MESHUGGAH „ObZen“, Nuclear Blast CD´08, SWE
Nikdy som nebol nejakým extra fanúšikom švédskej mašiny MESHUGGAH, ale ich debut „Contradictions Collapse“ nechal vo mne začiatkom rokov 90tych dobré dojmy, to som teda mohol, potom mi to prišlo už také priveľmi ukričané a Hard Coreové, aj keď mám všetky ich albumy a niektoré aj napočúvané, už to nebolo pre mňa ako debut. Teraz som sa znova dostal po ich nový album „ObZen“ a pristihol som sa pri tom, že som to počúval akosi pričasto. Rozmýšľam, prečo je tomu tak, síce groove tempá sa tu vyskytujú ale tá nabrúsená Coreovosť už nie je v takej miere zastúpená. Hneď prvá skladba Combustion je poriadna nakladačka, už len údery na činelu naznačujú že hneď budete konfrontovaný Thomasovými, šialenými, nekontrolovateľnými údermi na rytmičák, tento maník je proste kúzelník disrytmie, čistý meshuggah! Samozrejme do týchto úderov sú zapracované Frederikove a Martenove gitary, strojovo presne a často sa opakujúce riffy, skutočne to znie akoby to mali všetko pod palcom nejakí ľudia z psychiatrie a presne o tom MESHUGGAH je. Ďalším zaujímavým elementom sú sóla ktoré plne kontrastujú so šialenými sekačkami, ich vyznenie je zas akési kľudné, až éterické, najbližšie to má k poslednému výtvoru PESTILENCE „Spheres“, myslím, že tento kontrast je jednoznačne zámerný. Tak ako kontrastuje názov albumu Ob = Oscene a Zen = Zen Budhizmus. Niektoré gitarové témy vyznievajú oproti staršej tvorbe viac temnejšie a tajomnejšie. Ťažko vyzdvihnúť nejakú konkrétnu skladbu, ani jedna nie je slabšia a ani jedna tu neprevyšuje ostatné. Fans MESHUGGAH budú s novinkou určite spokojní, pre mňa osobne príjemné prekvapenie akou cestou sa MESHUGGAH uberajú.
9/52:34/9 Mortuary
www.meshuggah.net
Nikdy som nebol nejakým extra fanúšikom švédskej mašiny MESHUGGAH, ale ich debut „Contradictions Collapse“ nechal vo mne začiatkom rokov 90tych dobré dojmy, to som teda mohol, potom mi to prišlo už také priveľmi ukričané a Hard Coreové, aj keď mám všetky ich albumy a niektoré aj napočúvané, už to nebolo pre mňa ako debut. Teraz som sa znova dostal po ich nový album „ObZen“ a pristihol som sa pri tom, že som to počúval akosi pričasto. Rozmýšľam, prečo je tomu tak, síce groove tempá sa tu vyskytujú ale tá nabrúsená Coreovosť už nie je v takej miere zastúpená. Hneď prvá skladba Combustion je poriadna nakladačka, už len údery na činelu naznačujú že hneď budete konfrontovaný Thomasovými, šialenými, nekontrolovateľnými údermi na rytmičák, tento maník je proste kúzelník disrytmie, čistý meshuggah! Samozrejme do týchto úderov sú zapracované Frederikove a Martenove gitary, strojovo presne a často sa opakujúce riffy, skutočne to znie akoby to mali všetko pod palcom nejakí ľudia z psychiatrie a presne o tom MESHUGGAH je. Ďalším zaujímavým elementom sú sóla ktoré plne kontrastujú so šialenými sekačkami, ich vyznenie je zas akési kľudné, až éterické, najbližšie to má k poslednému výtvoru PESTILENCE „Spheres“, myslím, že tento kontrast je jednoznačne zámerný. Tak ako kontrastuje názov albumu Ob = Oscene a Zen = Zen Budhizmus. Niektoré gitarové témy vyznievajú oproti staršej tvorbe viac temnejšie a tajomnejšie. Ťažko vyzdvihnúť nejakú konkrétnu skladbu, ani jedna nie je slabšia a ani jedna tu neprevyšuje ostatné. Fans MESHUGGAH budú s novinkou určite spokojní, pre mňa osobne príjemné prekvapenie akou cestou sa MESHUGGAH uberajú.
9/52:34/9 Mortuary
www.meshuggah.net
