BASTARD SAINTS "The Shape of My Will", The Spew Records, CD ´12, ITA
Na túto kapelu mám celkom dobré spomienky ešte z čias dávno minulých, spoznal som ich na Brutal Assaulte a v tej dobe ma presvedčili svojim split materiálom s NEFAS pod názvom "Ropes Above The An Abyss of Fury" s veľmi dobrým obalom od Beksinskeho. Od tejto doby BASTARD SAINTS v podstate ani nič nevydali okrem ešte jedného splitka, takže je tomu už dlhých 10 rokov, kým sa im podarilo prepracovať konečne k debutovému albumu. Moja prvá reakcia bola nadšená, čakal som akým smerom sa po tej dekáde chlapi uberú a čím prekvapia, ale pocity z albumu sú pre mňa rozporuplné. Kapela sa škatuľkuje ako Brutal Death Metal s čím sa dá súhlasiť, no ja by som tam ešte pridal Grind Core, síce nie typický, skôr psychózny, uletený. Kapela ani nehrá nejak enormne technicky, no ich neustále a nikdy nekončiace zmeny temp, riffov sú tak intenzívne, že z toho vzniká celkom komplexný materiál. Ale nie je všetko zlato, čo sa blyští, pri novom materiáli sa mi zdá, akoby nebola dobre dotiahnutá kompozícia, všetko sa mi zdá ako náhodne pozliepané riffy a tempá, ktoré nemajú príliš veľa čo povedať. Je počuť, že ako hudobníci, prehrávači svojich vlastných skladieb sú dobrí, ale keď napočúvavam tento materiál, idem si rozkúsať nechty nudou aj napriek zdanlivej pestrosti a uletenosti. Sklady nie sú vôbec silné, ako som vravel, je to akoby náhodne poskladané dielo postrádajúce bežnú logiku. Dá sa vytvoriť aj komplexná a šialená jazda, ale s tým, že skladby majú svoju tvár, farby, pocity, tu sa mi to všetko akosi stráca, často sa prerušujú riffy, zrazu ťažký slamový riff pripomínajúci napr. DEVOURMENT, pritvrdí sa vokál do čo najväčších hĺbok, znova skok a už sú znova zas niekde inde. Vôbec sa mi nepáči despotické vyčíňanie vokalistu, je síce správne nepríčetný, ale jeho farba hlasu a spôsob spevu znie ako od nejakej amatérskej kapely, ktorá sa pokúša hľadať seba sama, striedanie tohto psychopatického škreku a brutálneho murmuru je fakt absurdné, vokály sú úplne klišéovité, nič nehovoriace. Na jednej strane môžem pri BASTARD SAINTS hovoriť ako o niečom svojskom, ale na druhej strane výpovedná hodnota ich hudby je dosť prázdna pre mňa. Neviem si predstaviť, že by som si tento album púšťal bežne v prehrávači a páčilo sa mi to. Za najsilnejší článok kapely považujem basgitaristu, ten sa fakt kvalitne oháňa po pražcoch, jeho hra je nápaditá a technická, ale v konečnom dôsledku tu basák pôsobí len ako jeden článok z viacerých a dokopy z toho nič extra nevychádza. Pri hudbe by sa mali dostaviť buď pozitívne, či negatívne pocity, tu sa mi nestalo nič také, je to niečo tak neutrálne, že mi to prechádza jedným uchom dnu a druhým dnu. Aby som len nekritizoval, pochválim aspoň produkciu albumu, je dosť profesionálna a z celkového zvuku som príjemne prekvapený. Album ktorý bude navždy zaprášený čakať v policiach s Cdčkami na možno nejakého náhodného poslucháča, ktorý sa občas pustí do tohto boja s BS, pre mňa silný podpriemer.
9/37:41/ 4,75 Mortuary
http://www.myspace.com/bastardsaintsitalia
Na túto kapelu mám celkom dobré spomienky ešte z čias dávno minulých, spoznal som ich na Brutal Assaulte a v tej dobe ma presvedčili svojim split materiálom s NEFAS pod názvom "Ropes Above The An Abyss of Fury" s veľmi dobrým obalom od Beksinskeho. Od tejto doby BASTARD SAINTS v podstate ani nič nevydali okrem ešte jedného splitka, takže je tomu už dlhých 10 rokov, kým sa im podarilo prepracovať konečne k debutovému albumu. Moja prvá reakcia bola nadšená, čakal som akým smerom sa po tej dekáde chlapi uberú a čím prekvapia, ale pocity z albumu sú pre mňa rozporuplné. Kapela sa škatuľkuje ako Brutal Death Metal s čím sa dá súhlasiť, no ja by som tam ešte pridal Grind Core, síce nie typický, skôr psychózny, uletený. Kapela ani nehrá nejak enormne technicky, no ich neustále a nikdy nekončiace zmeny temp, riffov sú tak intenzívne, že z toho vzniká celkom komplexný materiál. Ale nie je všetko zlato, čo sa blyští, pri novom materiáli sa mi zdá, akoby nebola dobre dotiahnutá kompozícia, všetko sa mi zdá ako náhodne pozliepané riffy a tempá, ktoré nemajú príliš veľa čo povedať. Je počuť, že ako hudobníci, prehrávači svojich vlastných skladieb sú dobrí, ale keď napočúvavam tento materiál, idem si rozkúsať nechty nudou aj napriek zdanlivej pestrosti a uletenosti. Sklady nie sú vôbec silné, ako som vravel, je to akoby náhodne poskladané dielo postrádajúce bežnú logiku. Dá sa vytvoriť aj komplexná a šialená jazda, ale s tým, že skladby majú svoju tvár, farby, pocity, tu sa mi to všetko akosi stráca, často sa prerušujú riffy, zrazu ťažký slamový riff pripomínajúci napr. DEVOURMENT, pritvrdí sa vokál do čo najväčších hĺbok, znova skok a už sú znova zas niekde inde. Vôbec sa mi nepáči despotické vyčíňanie vokalistu, je síce správne nepríčetný, ale jeho farba hlasu a spôsob spevu znie ako od nejakej amatérskej kapely, ktorá sa pokúša hľadať seba sama, striedanie tohto psychopatického škreku a brutálneho murmuru je fakt absurdné, vokály sú úplne klišéovité, nič nehovoriace. Na jednej strane môžem pri BASTARD SAINTS hovoriť ako o niečom svojskom, ale na druhej strane výpovedná hodnota ich hudby je dosť prázdna pre mňa. Neviem si predstaviť, že by som si tento album púšťal bežne v prehrávači a páčilo sa mi to. Za najsilnejší článok kapely považujem basgitaristu, ten sa fakt kvalitne oháňa po pražcoch, jeho hra je nápaditá a technická, ale v konečnom dôsledku tu basák pôsobí len ako jeden článok z viacerých a dokopy z toho nič extra nevychádza. Pri hudbe by sa mali dostaviť buď pozitívne, či negatívne pocity, tu sa mi nestalo nič také, je to niečo tak neutrálne, že mi to prechádza jedným uchom dnu a druhým dnu. Aby som len nekritizoval, pochválim aspoň produkciu albumu, je dosť profesionálna a z celkového zvuku som príjemne prekvapený. Album ktorý bude navždy zaprášený čakať v policiach s Cdčkami na možno nejakého náhodného poslucháča, ktorý sa občas pustí do tohto boja s BS, pre mňa silný podpriemer.
9/37:41/ 4,75 Mortuary
http://www.myspace.com/bastardsaintsitalia
