MASTER „On the Seventh Day God Created... Master“, Nuclear Blast, CD ´91, USA
Neuveriteľný album! Paul Speckman a jeho družina MASTER nahrala album, ktorý sa zapísal do knihy Death Metalu zlátim písmom, je ním samozrejme „On the Seventh Day God Created... Master“. Zvuk ma dostane vždy do kolien, gitara Paula Masvidala je zahraná neskutočne efektívne a zversky, je počuť, že to hrá pán gitarista, každý jeden riff je 100%ný, zvládnutý a na old school prepracovaný do posledného detailu, zvuk gitary je ostrý, no tak šialene nadupaný a energický, že by jeden z toho zomrel. Sóla sú premyslené so svojou typickou melodikou, každé sólo velebí skladbu ešte do vyšších levelov, prekliate dobré a fascinujúce, škoda, že dnes už nik tak v klasickom Death Metale nehrá. Na bicích sa v tejto dobe v MASTER blysol Aaron Nickeas, jeho batéria šliape tak presne, až sa zdá, že to môže byť len stroj, kopáky na svoju dobu extrémne rýchle a technické, navyše mľaskavý zvuk kopákov vám rozleptá posledné mozgové bunky a spolu s gitarou vytvára celkový sound akoby nad vami prelietalo nadzvukové lietadlo, len si to prežeňte cez nejaký kvalitný subwoofer! Zvuk tohto albumu je jedným slovom dokonalosť, tak všetko vyvážené, čisté, bez jedinej chybičky, dovolil by som si povedať, že zvuk ešte lepší než mali DEATH na „Human“, o produkciu sa postaral samozrejme čarodejník zvuku Scott Burns v jeho vychytanom Morrisound Studio. K jednotlivým skladbám by som povedal, že čo skladba to hymna, hneď úvodná What Kind of God je perla, Latitudinarian, Heathen, Used...môžem kľudne vypísať všetky skladby, ale tie si pozrite radšej na Metal Archives, nemá zmysel ich tu všetky vypisovať. Zaujímavou skladbou je ôsma America The Pitiful, čo je nejaká zrejme národná vojenská hymna USA, samozrejme v podaní MASTER dostáva úplne nové rozmery a znie akoby bola dokonalou súčasťou albumu, jediné čo vás vytrhne z konceptu, je iný spôsob spevu. Pre zaujímavosť dodám, že v skladbách Submerged In Sin a Latitudinarian si backing vokály strihol sám John Tardy, samozrejme zvládol to na jednotku, spolu s Paulom to vyznieva zabijácky. Silný album na ktorý sa nikdy nezabúda, klasika klasiky!!!
Mortuary
Neuveriteľný album! Paul Speckman a jeho družina MASTER nahrala album, ktorý sa zapísal do knihy Death Metalu zlátim písmom, je ním samozrejme „On the Seventh Day God Created... Master“. Zvuk ma dostane vždy do kolien, gitara Paula Masvidala je zahraná neskutočne efektívne a zversky, je počuť, že to hrá pán gitarista, každý jeden riff je 100%ný, zvládnutý a na old school prepracovaný do posledného detailu, zvuk gitary je ostrý, no tak šialene nadupaný a energický, že by jeden z toho zomrel. Sóla sú premyslené so svojou typickou melodikou, každé sólo velebí skladbu ešte do vyšších levelov, prekliate dobré a fascinujúce, škoda, že dnes už nik tak v klasickom Death Metale nehrá. Na bicích sa v tejto dobe v MASTER blysol Aaron Nickeas, jeho batéria šliape tak presne, až sa zdá, že to môže byť len stroj, kopáky na svoju dobu extrémne rýchle a technické, navyše mľaskavý zvuk kopákov vám rozleptá posledné mozgové bunky a spolu s gitarou vytvára celkový sound akoby nad vami prelietalo nadzvukové lietadlo, len si to prežeňte cez nejaký kvalitný subwoofer! Zvuk tohto albumu je jedným slovom dokonalosť, tak všetko vyvážené, čisté, bez jedinej chybičky, dovolil by som si povedať, že zvuk ešte lepší než mali DEATH na „Human“, o produkciu sa postaral samozrejme čarodejník zvuku Scott Burns v jeho vychytanom Morrisound Studio. K jednotlivým skladbám by som povedal, že čo skladba to hymna, hneď úvodná What Kind of God je perla, Latitudinarian, Heathen, Used...môžem kľudne vypísať všetky skladby, ale tie si pozrite radšej na Metal Archives, nemá zmysel ich tu všetky vypisovať. Zaujímavou skladbou je ôsma America The Pitiful, čo je nejaká zrejme národná vojenská hymna USA, samozrejme v podaní MASTER dostáva úplne nové rozmery a znie akoby bola dokonalou súčasťou albumu, jediné čo vás vytrhne z konceptu, je iný spôsob spevu. Pre zaujímavosť dodám, že v skladbách Submerged In Sin a Latitudinarian si backing vokály strihol sám John Tardy, samozrejme zvládol to na jednotku, spolu s Paulom to vyznieva zabijácky. Silný album na ktorý sa nikdy nezabúda, klasika klasiky!!!
Mortuary
