LITURGY "Dawn of Ash", Unmatched Brutality, CD ´04, USA
Na DM nebi sa objavila nová hviezda LITURGY, ich história siaha do roku 2003, na svedomí ju majú také "superstars" ako Jamie + Mike Bajley (BRODEQUIN) a Matti Way (DISGORGE, CINERARY), takže už ste v obraze čo od nich môžeme očakávať. Maximálne extrémny a perverzne moderný US fuckin´ brutal DM s dôrazom kladeným na ťažkosť a brutalitu. Lenže zvuk nie je tak ťažký ako býva zvykom. V DM sa pomaly začína šíriť taká chladná a plytká produkcia, ktorá sa blíži ku grindu, teda vytvára určitý kontrast nízkym brutal riffom a na druhej strane zvýrazňuje monotónnosť ich hudby. Niekto by mohol namietať že je jednoduchá, ale Baileyovci určite vedia prečo to robia. Chcú vsadiť na prvý dojem a darí sa im to. Toto musí byť dosť intenzívny nátlak hlavne naživo, pretože ich choré riffy, ultra hlboký grcák, rychlé bicie a zmeny tempa nemajú s ničím zľutovanie, nedajú vám vydýchnuť ani na sekundu, len nekompromisná brutálna agresia. Takýto DM by nezniesol nejaké experimenty nakoľko by ho to len zbytočne zjemňovalo a nakoniec snáď aj zabilo. Nakoniec albumu predsa len prichádza trochu meditačnej hudby v podobe tajomných zborových spevov s názvom The Acolyte's Exoneration čo je vlastne len také outro predeľujúce album s dvomi "vlastnými" covermi od DISGORGE a BRODEQUIN a pri nich si uvedomíte ako sú si tieto kapely podobné. Všetky skladby spolu dosť splývajú dokopy čo môže niekedy pôsobiť nudne, hlavne vďaka absencii výraznejších nápadov. Pri tak krátkom materiály je to ale ešte znesiteľné.
11/30:26/7 Storm
www.myspace.com/liturgychicago
Na DM nebi sa objavila nová hviezda LITURGY, ich história siaha do roku 2003, na svedomí ju majú také "superstars" ako Jamie + Mike Bajley (BRODEQUIN) a Matti Way (DISGORGE, CINERARY), takže už ste v obraze čo od nich môžeme očakávať. Maximálne extrémny a perverzne moderný US fuckin´ brutal DM s dôrazom kladeným na ťažkosť a brutalitu. Lenže zvuk nie je tak ťažký ako býva zvykom. V DM sa pomaly začína šíriť taká chladná a plytká produkcia, ktorá sa blíži ku grindu, teda vytvára určitý kontrast nízkym brutal riffom a na druhej strane zvýrazňuje monotónnosť ich hudby. Niekto by mohol namietať že je jednoduchá, ale Baileyovci určite vedia prečo to robia. Chcú vsadiť na prvý dojem a darí sa im to. Toto musí byť dosť intenzívny nátlak hlavne naživo, pretože ich choré riffy, ultra hlboký grcák, rychlé bicie a zmeny tempa nemajú s ničím zľutovanie, nedajú vám vydýchnuť ani na sekundu, len nekompromisná brutálna agresia. Takýto DM by nezniesol nejaké experimenty nakoľko by ho to len zbytočne zjemňovalo a nakoniec snáď aj zabilo. Nakoniec albumu predsa len prichádza trochu meditačnej hudby v podobe tajomných zborových spevov s názvom The Acolyte's Exoneration čo je vlastne len také outro predeľujúce album s dvomi "vlastnými" covermi od DISGORGE a BRODEQUIN a pri nich si uvedomíte ako sú si tieto kapely podobné. Všetky skladby spolu dosť splývajú dokopy čo môže niekedy pôsobiť nudne, hlavne vďaka absencii výraznejších nápadov. Pri tak krátkom materiály je to ale ešte znesiteľné.
11/30:26/7 Storm
www.myspace.com/liturgychicago
