DISMA "Towards The Megalith", Profound Lore, CD ´11, USA

DISMA už určite nie je neznámy pojem, ešte keď som recenzoval ich staré demo "The Valut of Membros", zdalo sa, že táto kapela je unikátnou undergroundovou kapelou, vlastne tou sú dodnes, ale množstvá skvelých recenzií na novinku "Towards The Megalith" a firma Profound Lore za chrbtom už niečo naznačuje. V mnohých prípadoch sa vraví aj o jednom z najlepších počinov roka. Takže čo nám ponúka plnohodnotný album od DISMA? Ťažký, drviaci, staručký Death Metal, akýsi čudný mix medzi starými MORTICIAN a starými INCANTATION, dajte si dokopy tieto dve veci a vyjde vám chorá, zdrvujúca nahrávka, masakrujúca vaše vnútro so strašnými dôsledkami! Gitary znejú síce trochu prebustrovane a extrémne ako u MORTICIAN a mnohé jednoduché, no za to silne účinné rytmické fintičky taktiež pripomínajú new yorských hrobárov. Od INCANTATION si tak trochu zobrali temnú a rúhavú atmosféru, všetko sa to nahádzalo do stáročia starého kotla, poriadne premiešalo na pekelnom ohni. Nahrávka má svoju skazenú atmosféru oslavujúc negatívne a kruté pocity, objavíte tajné zamaskované podzemné chrámy starých, zaniknutých civilizácii, do ktorých ľudská noha ešte nevstúpila, o týchto chrámoch nemá ani história poňatia. Božstvá, ktorým sú tieto chrámy zasvätené, prináležia prapodivným tvorom, ich kresby na stenách chrámu naznačujú bizarné a ohyzdné zmýšľanie v ich veku, plné netradičného zverského násilia a desivých rituálnych obsesívnych praktík. Hudba DISMA je čiste priamočiara záležitosť, rytmika je jedným z kľúčových faktorov pre extatické a ferálne headbangovanie. Pozor na pomalé a nečakané rytmické momenty, keď sa kapela tak trochu ocitá v priepastiach Funeral Doomu, týchto pasáží tu nie je príliš veľa, o to viac vás prekvapia svojou záhrobnosťou, ťažkosťou a animálnosťou. Monštróznosť a pád do jamy večného, zdegenerovaného šialenstva je tým pravým označením pre opis ich teroru, barbarské vokálne breptanie vám zaručí zimomriavky po chrbtici, z vokálu Craiga Pillarda ide skúsenosť, pripomenie vám najlepšie časy INCANTATION a DISCIPLES OF MOCKERY, v jeho hlase je niečo tak trúchlivé a mocné, čo sa nenachádza v iných ľudských hlasivkách. Melodika je priamoúmerná celkovej nálade a morbídnosti daného diela, tu si to do parády zobrala chorobnosť, mŕtvolná stuhlosť a duchovná hrôza, obskúrne zákruty v melodike a krivé riffy vám budú kvíliť v hlave ako mesačná, astrálna, amorfná bytosť. Mnohé momenty vo mne evokujú Lovecraftické pocity, budete cítiť zápach skazených rýb a morskej príšernosti, v skladbe Lost In The Burial Fog nasadia tak vražedné tempo, že uvidíte tancovať AzagThotha v grotesknom tanci na útese utrpenia a jeho oči vás privedú do amoku. Ťažko vyzdvihnem najlepšie songy, aj keď by sa to možno dalo, je to jednoducho jedno, každá skladba vytvára tú ohavnú kolekciu nečistoty a perverzného rúhania. Aj keď nahrávka znie celkom čisto a profesionálne, extrémnosť gitár, nazvučenia bicej sady, basgitary a unikátneho hrdelného škvaru vám znechutí mnoho dlhých zimných večerov a možno aj toto prispeje k prívlastku jednej z najlepších nahrávok tohto roka. Tešme sa a tancujme v ohni pri zvukoch zvrhlosti DISMA!
8/46:03/
9,25                                                      Mortuary
http://www.myspace.com/dismadeathmetal
[home] [interviews] [reviews] [news] [stories] [about us] [beyond the veil] [contact]