MORBID ANGEL „Altars of Madness“, Earache, CD ´89, USA
Koľko vody sa už prelialo, koľko plameňov už vyhorelo, koľko zŕn piesku sa posunulo smerom k pevnine a koľko životov vyhaslo od tej doby keď MORBID ANGEL nahrali svoj neprekonateľný debut??? Ku dnešku je tomu už skoro 20 rokov a stále má toto nadčasové dielo čo povedať! Neviem aká konštelácia sa udiala, či osud zasiahol, že sa jedného dňa stretli dva plamene a to Trey Azagthoth a Pete Sandoval aby založili túto po čertoch dobrú kapelu, nech je to ale ako chce, dnes si môžme vychutnať plody tohto komanda a priradiť im štatút absolútneho kultu a pre mňa osobne najlepšej Death Metalovej kapely všetkých čias...Presne si pamätám na deň, kedy som po prvý krát počul debut „Altars of Madness“ a ja som vedel, že toto je kapela, ktorá bude mať obrovský vplyv na môj život. Nebudem tu opisovať každú jednu skladbu ako to býva zvykom pri recenziách na staré kultové albumy, pretože každá skladba tohto klenotu tvorí dokonalosť „Altars of Madness“, nie je tu žiadna slabšia skladba a ani žiadna, ktorá by zatienila všetky ostatné, pretože toto je najzákladnejší kameň celého Death Metalu a špeciálne pre ten temný kov smrti z ktorého sa neskôr sformovali IMMOLATION, INCANTATION, NILE, DEICIDE, KRISIUN atď. Tento album otvára bránu do bludiska mučenia, kde bude každý udusený zlými zaklínadlami, navždy krvácať pre diabla v kaplnke Ghoula pri nesmrteľných rituáloch rúhania a nakoniec prekliaty! Samozrejme nesmiem zabudnúť na stavy po vypočutý albumu kedy budete mať vízie z temnej strany od Pána všetkých horúčok a morov... To, čo predvádza Trey na šesťstrunovke je čisté zlo, každý jeden riff tak desivý a nečistý, sóla na tomto albume patria medzi najlepšie aké boli v smrtiacom ranku zahraté, chaotické, disrytmické, no napriek tomu geniálne brilantné. Celkove z Treyovej hry dýcha zvrátená morbidita šialenstva, prepad do najobludnejších priepastí ohavností...technicky samozrejme dokonalé, kto v ´89 roku hral tak precízne ako Trey??? Celú túto dekadenciu rytmicky dokresľuje Pete za bicími, mohykán za batériou, ktorý nemá konkurenciu v tak nenapodobiteľnej hre...kopáky sú neuveriteľne rýchle a presné a dych berúce šermovanie rukami je neoceniteľne kreatívne. Ešte tu síce cítiť sedimenty z TERRORIZER, ale na tomto debute je to dotiahnuté k úplnej dokonalosti. Dave za mikrofónom s basou už len dodáva lesk celému koloritu spolu s Richardom na druhej gitare. Zvukovo na rok ´89 je to viac než prepychové, hneď po úvodnej disharmónii keď je časť skladby pustená odzadu a odrazu vás prebudí úder na rytmičák, pocítite tú zvukovú hradbu. Presne takto má podľa mňa znieť pravý Death Metal, strašidelne, mohutne a hrdo! Každý ďalší album chorobných anjelov bol dokonalým umeleckým dielom svojej doby, žiadne zaváhanie, žiadne kompromisy aj keď experimentovanie sa nevyhlo ani im, ale experimentovanie ktoré ich len zdvihlo do ešte vyšších úrovní. Ia iak sakkakh iak sakkakth Ia shaxul Ia kingu ia cthulu ia azbul Ia azabua.
Mortuary
Koľko vody sa už prelialo, koľko plameňov už vyhorelo, koľko zŕn piesku sa posunulo smerom k pevnine a koľko životov vyhaslo od tej doby keď MORBID ANGEL nahrali svoj neprekonateľný debut??? Ku dnešku je tomu už skoro 20 rokov a stále má toto nadčasové dielo čo povedať! Neviem aká konštelácia sa udiala, či osud zasiahol, že sa jedného dňa stretli dva plamene a to Trey Azagthoth a Pete Sandoval aby založili túto po čertoch dobrú kapelu, nech je to ale ako chce, dnes si môžme vychutnať plody tohto komanda a priradiť im štatút absolútneho kultu a pre mňa osobne najlepšej Death Metalovej kapely všetkých čias...Presne si pamätám na deň, kedy som po prvý krát počul debut „Altars of Madness“ a ja som vedel, že toto je kapela, ktorá bude mať obrovský vplyv na môj život. Nebudem tu opisovať každú jednu skladbu ako to býva zvykom pri recenziách na staré kultové albumy, pretože každá skladba tohto klenotu tvorí dokonalosť „Altars of Madness“, nie je tu žiadna slabšia skladba a ani žiadna, ktorá by zatienila všetky ostatné, pretože toto je najzákladnejší kameň celého Death Metalu a špeciálne pre ten temný kov smrti z ktorého sa neskôr sformovali IMMOLATION, INCANTATION, NILE, DEICIDE, KRISIUN atď. Tento album otvára bránu do bludiska mučenia, kde bude každý udusený zlými zaklínadlami, navždy krvácať pre diabla v kaplnke Ghoula pri nesmrteľných rituáloch rúhania a nakoniec prekliaty! Samozrejme nesmiem zabudnúť na stavy po vypočutý albumu kedy budete mať vízie z temnej strany od Pána všetkých horúčok a morov... To, čo predvádza Trey na šesťstrunovke je čisté zlo, každý jeden riff tak desivý a nečistý, sóla na tomto albume patria medzi najlepšie aké boli v smrtiacom ranku zahraté, chaotické, disrytmické, no napriek tomu geniálne brilantné. Celkove z Treyovej hry dýcha zvrátená morbidita šialenstva, prepad do najobludnejších priepastí ohavností...technicky samozrejme dokonalé, kto v ´89 roku hral tak precízne ako Trey??? Celú túto dekadenciu rytmicky dokresľuje Pete za bicími, mohykán za batériou, ktorý nemá konkurenciu v tak nenapodobiteľnej hre...kopáky sú neuveriteľne rýchle a presné a dych berúce šermovanie rukami je neoceniteľne kreatívne. Ešte tu síce cítiť sedimenty z TERRORIZER, ale na tomto debute je to dotiahnuté k úplnej dokonalosti. Dave za mikrofónom s basou už len dodáva lesk celému koloritu spolu s Richardom na druhej gitare. Zvukovo na rok ´89 je to viac než prepychové, hneď po úvodnej disharmónii keď je časť skladby pustená odzadu a odrazu vás prebudí úder na rytmičák, pocítite tú zvukovú hradbu. Presne takto má podľa mňa znieť pravý Death Metal, strašidelne, mohutne a hrdo! Každý ďalší album chorobných anjelov bol dokonalým umeleckým dielom svojej doby, žiadne zaváhanie, žiadne kompromisy aj keď experimentovanie sa nevyhlo ani im, ale experimentovanie ktoré ich len zdvihlo do ešte vyšších úrovní. Ia iak sakkakh iak sakkakth Ia shaxul Ia kingu ia cthulu ia azbul Ia azabua.
Mortuary
