SADUS „Out For Blood“, Mascot rec., CD ´06, USA
Po deviatych rokoch povstal z hrobu jeden z najväčších kultov celosvetovej death thrash scény, mŕtvola so štítkom na palci s menom SADUS. Áno, to sú tí, ktorí dali svetu metalovému také kultové diela ako „Illusions“ ´88, „Swallowed In Black“ ´90, „A Vision of Misery“ ´92, „Elements of Anger“ ´97 a minulý rok novinku „Out For Blood“. Zaujímavé, že trio z Kalifornie povstalo v pôvodnej zostave Steve Digiorgio/bass, Darren Travis/guit,vox a Jon Allen/drums. Chlapi už nepatria medzi najmladších hudobníkov, majú skúseností až až... ale k novinke. Materiál je agresívnejšieho charakteru a páchne z neho veľa staroby – rozumej old school, o modernizovanie sa pokúsili občasnými samplami, alebo elektronikou, napr. v No More. Najviac samozrejme vyniká Steveova basa, jeho manévre sú skutočne nádherné aj keď veľa si zas nemôže dovoliť v tejto old schoolovine. Rytmicky je nový album dosť „posekaný“ stoptimeami a trochu ho zabíja jeho dĺžka, niektoré pasáže začínajú časom nudiť. Chcelo by to aspoň trochu spestriť rytmicky, alebo kompozične a viac nápadov. Po hodine počúvania sa už nemám čoho chytiť a myslím, že niektoré skladby mohli kľudne vynechať. Inak je materiál určený hlavne pre starších fans, alebo tým, ktorí sa radi kúpu v starých odvaroch.
11/55:42/6,75 Mortuary
www.stevedigiorgio.com/sadus
Po deviatych rokoch povstal z hrobu jeden z najväčších kultov celosvetovej death thrash scény, mŕtvola so štítkom na palci s menom SADUS. Áno, to sú tí, ktorí dali svetu metalovému také kultové diela ako „Illusions“ ´88, „Swallowed In Black“ ´90, „A Vision of Misery“ ´92, „Elements of Anger“ ´97 a minulý rok novinku „Out For Blood“. Zaujímavé, že trio z Kalifornie povstalo v pôvodnej zostave Steve Digiorgio/bass, Darren Travis/guit,vox a Jon Allen/drums. Chlapi už nepatria medzi najmladších hudobníkov, majú skúseností až až... ale k novinke. Materiál je agresívnejšieho charakteru a páchne z neho veľa staroby – rozumej old school, o modernizovanie sa pokúsili občasnými samplami, alebo elektronikou, napr. v No More. Najviac samozrejme vyniká Steveova basa, jeho manévre sú skutočne nádherné aj keď veľa si zas nemôže dovoliť v tejto old schoolovine. Rytmicky je nový album dosť „posekaný“ stoptimeami a trochu ho zabíja jeho dĺžka, niektoré pasáže začínajú časom nudiť. Chcelo by to aspoň trochu spestriť rytmicky, alebo kompozične a viac nápadov. Po hodine počúvania sa už nemám čoho chytiť a myslím, že niektoré skladby mohli kľudne vynechať. Inak je materiál určený hlavne pre starších fans, alebo tým, ktorí sa radi kúpu v starých odvaroch.
11/55:42/6,75 Mortuary
www.stevedigiorgio.com/sadus