SUFFOCATION „Blood Oath“, Nuclear Blast Records CD ´09, USA
To čo tvoria SUFFOCATION nie je žiadne lacné mlátenie slamy, naopak, zložitosť ich materiálu môže nejedného poslucháča zaskočiť. Ale len dovtedy, kým neprenikne cez zdanlivo nepreniknuteľnú hradbu komplexnosti, potom vás dokážu strhnúť so sebou a už im neuniknete. Od novinky „Blood Oath“ môžu fans očakávať spády a pôsobivé muzikantstvo ako na predošlom albume. Neviem či to bola najšťastnejšia voľba, ale hneď úvodná skladba Blood Oath je asi najpomalšia zo všetkých, v refréne sa objavuje akási temná melódia, samozrejme aj všetky ostatné melódie sú plytké ako sa patrí na US DM. Zdá sa mi, že toto je najpomalší album SUFFO, možno začiatky skladieb sú ešte v norme, ale refrény sú spomalené, plné disonantných melódií ako napr. v skladbe Underserving. Na porovnanie máme možnosť vypočuť si znovu nahratú klasiku Marital Decimation, ktorá má najväčší drive na tomto albume. Len málo bicmanov sa dokáže tak precízne hrať s rytmami ako Mike Smith, jeho štýl je síce strojový, ale zároveň aj rôznorodý. Patrí k tým pár vyvoleným, ktorí nielen robia rytmus, ale aj hrajú na bicie, môžete počúvať čisto len jeho hru. Preslávilo ho vynájdenie štýlu, kedy búcha na rytmičák, hit hatku a kopák naraz. Má to hromovú silu, no pritom nie je tak rýchly aby stratil silu. Malé sólo predviedol na začiatku skladby Pray for Forgiveness. Sadu má dobre nazvučenú, len v klepačkách nie je počuť rytmičák, to je jediný nedostatok bicích. Úplnú dokonalosť predvádza duo Terrance Hobbs a Guy Marchais svojou zúrivou technikou, ich štýl je rozpoznateľný na prvé počutie a robia to s desivou ľahkosťou. Na to ako má Frank Mullen hlboký vokál, je mu aj rozumieť, hudbe dodáva ďalšiu porciu brutality a ťažkosti, a to nehovorím o zvuku, ktorý je najťažší a najhustejší z novej éry. Z globálneho hľadiska sa SUFFO po reunione trochu zmenili, kedysi bola hudba viac založená na heavy riffoch, teraz vnášajú do nej rôzne nenápadné melódie, ktoré si niekto nemusí ani všimnúť. Najviac ťažkosti si užijete v skladbe Cataclysmic Purification a sčasti aj v Images of Purgatory a Mental Hemorrhage. Takisto menej používajú to ich typické tempo kopák rytmičák, teraz hrajú pomalšie, ale komplexnejšie. Sóla sú naopak v starých šľapajach, krátke, no vyvolávajúce surrealistické feelingy. Tento album vyšiel v rôznych verziách, napr. v ruskej, americkej, etc. a na každej sú iné bonusy ako verzie bez vokálov, alebo bez mixu. Zaujímavé, že znovu nahrali skladbu z albumu „Breeding The Spawn“, určite kvôli tomu, že neboli spokojní s jeho produkciou, takto to aspoň sčasti napravili. Vývoj popredných DM veličín sa akosi spomalil, vrátane SUFFO, jediné prekvapenie už môžu priniesť asi len MORBID ANGEL, alebo GORGUTS. Napriek tomu, zostane SUFFO jednou z najvplyvnejších DM kapiel, ich unikátnosť spočíva v tom, že sú technickí a pritom nestrácajú atmosféru.
10/41:08/ 9,5 Storm
http://www.suffocation.us/
To čo tvoria SUFFOCATION nie je žiadne lacné mlátenie slamy, naopak, zložitosť ich materiálu môže nejedného poslucháča zaskočiť. Ale len dovtedy, kým neprenikne cez zdanlivo nepreniknuteľnú hradbu komplexnosti, potom vás dokážu strhnúť so sebou a už im neuniknete. Od novinky „Blood Oath“ môžu fans očakávať spády a pôsobivé muzikantstvo ako na predošlom albume. Neviem či to bola najšťastnejšia voľba, ale hneď úvodná skladba Blood Oath je asi najpomalšia zo všetkých, v refréne sa objavuje akási temná melódia, samozrejme aj všetky ostatné melódie sú plytké ako sa patrí na US DM. Zdá sa mi, že toto je najpomalší album SUFFO, možno začiatky skladieb sú ešte v norme, ale refrény sú spomalené, plné disonantných melódií ako napr. v skladbe Underserving. Na porovnanie máme možnosť vypočuť si znovu nahratú klasiku Marital Decimation, ktorá má najväčší drive na tomto albume. Len málo bicmanov sa dokáže tak precízne hrať s rytmami ako Mike Smith, jeho štýl je síce strojový, ale zároveň aj rôznorodý. Patrí k tým pár vyvoleným, ktorí nielen robia rytmus, ale aj hrajú na bicie, môžete počúvať čisto len jeho hru. Preslávilo ho vynájdenie štýlu, kedy búcha na rytmičák, hit hatku a kopák naraz. Má to hromovú silu, no pritom nie je tak rýchly aby stratil silu. Malé sólo predviedol na začiatku skladby Pray for Forgiveness. Sadu má dobre nazvučenú, len v klepačkách nie je počuť rytmičák, to je jediný nedostatok bicích. Úplnú dokonalosť predvádza duo Terrance Hobbs a Guy Marchais svojou zúrivou technikou, ich štýl je rozpoznateľný na prvé počutie a robia to s desivou ľahkosťou. Na to ako má Frank Mullen hlboký vokál, je mu aj rozumieť, hudbe dodáva ďalšiu porciu brutality a ťažkosti, a to nehovorím o zvuku, ktorý je najťažší a najhustejší z novej éry. Z globálneho hľadiska sa SUFFO po reunione trochu zmenili, kedysi bola hudba viac založená na heavy riffoch, teraz vnášajú do nej rôzne nenápadné melódie, ktoré si niekto nemusí ani všimnúť. Najviac ťažkosti si užijete v skladbe Cataclysmic Purification a sčasti aj v Images of Purgatory a Mental Hemorrhage. Takisto menej používajú to ich typické tempo kopák rytmičák, teraz hrajú pomalšie, ale komplexnejšie. Sóla sú naopak v starých šľapajach, krátke, no vyvolávajúce surrealistické feelingy. Tento album vyšiel v rôznych verziách, napr. v ruskej, americkej, etc. a na každej sú iné bonusy ako verzie bez vokálov, alebo bez mixu. Zaujímavé, že znovu nahrali skladbu z albumu „Breeding The Spawn“, určite kvôli tomu, že neboli spokojní s jeho produkciou, takto to aspoň sčasti napravili. Vývoj popredných DM veličín sa akosi spomalil, vrátane SUFFO, jediné prekvapenie už môžu priniesť asi len MORBID ANGEL, alebo GORGUTS. Napriek tomu, zostane SUFFO jednou z najvplyvnejších DM kapiel, ich unikátnosť spočíva v tom, že sú technickí a pritom nestrácajú atmosféru.
10/41:08/ 9,5 Storm
http://www.suffocation.us/
