DECREPITAPH „Profane Doctrines Unburied“, Razorback rec. CD´11, USA
Známa firma DECREPITAPH sa zrejme rozhodla, že budú vydávať čo najviac nosičov ako to len bude možné. Po debute „Condemned Cathedral“ vyšlo množstvo split, EPs, kompilácii, o dva roky neskôr sme tu už mali druhý album „Beyond The Cursed Tombs“, potom znova kopa ďalších raritných vecí a dnes tu už máme po roku, od druhého albumu, tretie Full CD s názvom „Profane Doctrines Unburied“. Aby toho nebolo málo, po tomto albume má kapela na konte už ďalšie dve splitká a verím tomu, že už pracujú na niečom novom! Samozrejme kapela neprináša, ako to už býva u nich zvykom, ani zrnko novátorské, ich hudba nie je žiadnou originálnou záležitosťou, znova sa stretávame s ich Ancient Death Metalom v plnej paráde, tak ako to majú a máme radi. Je ťažké napísať recenziu na viacero nosičov tak veľmi podobných, znova tu máme ubíjajúce ťažkotonážne riffy, hustý nedýchateľný sound, tak plný a zničujúci. Všímam si, že kapela sa už oprostila od škandinávsky znejúcich kapiel, aj keď nehrajú nič mimoriadne originálne, skutočne sú v určitých črtách rozpoznateľní. Za najcharakteristickejší znak by som vyzdvihol špecifickú chátrajúcu melodiku, niekedy silne dementnú s riekankovým, ale mrazivo strašidelným frázovaním podobne ako u MORTICIAN, no z týchto psycho momentov sa vždy rozvinie brutálna, drviaca pasáž, príde morbídne zrýchlenie s klepačkami, alebo expresívne spomalenie s príšerne atmosférickými sólami. Všimnime si, že sóla sú jednoduché, pomalé, melodické, ale to čo prinášajú aj svojím znením aj spôsobom melodiky je niečo unikátne, niečo, čo budete márne hľadať u iných podobných kapiel. Kapela je úplne potopená v bahne vlastných prehnitých kalov, mihajú sa tam ako netvor živiaci sa špinou, nánosmi, ikrami a inými nechutnosťami, ale celý tento systém im nadmieru funguje. Cítim zlepšenie aj v oblasti bicích, Elektrokutioner sa pohráva s kopákmi ešte presvedčivejšie a presnejšie, aj keď nemyslím, že by ľpel na presnosti a precíznosti. Chcem len povedať, že sa zlepšuje všeobecne ako bicman. Zaujímavou skladbou je ôsma inštrumentálka Ghost of The Gallows, kvílenie gitár je tu niekedy úplne neznesiteľné, pripomína mi to zúfalý nárek nejakej nehmotnej bytosti v našej realite, niekde v opustenej zvonici, atmosféra je skľučujúca, krájateľná. „Profane Doctrines Unburied“ je podľa mňa doterajším vrcholom DECREPITAPH, aj hráčsky, aj zvukovo, aj atmosféricky. Hororovo ladený starý Death Metal pre tých, ktorí obľubujú neznáme pocity temnoty vo svojom vnútri.
10/49:38/ 9, 25 Mortuary
http://www.myspace.com/decrepitaph