované Verdiho “Nabuccom”. Film má vysoko umelecké hodnoty, atmosféru z ktorej vám naskáče husacina (napr.temné osvetlenie interiéru domu červenou a modrou farbou), parádne naturalistické zábery vraždenia na svoju dobu, dobrá kamera a nečakané situácie, pri ktorých sa trhnete. Veľmi oceňujem aj psychózne sekvencie, bez ktorých by to nebolo ono (napr.v kanalizácii zatopená miestnosť s nábytkom a pod.). Ak by niekoho zaujal tento snímok plný makabrózna, môžem ho odporučiť na ďalšie Argentove diela ako DEEPRED, UNSANE, PHENOMENA, TRAUMA, OPERA, alebo PHANTOM OF THE OPERA. Niektoré scény pomáhal Argentovi točiť aj ďalší taliansky režisér tohto formátu, Mario Bava a v Argentových šlapajách pokračuje aj jeho žiak Michele Soavi, ktorý točil podobné a ešte lepšie snímky, ale o tom inokedy.
Mortuary
