MORBID ANGEL „Blessed Are The Sick“, Earache rec. CD ´91, USA
Prvý album od MORBID ANGEL ktorý som počul, bol práve „Blessed Are The Sick“ začiatkom 90tych rokov, klenot lesknúci sa v hlbočinách najčernejšej priepasti kde slnko nikdy nepreniklo...vždy pri počúvaní tohto diela mám pocit, že toto je okultný Death Metal, z gitár ide niečo priam vzrušujúco tajomné a prekliate! Aj keď „Altars of Madness“ považujem za čistý vrchol chorobného anjela, každým albumom sa posunuli o míle ďalej a snáď najväčší posun bol práve medzi týmito dvoma kusmi. Absolútne iné riffy, iné tempá, iná atmosféra, tu už Azagthotovci upustili od priamočiarej rýchlosti, začali viac dbať na pomalšie ale aj stredné tempá, bolo tu jasne počuť, že na tento album mala vplyv klasická komorná hudba k čomu sa sami chalani priznali ešte v tej dobe. Na jednej strane je album možno ľahšie napočúvateľný a stráviteľný než debut, no na druhej strane je kompozične rôznorodejší, premyslenejší a komplexnejší, trochu sa vytratil chaos z debutu, album nadobudol jasnejšie kontúry, no napriek tomu je stále nejasne zahalený v temných hmlách. Dovolil by som si tvrdiť, z pohľadu svojej doby a oproti debutu to bol aj veľmi progresívny album, ktorý nemal konkurenciu a ťažko by ste našli nejakú kapelu, ktorá by sa im aspoň trochu podobala! Najväčším šokom boli niektoré relatívne pomalé pasáže, tie dodali „Blessed Are The Sick“ úplne nové dimenzie a kapela tak nabrala na ťažkosti. Tento album určil ich nový smer. Taktiež sound albumu bol totálne mimo debutu, omnoho čistejší, viac oddelené nástroje od seba, nie tak hustý a plný zvuk, cítim tu aj trochu nevyplneného priestoru. Kompozične sa ubrali trochu iným smerom, nový spôsob skladania a vyznenia riffov. Pískačky v pomalých pasážach znejú priam zlovestne, gitary s rozdeľujúcimi sa linkami tvoria veľkú mágiu s nadzmyslovými sólami. Sandovalove tempá už nie sú tak grindujúce, tu sa objavujú už prepracovanejšie Death Metalové rytmy viac v stredných ale zložitých tempách, celkove rytmika bicích na tomto albume je zvláštna a originálna, myslím, že na tomto albume sa Pete naučil búchať inak ako na „Altars of Madness“. Album je silne atmosférický, na tomto sa podieľa hlavne nový sound kapely, niektoré klávesové plochy a hlavne šialené intermezzá Doomsday Celebration, Desolate Ways a záverečná In Remembrance, ktoré sú hodnotnými umeleckými dielami. Najzásadnejšie skladby z môjho pohľadu sú titulná klipovka Blessed Are The Sick, Day of Suffering, Fall From Grace, Thy Kingdom Come, Abominations alebo The Ancient Ones...kapela sa vymanila z výhradne protikresťansky orientovaných textov, začali viac tiahnuť k Sumersko - Lovecraftskej tématike, napr. : „Come forth ancient ones, Tiamat Kutulu rise, greet the cursed with your wrath My enemies are yours Twist their minds with your spells Crush their souls With your infernal grasp“ aj keď na debute sa tiež venovali z časti tejto téme napr. Lord of All Fever And Plagues. „Blessed Are The Sick“ je požehnaním pre Death Metalovú scénu ako takú, album silne progresívny, hlboký, komplexný, umelecký, atmosférický a jeden z najoriginálnejších albumov v DM všeobecne! „ Kŕm to pravidelne, Willy a dávaj pozor na množstvo; ale nech to príliš nenarastie, pretože keby sa to vyvalilo von alebo utieklo skôr, než sa otvoríš Yog-Sothothovi, všetko skončí a bude to k ničomu. Len tí z vonku to môžu primäť k množeniu a práci... Len oni, tí starí, čo sa chcú vrátiť..."
13/39:31/- Mortuary
Prvý album od MORBID ANGEL ktorý som počul, bol práve „Blessed Are The Sick“ začiatkom 90tych rokov, klenot lesknúci sa v hlbočinách najčernejšej priepasti kde slnko nikdy nepreniklo...vždy pri počúvaní tohto diela mám pocit, že toto je okultný Death Metal, z gitár ide niečo priam vzrušujúco tajomné a prekliate! Aj keď „Altars of Madness“ považujem za čistý vrchol chorobného anjela, každým albumom sa posunuli o míle ďalej a snáď najväčší posun bol práve medzi týmito dvoma kusmi. Absolútne iné riffy, iné tempá, iná atmosféra, tu už Azagthotovci upustili od priamočiarej rýchlosti, začali viac dbať na pomalšie ale aj stredné tempá, bolo tu jasne počuť, že na tento album mala vplyv klasická komorná hudba k čomu sa sami chalani priznali ešte v tej dobe. Na jednej strane je album možno ľahšie napočúvateľný a stráviteľný než debut, no na druhej strane je kompozične rôznorodejší, premyslenejší a komplexnejší, trochu sa vytratil chaos z debutu, album nadobudol jasnejšie kontúry, no napriek tomu je stále nejasne zahalený v temných hmlách. Dovolil by som si tvrdiť, z pohľadu svojej doby a oproti debutu to bol aj veľmi progresívny album, ktorý nemal konkurenciu a ťažko by ste našli nejakú kapelu, ktorá by sa im aspoň trochu podobala! Najväčším šokom boli niektoré relatívne pomalé pasáže, tie dodali „Blessed Are The Sick“ úplne nové dimenzie a kapela tak nabrala na ťažkosti. Tento album určil ich nový smer. Taktiež sound albumu bol totálne mimo debutu, omnoho čistejší, viac oddelené nástroje od seba, nie tak hustý a plný zvuk, cítim tu aj trochu nevyplneného priestoru. Kompozične sa ubrali trochu iným smerom, nový spôsob skladania a vyznenia riffov. Pískačky v pomalých pasážach znejú priam zlovestne, gitary s rozdeľujúcimi sa linkami tvoria veľkú mágiu s nadzmyslovými sólami. Sandovalove tempá už nie sú tak grindujúce, tu sa objavujú už prepracovanejšie Death Metalové rytmy viac v stredných ale zložitých tempách, celkove rytmika bicích na tomto albume je zvláštna a originálna, myslím, že na tomto albume sa Pete naučil búchať inak ako na „Altars of Madness“. Album je silne atmosférický, na tomto sa podieľa hlavne nový sound kapely, niektoré klávesové plochy a hlavne šialené intermezzá Doomsday Celebration, Desolate Ways a záverečná In Remembrance, ktoré sú hodnotnými umeleckými dielami. Najzásadnejšie skladby z môjho pohľadu sú titulná klipovka Blessed Are The Sick, Day of Suffering, Fall From Grace, Thy Kingdom Come, Abominations alebo The Ancient Ones...kapela sa vymanila z výhradne protikresťansky orientovaných textov, začali viac tiahnuť k Sumersko - Lovecraftskej tématike, napr. : „Come forth ancient ones, Tiamat Kutulu rise, greet the cursed with your wrath My enemies are yours Twist their minds with your spells Crush their souls With your infernal grasp“ aj keď na debute sa tiež venovali z časti tejto téme napr. Lord of All Fever And Plagues. „Blessed Are The Sick“ je požehnaním pre Death Metalovú scénu ako takú, album silne progresívny, hlboký, komplexný, umelecký, atmosférický a jeden z najoriginálnejších albumov v DM všeobecne! „ Kŕm to pravidelne, Willy a dávaj pozor na množstvo; ale nech to príliš nenarastie, pretože keby sa to vyvalilo von alebo utieklo skôr, než sa otvoríš Yog-Sothothovi, všetko skončí a bude to k ničomu. Len tí z vonku to môžu primäť k množeniu a práci... Len oni, tí starí, čo sa chcú vrátiť..."
13/39:31/- Mortuary
