DEICIDE "To Hell with God", Century Media Records CD ´11, USA
V 90tych rokoch boli DEICIDE na úplnom vrchole DM pyramídy spolu s ešte nejakými piatymi kapelami, ale tá doba je už nenávratne preč v klifotických hlbinách, dnes je DEICIDE len jedna z mnohých priemerných kapiel, ktorých je na scéne nespočetné množstvo. Ešte možno niečo vyťažia zo svojho silného mena, ktoré si dávno vybudovali, mnohí ľudia ich podporia pretože majú meno, ale hudba tomu už nezodpovedá. "To Hell with God" je ich jubilejný desiaty album, takže diskografiu si môžme rozdeliť na dve polovice, na silnú a slabú. Staré albumy boli priam stelesnením diabolskej rúhavosti, nové majú už len pseudo diabolskú atmosféru. Zdá sa, že Glen sa čo to podučil vo VITAL REMAINS a rozhodol sa ísť podobným smerom, a teda kráčať s dobou. Prvý krát môžme počuť DEICIDE ako znejú v inom štúdiu než v Morrisound Studios, tentokrát sa točilo v štúdiu Audiohammer s Markom Lewisom, ktorý robí zvuk takým trendy core sračkám ako THE BLACK DAHLIA MURDER, TRIVIUM, BURY YOUR DEAD a tak aj vyzerá nový sound DEICIDE, môžte sa rozlúčiť s heavy produkciou, všetko je kryštalicky dokonale čisté, moderné trigerované bicie, aj hudba akosi začína smerovať k technickejšiemu podaniu. Na budúcom albume nech pridajú ešte zopár skákavých pasáží a dielo bude dokonané. :D. Skladby nemajú potrebnú šťavu a dynamiku, je to celé dosť suché. Odchod bratov Hoffmanovcov a príchod Ralpha Santolla či Jacka Owena navždy zmenil auru DEICIDE, pre niektorých určite dobré smerovanie, pre druhých zase pád do priemernosti, to už som viac zvedavý na debut Hoffmanovskej oživenej mršiny AMON. Skladby sú nevýrazné, žiadne zvláštne nápady nepočuť, iba posledná How Can You Call Yourself a God začína akosi netypicky melodicky, s progresívnym sólom, inak nemôžem akosi prísť na chuť týmto novým výtvorom, z novej éry ma oslovila jediná skladba, klipovka Homage For Satan, inak je to trochu bezduché, akoby povinná jazda bež štipky zápalu. To už radšej odporúčam nový PESTILENCE. Po dlhej dobe prišlo aj k zmene labelu a ani sa nedivím Earache že s nimi nepredĺžili spoluprácu. Kto sa vyžíva v týchto nových albumoch DEICIDE, určite bude spokojný aj s novinkou, pretože nadväzuje na predošlé diela, ostatní sa musia poobzerať po iných kapelách.
10/35:43/ 6 Storm
http://www.myspace.com/theofficialdeicidemyspacepage
V 90tych rokoch boli DEICIDE na úplnom vrchole DM pyramídy spolu s ešte nejakými piatymi kapelami, ale tá doba je už nenávratne preč v klifotických hlbinách, dnes je DEICIDE len jedna z mnohých priemerných kapiel, ktorých je na scéne nespočetné množstvo. Ešte možno niečo vyťažia zo svojho silného mena, ktoré si dávno vybudovali, mnohí ľudia ich podporia pretože majú meno, ale hudba tomu už nezodpovedá. "To Hell with God" je ich jubilejný desiaty album, takže diskografiu si môžme rozdeliť na dve polovice, na silnú a slabú. Staré albumy boli priam stelesnením diabolskej rúhavosti, nové majú už len pseudo diabolskú atmosféru. Zdá sa, že Glen sa čo to podučil vo VITAL REMAINS a rozhodol sa ísť podobným smerom, a teda kráčať s dobou. Prvý krát môžme počuť DEICIDE ako znejú v inom štúdiu než v Morrisound Studios, tentokrát sa točilo v štúdiu Audiohammer s Markom Lewisom, ktorý robí zvuk takým trendy core sračkám ako THE BLACK DAHLIA MURDER, TRIVIUM, BURY YOUR DEAD a tak aj vyzerá nový sound DEICIDE, môžte sa rozlúčiť s heavy produkciou, všetko je kryštalicky dokonale čisté, moderné trigerované bicie, aj hudba akosi začína smerovať k technickejšiemu podaniu. Na budúcom albume nech pridajú ešte zopár skákavých pasáží a dielo bude dokonané. :D. Skladby nemajú potrebnú šťavu a dynamiku, je to celé dosť suché. Odchod bratov Hoffmanovcov a príchod Ralpha Santolla či Jacka Owena navždy zmenil auru DEICIDE, pre niektorých určite dobré smerovanie, pre druhých zase pád do priemernosti, to už som viac zvedavý na debut Hoffmanovskej oživenej mršiny AMON. Skladby sú nevýrazné, žiadne zvláštne nápady nepočuť, iba posledná How Can You Call Yourself a God začína akosi netypicky melodicky, s progresívnym sólom, inak nemôžem akosi prísť na chuť týmto novým výtvorom, z novej éry ma oslovila jediná skladba, klipovka Homage For Satan, inak je to trochu bezduché, akoby povinná jazda bež štipky zápalu. To už radšej odporúčam nový PESTILENCE. Po dlhej dobe prišlo aj k zmene labelu a ani sa nedivím Earache že s nimi nepredĺžili spoluprácu. Kto sa vyžíva v týchto nových albumoch DEICIDE, určite bude spokojný aj s novinkou, pretože nadväzuje na predošlé diela, ostatní sa musia poobzerať po iných kapelách.
10/35:43/ 6 Storm
http://www.myspace.com/theofficialdeicidemyspacepage
