MASSACRA „Signs of Decline“, Shark Records / Phonogram CD´92, FRA
Mojou prvou nahrávkou ktorú som vlastnil na originálnom nosiči, bol album „Final Holocaust“ od francúzskej legendy MASSACRA. Bola to síce len poľská licenčná MC, ale to nič nemení na fakte že bola prvá. Ja som si však na pitevný stôl hodil ich neskoršie dielo „Signs of Decline“. Tvorbu MASSACRA odborníci vždy označovali konkrétnejšie Death/Thrash. Dá sa s tým súhlasiť, ale určite prevažovali tie DM prvky. MASSACRA sa nikdy nedostala do absolútnej špičky tej doby ktorú tvorili také esá ako DISMEMBER, OBITUARY, ENTOMBED či SLAYER aj keď si to možno zaslúžili. Ich hudba obsahovala všetko čo v tej dobe tvorilo priority tohto štýlu. Chytľavosť, agresivita, melodika, sóla. „Signs of Decline“ je nemenej rýchly ako jeho predchodca, dokonca sú tu použité klasické rýchle klepačky, ktoré v tej dobe až tak často nevyužívali. Nevyžívali sa síce v grindových hyperrýchlostiach v štýle ranných NAPALM DEATH, ale mňa prevalcovali s lahodne rytmickou rýchlosťou. MASSACRA jednoznačne vsadila na priamočiarosť a chytľavosť. „Signs of Decline“ je jedna veľká zásobáreň chytľavých riffov, obmieňajú sa neustále, pričom každý je jedinečný a nenapodobiteľný originál. Sila gitarových sekvencií je božská a cvičí s mojou telesnou schránkou, tak výdatne dnes ako aj pred 8 rokmi. Každý song je našlapaný, nadupaný, rýchly a obdarený beštiálnymi a agresívnymi náladami. Oh...aká je to nádhera keď bicie strieľajú presne do rytmu svojim 6strunovým kolegom. Znie to tak kolosálne. Boli to skvelí hudobníci, vedeli ako sa robí hudba a dokázali osloviť široký okruh metalových fans. DM bol vtedy mladý a nový druh hudby, aj MASSACRA patrí medzi tých, ktorí sa zaslúžili o jeho formovanie a rozkvet. Trocha ma však mrzí ako sa postupom času vyvinuli udalosti. Ako na mnohé staré kapely, tak aj na MASSACRu doľahla akási kríza, neviem aká, snáď motivačná či skladateľská, alebo sa stalo niečo úplne iné. Postupne sa odkláňali od svojho štýlu a nedokázali sa tak presadiť. MASSACRA rozhodne neodišla v dobe jej najväčšej slávy, ale aj tak si myslím, že jej meno v našich mysliach nezapadne prachom. Musíme sa teda zmieriť s realitou a uchovávať MASSACRu už len v spomienkach, totižto šance na nejaký comeback akým sa môžu pýšiť ich krajania AGRESSOR sú pravdupovediac minimálne, aj tak vďaka za všetko majstri, odpočívajte v pokoji. Silvo
Mojou prvou nahrávkou ktorú som vlastnil na originálnom nosiči, bol album „Final Holocaust“ od francúzskej legendy MASSACRA. Bola to síce len poľská licenčná MC, ale to nič nemení na fakte že bola prvá. Ja som si však na pitevný stôl hodil ich neskoršie dielo „Signs of Decline“. Tvorbu MASSACRA odborníci vždy označovali konkrétnejšie Death/Thrash. Dá sa s tým súhlasiť, ale určite prevažovali tie DM prvky. MASSACRA sa nikdy nedostala do absolútnej špičky tej doby ktorú tvorili také esá ako DISMEMBER, OBITUARY, ENTOMBED či SLAYER aj keď si to možno zaslúžili. Ich hudba obsahovala všetko čo v tej dobe tvorilo priority tohto štýlu. Chytľavosť, agresivita, melodika, sóla. „Signs of Decline“ je nemenej rýchly ako jeho predchodca, dokonca sú tu použité klasické rýchle klepačky, ktoré v tej dobe až tak často nevyužívali. Nevyžívali sa síce v grindových hyperrýchlostiach v štýle ranných NAPALM DEATH, ale mňa prevalcovali s lahodne rytmickou rýchlosťou. MASSACRA jednoznačne vsadila na priamočiarosť a chytľavosť. „Signs of Decline“ je jedna veľká zásobáreň chytľavých riffov, obmieňajú sa neustále, pričom každý je jedinečný a nenapodobiteľný originál. Sila gitarových sekvencií je božská a cvičí s mojou telesnou schránkou, tak výdatne dnes ako aj pred 8 rokmi. Každý song je našlapaný, nadupaný, rýchly a obdarený beštiálnymi a agresívnymi náladami. Oh...aká je to nádhera keď bicie strieľajú presne do rytmu svojim 6strunovým kolegom. Znie to tak kolosálne. Boli to skvelí hudobníci, vedeli ako sa robí hudba a dokázali osloviť široký okruh metalových fans. DM bol vtedy mladý a nový druh hudby, aj MASSACRA patrí medzi tých, ktorí sa zaslúžili o jeho formovanie a rozkvet. Trocha ma však mrzí ako sa postupom času vyvinuli udalosti. Ako na mnohé staré kapely, tak aj na MASSACRu doľahla akási kríza, neviem aká, snáď motivačná či skladateľská, alebo sa stalo niečo úplne iné. Postupne sa odkláňali od svojho štýlu a nedokázali sa tak presadiť. MASSACRA rozhodne neodišla v dobe jej najväčšej slávy, ale aj tak si myslím, že jej meno v našich mysliach nezapadne prachom. Musíme sa teda zmieriť s realitou a uchovávať MASSACRu už len v spomienkach, totižto šance na nejaký comeback akým sa môžu pýšiť ich krajania AGRESSOR sú pravdupovediac minimálne, aj tak vďaka za všetko majstri, odpočívajte v pokoji. Silvo
