KRISIUN „Assassination“, Century Media, CD ´06, BRA
UG scéna v jednotlivých krajinách chytá či už chce alebo nechce svoj vlastný nádych, má vlastnú, rozoznateľnú auru a svojský feeling. Brazília je silne ovplyvnená domorodými rytmami, ktoré sa dajak podvedome vkrádajú do národnej hudby, v neposlednom rade aj do metalovej, samozrejme všetkým príde na rozum „Roots“ SEPULTURA. Ani som si neuvedomovala, že sa to zakorenilo aj do tvorby bezbožných KRISIUN. No len sa započúvajte do ich rytmiky! Nevyvoláva vo vás rešpekt? Úprimne povedané, pekelné stroje bratov Kolesneovcov sa už nikam neponáhľajú, stále si obrábajú to svoje políčko, síce stlmili obrátky, no kvalitou dozrievajú a to hlavne v slabých chvíľkach, keď ich omrzí nastolený rytmus skladieb a v momentoch fádnych riffov švihnú také sólo, až sa z neho hlava krúti! Taktiež ich vyhrávky ľahko rozpoznáte, no aj oceníte mierny technický prílev, taký kanibalský súboj strún, ktorý suprovo vynikne hlavne naživo. Na „Assassination“ sme podstatne ukrátení o ich stupnicové šialenstvá, ktoré u nich tak moc milujem, zato novým exotickým korením sa stali experimentálne škrípačkovité zápletky. Už v úvodnej skladbe Bloodcraft som zachytila nejaký moderný riff, napriek tomu, že u nich platí to čo všade, že starého psa novým kúskom nenaučíš, tu sa nejaké úchylnosti nalepili, dokonca haluzné MESHU prvky v miniatúrnych dávkach napr. v skvelej Natural Genocide. Avšak ich láska k starej škole tu opäť zasieva svoje tŕne a v bojových pralesných rytmoch kvitnú ruže obrátene v thrashovom sfarbení. Kvalitným príkladom zmesi kanibalského thrashingu je Fathers Perversion, ktorá je nádherne kompozične prepracovaná na úkor svojej chytľavosti. Posledné tóny pred voodoo v podobe Summon a na záver coverka Sweet Revenge od... hmm tak toto si musím ešte zistiť :-). Jaj to ma mohlo napadnúť, pocta MOTORHEADom... Tak si to dajte ešte raz. Pre istotu.
12/46:23/8 Moony
www.krisiun.com.br/
UG scéna v jednotlivých krajinách chytá či už chce alebo nechce svoj vlastný nádych, má vlastnú, rozoznateľnú auru a svojský feeling. Brazília je silne ovplyvnená domorodými rytmami, ktoré sa dajak podvedome vkrádajú do národnej hudby, v neposlednom rade aj do metalovej, samozrejme všetkým príde na rozum „Roots“ SEPULTURA. Ani som si neuvedomovala, že sa to zakorenilo aj do tvorby bezbožných KRISIUN. No len sa započúvajte do ich rytmiky! Nevyvoláva vo vás rešpekt? Úprimne povedané, pekelné stroje bratov Kolesneovcov sa už nikam neponáhľajú, stále si obrábajú to svoje políčko, síce stlmili obrátky, no kvalitou dozrievajú a to hlavne v slabých chvíľkach, keď ich omrzí nastolený rytmus skladieb a v momentoch fádnych riffov švihnú také sólo, až sa z neho hlava krúti! Taktiež ich vyhrávky ľahko rozpoznáte, no aj oceníte mierny technický prílev, taký kanibalský súboj strún, ktorý suprovo vynikne hlavne naživo. Na „Assassination“ sme podstatne ukrátení o ich stupnicové šialenstvá, ktoré u nich tak moc milujem, zato novým exotickým korením sa stali experimentálne škrípačkovité zápletky. Už v úvodnej skladbe Bloodcraft som zachytila nejaký moderný riff, napriek tomu, že u nich platí to čo všade, že starého psa novým kúskom nenaučíš, tu sa nejaké úchylnosti nalepili, dokonca haluzné MESHU prvky v miniatúrnych dávkach napr. v skvelej Natural Genocide. Avšak ich láska k starej škole tu opäť zasieva svoje tŕne a v bojových pralesných rytmoch kvitnú ruže obrátene v thrashovom sfarbení. Kvalitným príkladom zmesi kanibalského thrashingu je Fathers Perversion, ktorá je nádherne kompozične prepracovaná na úkor svojej chytľavosti. Posledné tóny pred voodoo v podobe Summon a na záver coverka Sweet Revenge od... hmm tak toto si musím ešte zistiť :-). Jaj to ma mohlo napadnúť, pocta MOTORHEADom... Tak si to dajte ešte raz. Pre istotu.
12/46:23/8 Moony
www.krisiun.com.br/