[home] [interviews] [reviews] [news] [stories] [about us] [beyond the veil] [contact]
 
 
 
 
NILE „Those Whom The Gods Detest“, Nuclear Blast, CD ´09, USA

Už druhý album u mega labelu Nuclear Blast od veličiny novodobého Death Metalu NILE. Po minulom štichu „Ithyphallic“ som očakával, že NILE sa rozhodli ísť tými najrýchlejšími cestami nekompromisného Death Metalu s dôrazom kladeným na techniku a komplexnosť hudby a odbremeniť sa už načisto od svojej starej atmosferiky, dnes sú NILE opäť tam kde začínali, znova vsadili viac na epickosť, atmosféru a striedanie nálad a temp. Hudobne sa NILE na tomto albume presúvajú postupne z púští v Gíze viac na stredný východ do Arábie alebo Perzie a dosť im to sekne, samozrejme svoje pôvodné Egyptské korene si zachovajú vždy, to by nebol NILE NILEom. Do uší hneď na prvé počutie udrie Arabský spev, veľmi dobre zakomponovaný do ťažkých sekaných riffov a sól hneď v prvej vypaľovačke Kafir! ktorá musí zraziť do kolien každého fanúšika tejto silnej kapely. Kapela už zrejme nikdy nespraví tak veľký krok ako od debutu ku „Black Seeds of Vengeance“ no aj tak tu máme stále brutálne kvalitný materiál ktorý nemá v dnešných dňoch až tak veľa konkurencie. K tomuto albumu by sa mala zrejme predávať aj metla, pretože postupným počúvaním sa z repro sústavy sype stále viac a viac piesku, pre mňa osobne je novinka z hľadiska atmosféričnosti druhým najzásadnejším albumom po debute samozrejme, škoda, že melodika už nedosahuje kvalít neprekonaného klenotu, ale myslím, že to chce ešte viac času na vstrebanie...Veľkým plusom je striedanie pomalých, ťažkých pasáží s hyper rýchlymi, tie pomalé sú tak ťažké ako tony piesku na Sahare, kruté a nemilosrdné, jednoduché no za to veľmi účinné a silné, rýchle pasáže zas ukazujú kapelu v technickom ponímaní, sú tu aj typické ich riffovačky ale aj novátorské u NILE ešte nepočuté riffy. Ďalším atmosférickým faktorom je využitie rôznych akustických gitár, hlavne do najpomalších častí, medzihry, gong, rôzne druhy bubnov a samozrejme zbory a rôzne zvuky, ktoré si ani neuvedomujem. Všetky tieto elementy sú najviac využité v titulnom songu Those Whom The Gods Detest, táto skladba na mňa zapôsobila zo všetkých najviac, je veľmi variabilná, epická, tempovo pestrá a celkove silná. Karl sa oproti predošlému albumu omnoho viac pohral so samotnými sólami a vyhrávkami, sóla by som označil za úchvatné a precízne, majú taktiež svoju atmosféru a sú posledným kameňom na vrcholoch pyramíd. Nástup Georga Kolliasa bol dobrým ťahom, niektoré momenty sú doslova detonačné, často využíva crashky, ale mohol by zapracovať do svojej hry viac prechodov, kopákovo je to na špičkovej úrovni, bicie sú krásne nazvučené, počuť je doslova všetko a neprehlušujú ostatné nástroje ani nie sú v úzadí. Celkový sound je čistý, mohutný, brutálny a tvrdý, každý nástroj je zreteľný, takže v slúchadlách vám nič neunikne. Smelo môžem NILE označiť za jednu z najoriginálnejších kapiel v danom žánri, majú svoj rýchlo rozpoznateľný face, dušu, hĺbku, komplexnosť, melodiku, feeling...čo viac si dnes priať od tohto žánru? Ďalší kandidát na album roka, klobúk dole, teda skôr turban.
10/56:40/ 9,5                                                        Mortuary
http://www.nile-catacombs.net/