ARCHGOAT "Heavenly Vulva (Christ´s Last Rites)", Debemur Morti Prods., EP ´11, FIN
Fínsky okultný súbor ARCHGOAT nás ešte koncom minulého roku zahrial, alebo niekoho možno aj schladil, svojim novým počinom EP "Heavenly Vulva (Christ´s Last Rites)", ARCHGOAT je v undergroundových kruhoch dosť cenenou kapelou a to predovšetkým minulým počinom "The Light-Devouring Darkness". Novinka neprináša v podstate žiaden posun vpred, stále tu máme ich typické pomalé valiace a ničiace sekvencie striedajúce sa so stredne rýchlymi, ťažko znejúce gitary vytvárajú smrtonosnú hrozbu aj keď mnohé riffy sú zahraté Black Metalovým tremolom, vždy vyznievajú viac Death Metalovo vďaka ladeniu. Na druhej strane je pravda, že mnohé riffy, tempá, alebo nálady mi pripomínajú švédskych kultových bojovníkov BATHORY. ARCHGOAT vsádzajú ako na rytmiku, tak aj na obskúrne strašidelné melodické linky, ktoré sú povyťahované snáď zo znesvätených krýpt pod svätyňami až po brutálne nájazdy, ktoré ale nepôsobia príliš veľkou rýchlosťou, skôr devastujú svojou strednou rýchlosťou, ale o to zničujúcejšou. Ale najsilnejším prvkom ich hudby je atmosféra, v mnohých pomalých momentoch sa spoza obzoru často vynárajú hradby orgánov, kostolné zvony a podobne. Osobne si myslím, že fanúšikom NECROS CHRISTOS by sa mohli ARCHGOAT kľudne páčiť, používajú podobné tempá, vsádzajú na pomalšie prevedenie a v rýchlosti sa nepúšťajú priamo do kozmických sfér, taktiež okultné vyznenie a vokál, ktorý balansuje na pomedzí Black a Death Metalu sa nedá jednoznačne zaradiť. Je síce Black Metalovo škrekľavý, ale Lord Angelslayer ho ťahá z poriadnych hĺbok, čím vyzdvihuje zas Death Metalovú hrôzu. Samozrejme obe kapely hrajú niečo iné, ale v mnohých aspektoch sú si podobné. Po úvodnom intre prichádza úplne pomalá skladba Blessed Vulva, snáď jediný song, ktorý je výhradne pomalý, ťahajúci sa ako plíživý des, zrovna táto skladba mi pripomína BATHORY. Druhá Penetrator of The Second Temple je už postavená na rýchlom tempe hneď od začiatku, ale prídu spomalenia s orgánovými pochmúrnosťami pri ktorých vám bude behať mráz po chrbte. Najzaujímavejšie sú husté prechody medzi brutálnymi momentmi a tými pomalšími hrôzami. Skladby sú celkom dobre zapamätateľné so svojou silou inklinujúcou k hrozivým okultným mystériám. Znova je pre mňa veľmi ťažké vyzdvihovať najlepšie skladby, ale určite by som tam priradil už obe spomínané, po intre nasledujúce. Skladby majú úplne klasickú minutáž do troch minút, takže behom 16tych minút je po Epčku. Kto má rád okultný Death/Black, určite túto fínsku zvrhlosť dobre pozná, a ak aj nie, tak má moje vysoké odporúčania!
6/16:04/ 9,25 Mortuary
http://www.myspace.com/104017504
Fínsky okultný súbor ARCHGOAT nás ešte koncom minulého roku zahrial, alebo niekoho možno aj schladil, svojim novým počinom EP "Heavenly Vulva (Christ´s Last Rites)", ARCHGOAT je v undergroundových kruhoch dosť cenenou kapelou a to predovšetkým minulým počinom "The Light-Devouring Darkness". Novinka neprináša v podstate žiaden posun vpred, stále tu máme ich typické pomalé valiace a ničiace sekvencie striedajúce sa so stredne rýchlymi, ťažko znejúce gitary vytvárajú smrtonosnú hrozbu aj keď mnohé riffy sú zahraté Black Metalovým tremolom, vždy vyznievajú viac Death Metalovo vďaka ladeniu. Na druhej strane je pravda, že mnohé riffy, tempá, alebo nálady mi pripomínajú švédskych kultových bojovníkov BATHORY. ARCHGOAT vsádzajú ako na rytmiku, tak aj na obskúrne strašidelné melodické linky, ktoré sú povyťahované snáď zo znesvätených krýpt pod svätyňami až po brutálne nájazdy, ktoré ale nepôsobia príliš veľkou rýchlosťou, skôr devastujú svojou strednou rýchlosťou, ale o to zničujúcejšou. Ale najsilnejším prvkom ich hudby je atmosféra, v mnohých pomalých momentoch sa spoza obzoru často vynárajú hradby orgánov, kostolné zvony a podobne. Osobne si myslím, že fanúšikom NECROS CHRISTOS by sa mohli ARCHGOAT kľudne páčiť, používajú podobné tempá, vsádzajú na pomalšie prevedenie a v rýchlosti sa nepúšťajú priamo do kozmických sfér, taktiež okultné vyznenie a vokál, ktorý balansuje na pomedzí Black a Death Metalu sa nedá jednoznačne zaradiť. Je síce Black Metalovo škrekľavý, ale Lord Angelslayer ho ťahá z poriadnych hĺbok, čím vyzdvihuje zas Death Metalovú hrôzu. Samozrejme obe kapely hrajú niečo iné, ale v mnohých aspektoch sú si podobné. Po úvodnom intre prichádza úplne pomalá skladba Blessed Vulva, snáď jediný song, ktorý je výhradne pomalý, ťahajúci sa ako plíživý des, zrovna táto skladba mi pripomína BATHORY. Druhá Penetrator of The Second Temple je už postavená na rýchlom tempe hneď od začiatku, ale prídu spomalenia s orgánovými pochmúrnosťami pri ktorých vám bude behať mráz po chrbte. Najzaujímavejšie sú husté prechody medzi brutálnymi momentmi a tými pomalšími hrôzami. Skladby sú celkom dobre zapamätateľné so svojou silou inklinujúcou k hrozivým okultným mystériám. Znova je pre mňa veľmi ťažké vyzdvihovať najlepšie skladby, ale určite by som tam priradil už obe spomínané, po intre nasledujúce. Skladby majú úplne klasickú minutáž do troch minút, takže behom 16tych minút je po Epčku. Kto má rád okultný Death/Black, určite túto fínsku zvrhlosť dobre pozná, a ak aj nie, tak má moje vysoké odporúčania!
6/16:04/ 9,25 Mortuary
http://www.myspace.com/104017504
