NILE "Annihilation of The Wicked", Relapse, CD ´05, USA
Ako vždy, aj tento krát nastali v radách NILE zmeny čo je pri US kapelách už takmer pravidlom. Jediný pôvodný člen Karl Sanders má našťastie po boku celkom stáleho Dallasa a toto gitarové duo spolu nahralo už tretí album. Novým bicmanom je George Kollias a na basu prišiel hrať nový Joe Payne. Aby toho nebolo málo, NILE vymenili aj svojho dlhodobého producenta za Neila Kernona známeho od kapiel QUEENSRYCHE, NEVERMORE...Netreba sa ničoho obávať, od doby "Amongst.." sa jedná asi o najlepší zvuk vychádzajúci z klasického DM, jednoducho dokonalosť. Čo sa týka bicích, George sa presne prispôsobil štýlu NILE, pokračuje v šialených tempách a nemáte šancu ho rozoznať od predošlého. Kontrujú mu rýchle, melodické a technické riffy s hlbokými vokálmi. "Annihilation.." je stále silne heavy a thrashing DM. Tá dávna monumentálnosť sa pomaly, ale isto vytráca, no v niektorých skladbách zostáva aspoň epická uvoľnenosť. Zdá sa, že úbytok atmosféry v prospech brutality je momentálny DM trend. Toto slovo má väčšinou negatívny význam, ale nie v tomto prípade. Mnohým určite chýbajú tie egyptské škreky, zbory a rôzne podivné nástroje, lenže pri živých vystúpeniach sú s tým len problémy. Môžete sa pripraviť na 4 kratšie jednoduché, ale o to brutálnejšie tracky - Cast Down The Heretic, Sacrifice Unto Sebek, The Burning Pits of The Duat a Lashed To The Slave Stick s ultra rýchlymi riffmi. Pre fans dlhších atmo skladieb sú tu User-Maat-Re, ktorú považujem za najlepšiu so zvláštnym sólom v závere pripomínajúcom kvílenie vetra, ďalej Annihilation of The Wicked s komplexnou štruktúrou a posledný takmer 10 minútový epický opus Von Unaussprachlichen Kulten venovaný zase tvorbe H.P.Lovecrafta. V týchto dlhých skladbách je najlepšie počuť umenie Karlovej kompozície a sú rovnako zaujímavé ako tie kratšie. Treba uznať, že NILE to nemajú vôbec ľahké, keď si nastavili latku tak vysoko. Vstúpte do sveta egyptských kultov smrti a mučenia.
10/51:48/9,25 Storm
www.nile-catacombs.net
Ako vždy, aj tento krát nastali v radách NILE zmeny čo je pri US kapelách už takmer pravidlom. Jediný pôvodný člen Karl Sanders má našťastie po boku celkom stáleho Dallasa a toto gitarové duo spolu nahralo už tretí album. Novým bicmanom je George Kollias a na basu prišiel hrať nový Joe Payne. Aby toho nebolo málo, NILE vymenili aj svojho dlhodobého producenta za Neila Kernona známeho od kapiel QUEENSRYCHE, NEVERMORE...Netreba sa ničoho obávať, od doby "Amongst.." sa jedná asi o najlepší zvuk vychádzajúci z klasického DM, jednoducho dokonalosť. Čo sa týka bicích, George sa presne prispôsobil štýlu NILE, pokračuje v šialených tempách a nemáte šancu ho rozoznať od predošlého. Kontrujú mu rýchle, melodické a technické riffy s hlbokými vokálmi. "Annihilation.." je stále silne heavy a thrashing DM. Tá dávna monumentálnosť sa pomaly, ale isto vytráca, no v niektorých skladbách zostáva aspoň epická uvoľnenosť. Zdá sa, že úbytok atmosféry v prospech brutality je momentálny DM trend. Toto slovo má väčšinou negatívny význam, ale nie v tomto prípade. Mnohým určite chýbajú tie egyptské škreky, zbory a rôzne podivné nástroje, lenže pri živých vystúpeniach sú s tým len problémy. Môžete sa pripraviť na 4 kratšie jednoduché, ale o to brutálnejšie tracky - Cast Down The Heretic, Sacrifice Unto Sebek, The Burning Pits of The Duat a Lashed To The Slave Stick s ultra rýchlymi riffmi. Pre fans dlhších atmo skladieb sú tu User-Maat-Re, ktorú považujem za najlepšiu so zvláštnym sólom v závere pripomínajúcom kvílenie vetra, ďalej Annihilation of The Wicked s komplexnou štruktúrou a posledný takmer 10 minútový epický opus Von Unaussprachlichen Kulten venovaný zase tvorbe H.P.Lovecrafta. V týchto dlhých skladbách je najlepšie počuť umenie Karlovej kompozície a sú rovnako zaujímavé ako tie kratšie. Treba uznať, že NILE to nemajú vôbec ľahké, keď si nastavili latku tak vysoko. Vstúpte do sveta egyptských kultov smrti a mučenia.
10/51:48/9,25 Storm
www.nile-catacombs.net
