DESOLATE SHRINE "The Sanctum of Human Darkness", Dark Descent Records, CD ´12, FIN
Už vážne nechápem koľko kvalitných a vyrovnaných diel vychádza tento rok, toľko desín alebo tesne pod desať čo som udelil už tento rok, sa mi zdá až prehnané, a túto bilanciu veru "nevylepšia" ani fínski pohrobkovia DESOLATE SHRINE s novinkou "The Sanctum of Human Darkness". Kapela, ktorá vznikla pred dvoma rokmi a má na konte len debut, ma zrazila do kolien ako malého chlapca, ale čo očakávať od fínskej Death Metalovej kapely, sa mi zdá, že kvalita kapiel z tejto krajiny stúpa veľkou rýchlosťou. Nie je potrebné vypisovať ktoré kapely mám na mysli, že? Čakal som, že predošlým albumom si nastavili latku príliš vysoko a že šlo o ojedinele kvalitný album, ale kdeže, chlapi ešte viac pritlačili na kompozíciu, skoncentrovali atmosféru do úplne bezhraničnej dokonalosti a postavili album, ktorý sa môže v rámci pomalého a obskúrneho Death Metalu považovať za špičku žánru. Celý album začína strašidelným trackom Corridor: Human Altar, tajomné mysteriózne riffy vás nechajú povláčiť napriek rozoklaným krajinám, bezútešným pustinám a to úplne grandióznym spôsobom. Skladba sa na prvý pohľad tvári nenápadne, ale jej sila je megalomanská kvôli svojej atmosfére. To ešte netušiac, že ďalší track Plane of Awake: Dreams over Angel-Serpent Tower ma úplne z vnútra vyžerie ako vysoko koncentrovaná kyselina, taká je dvojka s časomierou 8:23, pomalá, úchvatná, monumentálna, komplexná s tak silnými vyhrávkami, že sa skrúcam do svojho prázdneho vnútra a objavujem číre hrôzy temnoty. Trojka Pillars of Salvation: The Drowned Prince , hneď na začiatku silný expresívny riff a znova skladba, ktorá môže byť kľudne tou najlepšou na celom albume, objavujú sa aj brutálnejšie a drviacejšie momenty často striedané s nepokojnou mystikou, hranicami neprebádaného. Takto to ale pokračuje až do konca albumu. "The Sanctum of Human Darkness" je jeden veľký komplexný celok vytvorený s nebývalou kompozičnou schopnosťou, každá skladba je skvostom sama o sebe, silným pilierom držiacim celú obrovskú hruď zeme, po ktorej sa prechádzajú nočné temné tvory v sutanách zahalené. Skladby sú väčšinou dosť dlhé, s priemerom niekde cez 7 minút, najkratšia skladba inštrumentálka Old Man´s Vistit má niečo cez dve minúty a najdlhšia Demon Heart: The Desolate One, kde už len pár sekúnd chýba do desať minúť. Pokúšam sa znova nájsť nejakú podobnú kapelu, z ktorej mohli DESOLATE SHRINE čerpať, ale nenapadá ma ani jedna a pritom je to len pomalší atmosférický Death Metal komplexných rozmerov. Pomalé valcujúce riffy, do toho vybrnkáva akustická gitara pochmúrne a depresívne tóny, melódie trhajú srdce na tisíce kúskov. To čím sú DESOLATE SHRINE tak výnimoční, je spojenie surovej brutality a nadprirodzeného tajomna, starých mystérií. Gitary znejú pomerne hlučne, ladenie je tak trochu švédske ale nie úplne, myslím, že sa pokúšajú vo zvuku vymyslieť niečo nové. Toto je ale úloha veľmi ťažká, no myslím, že na nejakej určitej ceste už sú, celkove zvuk nahrávky je strašne hustý, pripadám si ako v plynovej komore kde je už nedýchateľno, tlačí ma to, zráža, izoluje. Bicie sú taktiež poriadne nahustené čo sa týka zvuku pri klepačkách, dokonca vďaka riffom ani nemáte nejaký extra dojem, že sa jedná o rýchlu pasáž. Ich hudba pôsobí často až astrálne, snovo, navodzuje zvláštne stavy, inokedy si pripadám akoby som sa nachádzal sám uprostred hlbokých lesov v neznámej krajine, kde po zotmení sa objavujú Raráškovia, prepletajúc sa medzi stromami miznú a prenasledujú ma. Hudba k pochmúrnym večerom, kedy noc prichádza veľmi skoro a nočné besy ukazujú tvár v skorých ranných hodinách. Dramatický a fatálny album, umelecky vygradovaný, veľmi vážny a strašidelný.
8/54:47/ 9,75 Mortuary
http://desolateshrine.bandcamp.com/
Už vážne nechápem koľko kvalitných a vyrovnaných diel vychádza tento rok, toľko desín alebo tesne pod desať čo som udelil už tento rok, sa mi zdá až prehnané, a túto bilanciu veru "nevylepšia" ani fínski pohrobkovia DESOLATE SHRINE s novinkou "The Sanctum of Human Darkness". Kapela, ktorá vznikla pred dvoma rokmi a má na konte len debut, ma zrazila do kolien ako malého chlapca, ale čo očakávať od fínskej Death Metalovej kapely, sa mi zdá, že kvalita kapiel z tejto krajiny stúpa veľkou rýchlosťou. Nie je potrebné vypisovať ktoré kapely mám na mysli, že? Čakal som, že predošlým albumom si nastavili latku príliš vysoko a že šlo o ojedinele kvalitný album, ale kdeže, chlapi ešte viac pritlačili na kompozíciu, skoncentrovali atmosféru do úplne bezhraničnej dokonalosti a postavili album, ktorý sa môže v rámci pomalého a obskúrneho Death Metalu považovať za špičku žánru. Celý album začína strašidelným trackom Corridor: Human Altar, tajomné mysteriózne riffy vás nechajú povláčiť napriek rozoklaným krajinám, bezútešným pustinám a to úplne grandióznym spôsobom. Skladba sa na prvý pohľad tvári nenápadne, ale jej sila je megalomanská kvôli svojej atmosfére. To ešte netušiac, že ďalší track Plane of Awake: Dreams over Angel-Serpent Tower ma úplne z vnútra vyžerie ako vysoko koncentrovaná kyselina, taká je dvojka s časomierou 8:23, pomalá, úchvatná, monumentálna, komplexná s tak silnými vyhrávkami, že sa skrúcam do svojho prázdneho vnútra a objavujem číre hrôzy temnoty. Trojka Pillars of Salvation: The Drowned Prince , hneď na začiatku silný expresívny riff a znova skladba, ktorá môže byť kľudne tou najlepšou na celom albume, objavujú sa aj brutálnejšie a drviacejšie momenty často striedané s nepokojnou mystikou, hranicami neprebádaného. Takto to ale pokračuje až do konca albumu. "The Sanctum of Human Darkness" je jeden veľký komplexný celok vytvorený s nebývalou kompozičnou schopnosťou, každá skladba je skvostom sama o sebe, silným pilierom držiacim celú obrovskú hruď zeme, po ktorej sa prechádzajú nočné temné tvory v sutanách zahalené. Skladby sú väčšinou dosť dlhé, s priemerom niekde cez 7 minút, najkratšia skladba inštrumentálka Old Man´s Vistit má niečo cez dve minúty a najdlhšia Demon Heart: The Desolate One, kde už len pár sekúnd chýba do desať minúť. Pokúšam sa znova nájsť nejakú podobnú kapelu, z ktorej mohli DESOLATE SHRINE čerpať, ale nenapadá ma ani jedna a pritom je to len pomalší atmosférický Death Metal komplexných rozmerov. Pomalé valcujúce riffy, do toho vybrnkáva akustická gitara pochmúrne a depresívne tóny, melódie trhajú srdce na tisíce kúskov. To čím sú DESOLATE SHRINE tak výnimoční, je spojenie surovej brutality a nadprirodzeného tajomna, starých mystérií. Gitary znejú pomerne hlučne, ladenie je tak trochu švédske ale nie úplne, myslím, že sa pokúšajú vo zvuku vymyslieť niečo nové. Toto je ale úloha veľmi ťažká, no myslím, že na nejakej určitej ceste už sú, celkove zvuk nahrávky je strašne hustý, pripadám si ako v plynovej komore kde je už nedýchateľno, tlačí ma to, zráža, izoluje. Bicie sú taktiež poriadne nahustené čo sa týka zvuku pri klepačkách, dokonca vďaka riffom ani nemáte nejaký extra dojem, že sa jedná o rýchlu pasáž. Ich hudba pôsobí často až astrálne, snovo, navodzuje zvláštne stavy, inokedy si pripadám akoby som sa nachádzal sám uprostred hlbokých lesov v neznámej krajine, kde po zotmení sa objavujú Raráškovia, prepletajúc sa medzi stromami miznú a prenasledujú ma. Hudba k pochmúrnym večerom, kedy noc prichádza veľmi skoro a nočné besy ukazujú tvár v skorých ranných hodinách. Dramatický a fatálny album, umelecky vygradovaný, veľmi vážny a strašidelný.
8/54:47/ 9,75 Mortuary
http://desolateshrine.bandcamp.com/
