MALIGNANCY „Inhuman Grotesqueries“, Willowtip Records CD´07, USA
Tak už aj MALIGNANCY majú svoj druhý album, myslím, že už bolo na čase, veď ich história siaha do roku ´93 a debut „Intrauterine Cannibalism“ bol vydaný ešte v ´99tom. Túto kapelu sledujem už od ich začiatkov a vždy dokázali potešiť moju dušu s ich morbídnymi témami smrti, nie je až tak veľa kapiel v oblasti brutal Death Metal a obzvlášť v dnešnej dobe, ktoré by priniesli progres alebo skutočne dobre kompozične spracované veci, mám po krk všakovakých gore sračiek s klepačkami a treto ligovými riffmy, myslím, že tak dnes vyzerá súčasná brutal Deathová scéna, každý kopíruje každého, stačí že je to extrémne brutálne a násilné, z toho som už vyrástol. Ďalší prípad, sú brutálne kapely, ktoré sa snažia pokoriť hranice fyziky a chémie, čiže spraviť čo najhustejšie technické prstolamové vibrácie, bez toho aby to dávalo zmysel a malo to skutočnú podstatu hudby, takýchto nezmyselných kapiel sú tiež stovky...NY šialenci samozrejme nespadajú ani do jednej mnou spomínaných skupín, vždy mali svoj face a aj keď sa neposúvajú enormnými krokmi vpred, proste táto magorina je zabijácka jazda priamo zo strmých rozvalín. Ron má svoj neprehliadnuteľný spôsob riffovania, tak zložitý a technický, že som si istý, že nikdy nevyjde Tribute to MALIGNANCY, neviem kto by sa pokúsil naučiť hrať jeho riffy. Veľké obavy som mal hlavne z toho, ako zvládne nový drummer Mike Heller zabúchať album, ale keď som chalanov videl v Považskej Bystrici, nechápal som ako si mohol tak rýchlo osvojiť originálny štýl Rogera J. Beaujarda. Myslím, že to zvládol veľmi dobre, a na albume hrá ako malý Boh, presne ako Roger ktorý tento chaotický systém vymyslel. Ďalšou vecou o ktorú som sa obával, bol sound nahrávky, ich splitko s INTERVALLE BIZZARE neprinieslo zrovna ideálne znejúce znenie, podobne ako Ep „Cross Species Transmutation“ z roku ´03. Ale „Inhuman Grotesqueries“ prinieslo to správne vyvážené znenie basov a stredo basov, bicie znejú trochu tlmene a temne, ale poriadne tvrdo a brutálne. Celkový sound vám rozpára brucho, žiadne rezonancie alebo nevyrovnanosť, čistá esencia extrémnej brutality a všetko zrozumiteľné. Hudba MALIGNANCY sa pohybuje na hrane kontrolovaného chaosu, vytvoreného disharmonickými rytmami a o melodike nemôže byť ani reč, napriek tomu, sa vám to do palice zatlačí a po napočúvaní si môžete mädliť ruky, pretože pôžitok z počúvania je dobrou satisfakciou ucelenej „diskompozície“. Môže to znieť šialene ale z môjho pohľadu je to tak. Samozrejme ešte spomeniem vokály Dannyho Nelsona, tento chlap sa zlepšuje a jeho hrdlo je liahňou tých najnehumánnejších guttural výlevov, hrozivé vťahováky nemajú ani najmenšiu chybu, toto je majster najextrémnejších vokálov, má svoju techniku a jeho štýl plne zapadá do disharmonickej rytmiky a frantickej „melodiky“. Taktiež mladý Lance Snyder na base je unikátny, treba ho vidieť na živo. Zaujímavosťou je, akou šialenou chaotickou devastáciou tento opus disponuje a intro a hlavne outro sú tak nádhernou vecou, že jeden by neveril, že to spáchali MALIGNANCY! Absolútny hymnus megabrutálneho Death Metalu najkomplikovanejších amorfít!
12/31:57/9,25 Mortuary
www.malignancy.com
Tak už aj MALIGNANCY majú svoj druhý album, myslím, že už bolo na čase, veď ich história siaha do roku ´93 a debut „Intrauterine Cannibalism“ bol vydaný ešte v ´99tom. Túto kapelu sledujem už od ich začiatkov a vždy dokázali potešiť moju dušu s ich morbídnymi témami smrti, nie je až tak veľa kapiel v oblasti brutal Death Metal a obzvlášť v dnešnej dobe, ktoré by priniesli progres alebo skutočne dobre kompozične spracované veci, mám po krk všakovakých gore sračiek s klepačkami a treto ligovými riffmy, myslím, že tak dnes vyzerá súčasná brutal Deathová scéna, každý kopíruje každého, stačí že je to extrémne brutálne a násilné, z toho som už vyrástol. Ďalší prípad, sú brutálne kapely, ktoré sa snažia pokoriť hranice fyziky a chémie, čiže spraviť čo najhustejšie technické prstolamové vibrácie, bez toho aby to dávalo zmysel a malo to skutočnú podstatu hudby, takýchto nezmyselných kapiel sú tiež stovky...NY šialenci samozrejme nespadajú ani do jednej mnou spomínaných skupín, vždy mali svoj face a aj keď sa neposúvajú enormnými krokmi vpred, proste táto magorina je zabijácka jazda priamo zo strmých rozvalín. Ron má svoj neprehliadnuteľný spôsob riffovania, tak zložitý a technický, že som si istý, že nikdy nevyjde Tribute to MALIGNANCY, neviem kto by sa pokúsil naučiť hrať jeho riffy. Veľké obavy som mal hlavne z toho, ako zvládne nový drummer Mike Heller zabúchať album, ale keď som chalanov videl v Považskej Bystrici, nechápal som ako si mohol tak rýchlo osvojiť originálny štýl Rogera J. Beaujarda. Myslím, že to zvládol veľmi dobre, a na albume hrá ako malý Boh, presne ako Roger ktorý tento chaotický systém vymyslel. Ďalšou vecou o ktorú som sa obával, bol sound nahrávky, ich splitko s INTERVALLE BIZZARE neprinieslo zrovna ideálne znejúce znenie, podobne ako Ep „Cross Species Transmutation“ z roku ´03. Ale „Inhuman Grotesqueries“ prinieslo to správne vyvážené znenie basov a stredo basov, bicie znejú trochu tlmene a temne, ale poriadne tvrdo a brutálne. Celkový sound vám rozpára brucho, žiadne rezonancie alebo nevyrovnanosť, čistá esencia extrémnej brutality a všetko zrozumiteľné. Hudba MALIGNANCY sa pohybuje na hrane kontrolovaného chaosu, vytvoreného disharmonickými rytmami a o melodike nemôže byť ani reč, napriek tomu, sa vám to do palice zatlačí a po napočúvaní si môžete mädliť ruky, pretože pôžitok z počúvania je dobrou satisfakciou ucelenej „diskompozície“. Môže to znieť šialene ale z môjho pohľadu je to tak. Samozrejme ešte spomeniem vokály Dannyho Nelsona, tento chlap sa zlepšuje a jeho hrdlo je liahňou tých najnehumánnejších guttural výlevov, hrozivé vťahováky nemajú ani najmenšiu chybu, toto je majster najextrémnejších vokálov, má svoju techniku a jeho štýl plne zapadá do disharmonickej rytmiky a frantickej „melodiky“. Taktiež mladý Lance Snyder na base je unikátny, treba ho vidieť na živo. Zaujímavosťou je, akou šialenou chaotickou devastáciou tento opus disponuje a intro a hlavne outro sú tak nádhernou vecou, že jeden by neveril, že to spáchali MALIGNANCY! Absolútny hymnus megabrutálneho Death Metalu najkomplikovanejších amorfít!
12/31:57/9,25 Mortuary
www.malignancy.com
