SEPTIC FELSH „Mystic Places of Dawn“, Holy Rec. CD ´94, GRE
SEPTIC FLESH patria medzi tých pár vyvolených v Death Metale, ktorí bez váhania vydávajú jeden bombový album za druhým, pre mňa osobne je však ich vrcholom práve debut z ´94. Kapela dala o sebe prvý krát vedieť svojim EP „Temple of The Lost Race“ v roku ´91, no až debut bol ako švihnutie zázračným prútikom, skrytou oázou v púšti a klenotom na dne atlantického oceánu v podobe jedinečnej perly. Tento album má v sebe snáď všetko, po čom môže Death Metalový fanúšik bažiť. V prvom rade je to neopísateľná a originálna melodika, je to ako nájdenie nového sveta, ktorý ležal dlhé tisícročia zarastený niekde v divokom lesnom poraste. Jedna melódia prekonáva inú ešte dokonalejšiu, každé zahrabnutie do strún je neopísateľne harmonické a dokonalé. Zvuk gitár je ťažký a priezračne čistý zároveň, myslím, že gitarovo znejú dosť nenapodobiteľne a originálne. Melodika je všeobecne podmanivá, okúzľujúca, melancholická a vznešená. Samozrejme je tu priestor aj pre desivosť, najčernejšiu romantiku a temnotu samotnú. Ďalšou famóznou vecou na „Mystic Places of Dawn“ je priam dokonalá kompozícia, všetko krásne zaranžované až to berie posledné dúšky dychu. Striedanie temp, využívanie rôznych druhov riffov, ich vrstvenie a prelínanie do ktorých vás prekvapia rôzne kaskády syntezátorových plôch, dodávajú albumu atmosféru ktorá sa dá krájať. Album svojou variabilnosťou prekypuje taktiež, nie je núdza ani o akustické gitary, sláčikové variácie, hlavne v osmičke Morpheus ( The Dreamlord ), použitie bongov alebo tympanov napr. v Cerscent Moon. Nálady sa striedajú ako počasie, raz zasnene epicky a pomaly, inokedy drsne, brutálne, rýchlo, no i v tých najbrutálnejších častiach stále cítiť prítomnosť čistej temnoty a mystiky. Až pri tomto albume som si uvedomil, ako sa napr. takí DEPRESY od nich učili svojmu štýlu. Skvelé hudobné výkony sú odohrané brilantne, zvuk bicích dodáva albumu pevnosť a dynamiku, basa zhutňuje celý sound a Spirosov perfekcionistický vokál (silná zrozumiteľnosť vyslovovania a hĺbka growlingu!) nasadzuje celému dielu korunku krásy za asistencie čistých vokálov Sotirisa. Možno vrcholom celého diela je záverečná inštrumentálka (podľa toho akú verziu albumu vlastníte) Mythos - Part I: Elegy - Part II: Time Unbounded, ambientná záležitosť pre fajnšmekrov plná naliehavých emócii, tajomnosti a dekadencie. Nebudem vypisovať najlepšie skladby, každá jedna je priam dokonalá a ucelená. Dramatický soundtrack alebo ak chcete hudobný epos ku najstarším zaniknutým civilizáciám, ich mytológii a božstvám.
Mortuary
SEPTIC FLESH patria medzi tých pár vyvolených v Death Metale, ktorí bez váhania vydávajú jeden bombový album za druhým, pre mňa osobne je však ich vrcholom práve debut z ´94. Kapela dala o sebe prvý krát vedieť svojim EP „Temple of The Lost Race“ v roku ´91, no až debut bol ako švihnutie zázračným prútikom, skrytou oázou v púšti a klenotom na dne atlantického oceánu v podobe jedinečnej perly. Tento album má v sebe snáď všetko, po čom môže Death Metalový fanúšik bažiť. V prvom rade je to neopísateľná a originálna melodika, je to ako nájdenie nového sveta, ktorý ležal dlhé tisícročia zarastený niekde v divokom lesnom poraste. Jedna melódia prekonáva inú ešte dokonalejšiu, každé zahrabnutie do strún je neopísateľne harmonické a dokonalé. Zvuk gitár je ťažký a priezračne čistý zároveň, myslím, že gitarovo znejú dosť nenapodobiteľne a originálne. Melodika je všeobecne podmanivá, okúzľujúca, melancholická a vznešená. Samozrejme je tu priestor aj pre desivosť, najčernejšiu romantiku a temnotu samotnú. Ďalšou famóznou vecou na „Mystic Places of Dawn“ je priam dokonalá kompozícia, všetko krásne zaranžované až to berie posledné dúšky dychu. Striedanie temp, využívanie rôznych druhov riffov, ich vrstvenie a prelínanie do ktorých vás prekvapia rôzne kaskády syntezátorových plôch, dodávajú albumu atmosféru ktorá sa dá krájať. Album svojou variabilnosťou prekypuje taktiež, nie je núdza ani o akustické gitary, sláčikové variácie, hlavne v osmičke Morpheus ( The Dreamlord ), použitie bongov alebo tympanov napr. v Cerscent Moon. Nálady sa striedajú ako počasie, raz zasnene epicky a pomaly, inokedy drsne, brutálne, rýchlo, no i v tých najbrutálnejších častiach stále cítiť prítomnosť čistej temnoty a mystiky. Až pri tomto albume som si uvedomil, ako sa napr. takí DEPRESY od nich učili svojmu štýlu. Skvelé hudobné výkony sú odohrané brilantne, zvuk bicích dodáva albumu pevnosť a dynamiku, basa zhutňuje celý sound a Spirosov perfekcionistický vokál (silná zrozumiteľnosť vyslovovania a hĺbka growlingu!) nasadzuje celému dielu korunku krásy za asistencie čistých vokálov Sotirisa. Možno vrcholom celého diela je záverečná inštrumentálka (podľa toho akú verziu albumu vlastníte) Mythos - Part I: Elegy - Part II: Time Unbounded, ambientná záležitosť pre fajnšmekrov plná naliehavých emócii, tajomnosti a dekadencie. Nebudem vypisovať najlepšie skladby, každá jedna je priam dokonalá a ucelená. Dramatický soundtrack alebo ak chcete hudobný epos ku najstarším zaniknutým civilizáciám, ich mytológii a božstvám.
Mortuary
