DIOCLETIAN „War of All Against All“, Invictus Productions CD´10, NZL
Vojna všetkých proti všetkým je vraj prirodzený stav ľudskej spoločnosti, ktorý vzniká na základe výchovy a prostredia a keďže mali ľudia strach, radšej si vytvorili štáty. Tento jav spomenul vo svojom diele "On Truth and Lies in a Nonmoral Sense:" aj Friedrich Nietzsche, ale hlavný presadzovatel tejto myšlienky bol anglický filozof Thomas Hobbes. Je to dokonalý názov pre tento album keďže presne vystihuje jeho podstatu, nemilosrdný nápor počas väčšinovej časti materiálu. Iba rok a pol im trvalo kým sa dopracovali k tomuto druhému albumu, a môžem prezradiť, že spravili malý krok vpred. Hudobne sa až tak veľa nezmenilo, ale zvukovo je na tom novinka lepšie, jednotlivé inštrumenty sú lepšie zrozumiteľné, tým pádom aj celá hudba nie je už tak zahuhlaná, no potrebnú dávku špinavosti si zachovali. Zdá sa, že počas klepačiek sú lepšie počuť údery rytmičáku. Najkratšia a zároveň najrýchlejšia je dvojka Desolate Earth. Chvíľu oddychu prináša až štvorka Might is Right, kde výrazne spomalia, čiže žiadne stredné tempá tu nehľadajte. Pri začiatku piatej Kingdom of Rats sa spustí úplná tlaková vlna basových frekvencií a ocitnete sa uprostred pekelnej víchrice. Práve tu sa nachádzajú riffy, ktoré silno pripomenú podobnú pekelnú hordu CORPSE MOLESTATION. Rovnako ako minule, ani teraz nenahrali veľa sól, hlavne by som vypichol sólo v sedmičke Nuclear Vomited, rozdelené na dve časti, samozrejme chaotické ako je to pre podobné kapely typické. Vôbec nezávidím bicmanovi C. Sinclairovi, pretože odbúchať tento materiál naživo musí byť poriadna drina, občas dobre využíva kotle, vie sa s bicími aj trochu pohrať, nie len samé klepačky. Takisto musím pochváliť basáka, ktorý má dosť výrazne nazvučenú basovku a najviac sa predviedol asi v devine Infernos. Na záver prichádza 16 minútová hymna Fortress of the Unconquerable, kde si druhý krát možno oddýchnuť pri pomalom tempe, ale po 7:30 minúte nasleduje dokonca už len nervydrásajúci hluk, tzv. chvíľka meditácie. DIOCLETIAN sa hudobne pohybujú presne na rozmedzí DM a BM, tak isto aj vokály, ktoré znejú akoby z diaľky, jednoducho je to War Metal. Často využívajú reverb, tj. čiastočné echo, čím dosahujú určitú atmosféru a živosť hudby ako na koncerte. Vďaka tomu a extrémne plytkej melodike, ktorá je navyše trochu atonálna, môže byť ich produkcia pre mnohých nezrozumiteľná a veľmi ťažko napočúvateľná. Je to však len prvotný dojem, pri bližšej analýze sa im dá prísť na chuť. Podľa mňa jednoznačne lepší materiál než debut.
10/44:58/ 9,25 Storm
http://www.myspace.com/diocletianband
Vojna všetkých proti všetkým je vraj prirodzený stav ľudskej spoločnosti, ktorý vzniká na základe výchovy a prostredia a keďže mali ľudia strach, radšej si vytvorili štáty. Tento jav spomenul vo svojom diele "On Truth and Lies in a Nonmoral Sense:" aj Friedrich Nietzsche, ale hlavný presadzovatel tejto myšlienky bol anglický filozof Thomas Hobbes. Je to dokonalý názov pre tento album keďže presne vystihuje jeho podstatu, nemilosrdný nápor počas väčšinovej časti materiálu. Iba rok a pol im trvalo kým sa dopracovali k tomuto druhému albumu, a môžem prezradiť, že spravili malý krok vpred. Hudobne sa až tak veľa nezmenilo, ale zvukovo je na tom novinka lepšie, jednotlivé inštrumenty sú lepšie zrozumiteľné, tým pádom aj celá hudba nie je už tak zahuhlaná, no potrebnú dávku špinavosti si zachovali. Zdá sa, že počas klepačiek sú lepšie počuť údery rytmičáku. Najkratšia a zároveň najrýchlejšia je dvojka Desolate Earth. Chvíľu oddychu prináša až štvorka Might is Right, kde výrazne spomalia, čiže žiadne stredné tempá tu nehľadajte. Pri začiatku piatej Kingdom of Rats sa spustí úplná tlaková vlna basových frekvencií a ocitnete sa uprostred pekelnej víchrice. Práve tu sa nachádzajú riffy, ktoré silno pripomenú podobnú pekelnú hordu CORPSE MOLESTATION. Rovnako ako minule, ani teraz nenahrali veľa sól, hlavne by som vypichol sólo v sedmičke Nuclear Vomited, rozdelené na dve časti, samozrejme chaotické ako je to pre podobné kapely typické. Vôbec nezávidím bicmanovi C. Sinclairovi, pretože odbúchať tento materiál naživo musí byť poriadna drina, občas dobre využíva kotle, vie sa s bicími aj trochu pohrať, nie len samé klepačky. Takisto musím pochváliť basáka, ktorý má dosť výrazne nazvučenú basovku a najviac sa predviedol asi v devine Infernos. Na záver prichádza 16 minútová hymna Fortress of the Unconquerable, kde si druhý krát možno oddýchnuť pri pomalom tempe, ale po 7:30 minúte nasleduje dokonca už len nervydrásajúci hluk, tzv. chvíľka meditácie. DIOCLETIAN sa hudobne pohybujú presne na rozmedzí DM a BM, tak isto aj vokály, ktoré znejú akoby z diaľky, jednoducho je to War Metal. Často využívajú reverb, tj. čiastočné echo, čím dosahujú určitú atmosféru a živosť hudby ako na koncerte. Vďaka tomu a extrémne plytkej melodike, ktorá je navyše trochu atonálna, môže byť ich produkcia pre mnohých nezrozumiteľná a veľmi ťažko napočúvateľná. Je to však len prvotný dojem, pri bližšej analýze sa im dá prísť na chuť. Podľa mňa jednoznačne lepší materiál než debut.
10/44:58/ 9,25 Storm
http://www.myspace.com/diocletianband
