DISKORD "Dystopics", No Poser Please, CD ´12 NOR
DISKORD je veľmi zvláštnou kapelou z Nórska, predviedli sa už na svojom debute "Doomscapes", nebývalá a originálna hudba plná prekvapení a šialenstva. Dnes tu ale máme absolútnu novinku "Dytopics", ktorá nadväzuje na debut a čo viac, posúvajú sa ním ešte ďalej. O originalite je tu vravieť na mieste, aj keď určité vplyvy od napr. AUTOPSY alebo SLAYER by sa tu vystopovať dali, no ich prístup k hudbe je omnoho zvrátenejší a pokrútenejší. Pri počúvaní DISKORD ma napadajú ďalšie albumy, ktoré podobne skrúcajú a ohýbajú harmónie, napr. DEMILICH "Nespithe", PESTILENCE "Spheres", GORGUTS "Obscura", alebo CARBONIZED "Disharmonization". Nejde len o prekrúcanie zabehnutých harmónií, ale aj o rozoklanú rytmiku z ktorej vám ide hlava do kocky. DISKORD sa rozhodne nesnažia znieť ako brutálna, násilná a ťažká Death Metalová kapela. Ich riffy sú často zahrané dosť jemne s dávkou krutosti, ide skôr o to, ako to hrajú. Niekedy si pri ich hudbe pripadám, akoby sa snažili narušiť a zlomiť harmóniu a rytmiku, alebo obrazne povedané, narušiť fyzikálne zákony. Samozrejme nie je ich cieľom vytvoriť určité technické finesy, aj keď v konečnom dôsledku technicky rozhodne vyznievajú, niekedy to fakt môže znieť trochu ako PESTILENCE alebo ATHEIST, inokedy zas znejú veľmi jednoducho, ale pritom tak pošahane, že vás skrúti z vnútra. Niekto v ich postupoch môže cítiť akoby sa snažili hrať opačne, alebo ešte lepšie povedané odzadu, tam kde iná kapela použije jasnú a zreteľnú harmóniu, tam to DISKORD zahrajú presne naopak. Z týchto pokrútencov potom vzniká prapodivná atmosféra absurdna, surreálnosti, psycho. Nie je jednoduché skladať hudbu takýmto spôsobom aby to po napočúvaní dalo ten správny zmysel, dajú sa nalepiť rôzne takéto riffy náhodne dohromady, ale výsledok žiaľ bude nepočúvateľný. Aj keď všetko v ich hudbe znie absurdne a obrátene naopak, všetko tu má svoje určité pravidlá, skladby majú svoje štruktúry aj keď iné ako počujeme u iných kapiel. Rytmika tiež často pôsobí, akoby bicman nahrával svoje partie pre inú kapelu a potom to prilepili ku DISKORD, tento prístup sa mi veľmi páči, ešte viac umocňuje dekadentné pocity z celkového chaosu. Podľa tohto opisu sa môže zdať, že DISKORD sú modernou technickou kapelou, ale nie je tomu tak. Ide vyslovene o old school Death Metal a to je na tom to najzaujímavejšie, nemusia hneď znieť ako PSYOPUS a podobné hyper moderné kapely. Dokonca sa ani nepúšťajú do rýchlych temp, lepšie sa cítia v pomalých a stredných tempách, niekedy spomalia až do Doom Metalovej pomalosti s tým, že aj v týchto pomalých momentoch znejú uletene. Dobre sa ale cítia aj v stredných tempách, samozrejme sú tu aj rýchle momenty, ale tie nemajú za účel vytvoriť pocit jazdy v raketopláne, ale skôr umocniť ďalšie a iné pocity, to znamená, že tu nájdeme aj klepačky, ale nie v prehnanej miere. Kapitolou samou o sebe je basgitarista Eyvind Warsted Axelsen, ten si hrá svoje psycho námety podobne ako bicman, štrikuje nepoznané tajomné tóny, kľučkuje v labyrintoch gitarových riffov tak, aby príliš nekopíroval gitary. Celá hudba DISKORD ale vyznieva kompaktne, premyslene a dáva zmysel. Je tu prítomný snáď aj najdôležitejší prvok, temnota. Riffy pôsobia nielen bizarne a absurdne, ale aj temne, tajomne až odpudzujúco, kľudne si k ich hudbe môžete v hlave premietať hororové vízie, takéto desivé momenty sú tu v kuse prítomné! Môj najobľúbenejší song z novinky je desina Metamorphosis, kde už na začiatku sa spustí hrozná mizéria riffov, desivé obludné tempo a pocity strašidelného mučenia, v skladbe sa nachádzajú aj nejaké prvky z klasiky, myslím, že tu chvíľami znie cello, ktoré dodáva skladbe na úplnom bláznovstve, cítim v tom až niečo Lynchovské. Všetky skladby z "Dystopics" sú úžasne vykomponované, umelecky prevedené a dotiahnuté k skoro až dokonalosti. Tento album budú mať problém stráviť mnohí ľudia, hlavne povrchnejší fanúšikovia, ktorí dokážu odsúdiť hudobné dielo ani nie po prvom posluchu. Tu sa potrebujete na hudbu sústrediť omnoho viac, dať mu veľa času na strávenie a pochopenie, nie je to hudba k nejakým činnostiam, vy musíte byť činnosť pre ich hudbu, treba si to dať na slúchadlá a vychutnávať si to. Určite ide o komplexný, nezvyčajný a originálny album ašpirujúci na najlepší album tohto roka, uvidíme aké šialenstvá sa ešte toho roku zrodia, no "Dystopics" je práve to, čo vás môže úplne odrovnať.
12/39:49/ 9,75 Mortuary
http://myspace.com/diskordnorway
DISKORD je veľmi zvláštnou kapelou z Nórska, predviedli sa už na svojom debute "Doomscapes", nebývalá a originálna hudba plná prekvapení a šialenstva. Dnes tu ale máme absolútnu novinku "Dytopics", ktorá nadväzuje na debut a čo viac, posúvajú sa ním ešte ďalej. O originalite je tu vravieť na mieste, aj keď určité vplyvy od napr. AUTOPSY alebo SLAYER by sa tu vystopovať dali, no ich prístup k hudbe je omnoho zvrátenejší a pokrútenejší. Pri počúvaní DISKORD ma napadajú ďalšie albumy, ktoré podobne skrúcajú a ohýbajú harmónie, napr. DEMILICH "Nespithe", PESTILENCE "Spheres", GORGUTS "Obscura", alebo CARBONIZED "Disharmonization". Nejde len o prekrúcanie zabehnutých harmónií, ale aj o rozoklanú rytmiku z ktorej vám ide hlava do kocky. DISKORD sa rozhodne nesnažia znieť ako brutálna, násilná a ťažká Death Metalová kapela. Ich riffy sú často zahrané dosť jemne s dávkou krutosti, ide skôr o to, ako to hrajú. Niekedy si pri ich hudbe pripadám, akoby sa snažili narušiť a zlomiť harmóniu a rytmiku, alebo obrazne povedané, narušiť fyzikálne zákony. Samozrejme nie je ich cieľom vytvoriť určité technické finesy, aj keď v konečnom dôsledku technicky rozhodne vyznievajú, niekedy to fakt môže znieť trochu ako PESTILENCE alebo ATHEIST, inokedy zas znejú veľmi jednoducho, ale pritom tak pošahane, že vás skrúti z vnútra. Niekto v ich postupoch môže cítiť akoby sa snažili hrať opačne, alebo ešte lepšie povedané odzadu, tam kde iná kapela použije jasnú a zreteľnú harmóniu, tam to DISKORD zahrajú presne naopak. Z týchto pokrútencov potom vzniká prapodivná atmosféra absurdna, surreálnosti, psycho. Nie je jednoduché skladať hudbu takýmto spôsobom aby to po napočúvaní dalo ten správny zmysel, dajú sa nalepiť rôzne takéto riffy náhodne dohromady, ale výsledok žiaľ bude nepočúvateľný. Aj keď všetko v ich hudbe znie absurdne a obrátene naopak, všetko tu má svoje určité pravidlá, skladby majú svoje štruktúry aj keď iné ako počujeme u iných kapiel. Rytmika tiež často pôsobí, akoby bicman nahrával svoje partie pre inú kapelu a potom to prilepili ku DISKORD, tento prístup sa mi veľmi páči, ešte viac umocňuje dekadentné pocity z celkového chaosu. Podľa tohto opisu sa môže zdať, že DISKORD sú modernou technickou kapelou, ale nie je tomu tak. Ide vyslovene o old school Death Metal a to je na tom to najzaujímavejšie, nemusia hneď znieť ako PSYOPUS a podobné hyper moderné kapely. Dokonca sa ani nepúšťajú do rýchlych temp, lepšie sa cítia v pomalých a stredných tempách, niekedy spomalia až do Doom Metalovej pomalosti s tým, že aj v týchto pomalých momentoch znejú uletene. Dobre sa ale cítia aj v stredných tempách, samozrejme sú tu aj rýchle momenty, ale tie nemajú za účel vytvoriť pocit jazdy v raketopláne, ale skôr umocniť ďalšie a iné pocity, to znamená, že tu nájdeme aj klepačky, ale nie v prehnanej miere. Kapitolou samou o sebe je basgitarista Eyvind Warsted Axelsen, ten si hrá svoje psycho námety podobne ako bicman, štrikuje nepoznané tajomné tóny, kľučkuje v labyrintoch gitarových riffov tak, aby príliš nekopíroval gitary. Celá hudba DISKORD ale vyznieva kompaktne, premyslene a dáva zmysel. Je tu prítomný snáď aj najdôležitejší prvok, temnota. Riffy pôsobia nielen bizarne a absurdne, ale aj temne, tajomne až odpudzujúco, kľudne si k ich hudbe môžete v hlave premietať hororové vízie, takéto desivé momenty sú tu v kuse prítomné! Môj najobľúbenejší song z novinky je desina Metamorphosis, kde už na začiatku sa spustí hrozná mizéria riffov, desivé obludné tempo a pocity strašidelného mučenia, v skladbe sa nachádzajú aj nejaké prvky z klasiky, myslím, že tu chvíľami znie cello, ktoré dodáva skladbe na úplnom bláznovstve, cítim v tom až niečo Lynchovské. Všetky skladby z "Dystopics" sú úžasne vykomponované, umelecky prevedené a dotiahnuté k skoro až dokonalosti. Tento album budú mať problém stráviť mnohí ľudia, hlavne povrchnejší fanúšikovia, ktorí dokážu odsúdiť hudobné dielo ani nie po prvom posluchu. Tu sa potrebujete na hudbu sústrediť omnoho viac, dať mu veľa času na strávenie a pochopenie, nie je to hudba k nejakým činnostiam, vy musíte byť činnosť pre ich hudbu, treba si to dať na slúchadlá a vychutnávať si to. Určite ide o komplexný, nezvyčajný a originálny album ašpirujúci na najlepší album tohto roka, uvidíme aké šialenstvá sa ešte toho roku zrodia, no "Dystopics" je práve to, čo vás môže úplne odrovnať.
12/39:49/ 9,75 Mortuary
http://myspace.com/diskordnorway
