DRACO HYPNALIS "Balance of Moments", Zero Budget Productions CD ´12, CZ
Je skoro až neuveriteľné aké problémy postihli moravských DRACO HYPNALIS pri treťom albume "Balance of Moments", nahrával sa totiž v lete 2010 v LGM štúdiu a vydaný bol až v lete 2012! Akoby im sám osud chcel zabrániť v jeho vydaní, alebo ho aspoň čo najviac zdržať, no prekážky nie sú na to aby im človek podľahol, ale aby ich prekonal a to sa podarilo. Takto sa posunulo vydanie až na 5 rokov.
DH mali problémy s bicími už od samých začiatkov, no až teraz sa im podarilo zohnať živého bicmana menom Martin Krč, takže ten umelý pocit z bicích sa načisto vytratil. Nahrávania sa zúčastnila aj huslistka zlínskej filharmónie Jitka Šuranská. Najskôr som sa obával, že novinka bude príliš prešpikovaná symfonickými pasážami, ale našťastie ich nie je zbytočne veľa, iba v niektorých skladbách sa objaví, väčšinou prevládajú klávesy ako minule. Svojou produkciou sa kapela snaží vytvoriť významnú atmosféru a myslím, že sa im to darí. Je to zvláštna atmosféra, ťažko identifikovateľná. Vždy vytvárali podivné melódie, trochu haluzné, akoby nie z tohto sveta, je to taká kozmická harmónia, niekedy dosť ovplyvnená klasikmi ako Mozart, Vivaldi alebo Šostakovič, ktorému venovali dvojku Shostakovich. Napočúvanie je uľahčené tým, že všetky skladby sú postavené na silnom melodickom základe, ale trochu ho zase sťažuje technika a časté zmeny tempa, ich typické znaky, takto je všetko správne vyvážené. Niektoré melódie môžu pripomenúť napr. takých THERION, ale DH sa neboja občas pridať aj klepčky a na rozdiel od nich používajú čisto len niečo medzi špinavým revom až growlingom, majú zložitejšie tempá a sú viac progresívni a psycho. Najtvrdšou a najnekompromisnejšou skladbou je jednoznačne predposledná Star Chasing Coyote, kde je minimum melódie a veľa klepačiek. Minule trochu pokulhával zvuk, chýbali mu výšky, ale teraz je všetko vyvážené tak ako treba, len sa mi zdá, že je trochu jemnejší, možno tým chceli viac umocniť, alebo sa prispôsobiť symfonickej stránke svojej hudby, takto pôsobia modernejšie a súčasnejšie. Dve skladby prekročili dĺžku 8 minút, ale pri tak pestrej hudbe to nemôže vadiť, myslím, že by dokázali spraviť aj celý album ako jednu skladbu, množstvo nástrojov a pestrosť patria do ich hlavného arzenálu. Silnou stránkou sú aj sóla, ktoré sú sami o sebe veľmi melodické a atmosférické.
Ťažko sa dá slovami opísať hudba a hlavne štýl, ktorým sa prezentujú DH, čo je pozitívny fakt, ale myslím, že to podstatné som tu zhrnul. CD je určené hlavne pre fans, ktorí preferujú originálnejšie formy extrémnejšieho metalu, ktoré v sebe spájajú viac štýlov a prvkov.
8/44:33/ 8 Storm
http://dracohypnalis.ic.cz/
Je skoro až neuveriteľné aké problémy postihli moravských DRACO HYPNALIS pri treťom albume "Balance of Moments", nahrával sa totiž v lete 2010 v LGM štúdiu a vydaný bol až v lete 2012! Akoby im sám osud chcel zabrániť v jeho vydaní, alebo ho aspoň čo najviac zdržať, no prekážky nie sú na to aby im človek podľahol, ale aby ich prekonal a to sa podarilo. Takto sa posunulo vydanie až na 5 rokov.
DH mali problémy s bicími už od samých začiatkov, no až teraz sa im podarilo zohnať živého bicmana menom Martin Krč, takže ten umelý pocit z bicích sa načisto vytratil. Nahrávania sa zúčastnila aj huslistka zlínskej filharmónie Jitka Šuranská. Najskôr som sa obával, že novinka bude príliš prešpikovaná symfonickými pasážami, ale našťastie ich nie je zbytočne veľa, iba v niektorých skladbách sa objaví, väčšinou prevládajú klávesy ako minule. Svojou produkciou sa kapela snaží vytvoriť významnú atmosféru a myslím, že sa im to darí. Je to zvláštna atmosféra, ťažko identifikovateľná. Vždy vytvárali podivné melódie, trochu haluzné, akoby nie z tohto sveta, je to taká kozmická harmónia, niekedy dosť ovplyvnená klasikmi ako Mozart, Vivaldi alebo Šostakovič, ktorému venovali dvojku Shostakovich. Napočúvanie je uľahčené tým, že všetky skladby sú postavené na silnom melodickom základe, ale trochu ho zase sťažuje technika a časté zmeny tempa, ich typické znaky, takto je všetko správne vyvážené. Niektoré melódie môžu pripomenúť napr. takých THERION, ale DH sa neboja občas pridať aj klepčky a na rozdiel od nich používajú čisto len niečo medzi špinavým revom až growlingom, majú zložitejšie tempá a sú viac progresívni a psycho. Najtvrdšou a najnekompromisnejšou skladbou je jednoznačne predposledná Star Chasing Coyote, kde je minimum melódie a veľa klepačiek. Minule trochu pokulhával zvuk, chýbali mu výšky, ale teraz je všetko vyvážené tak ako treba, len sa mi zdá, že je trochu jemnejší, možno tým chceli viac umocniť, alebo sa prispôsobiť symfonickej stránke svojej hudby, takto pôsobia modernejšie a súčasnejšie. Dve skladby prekročili dĺžku 8 minút, ale pri tak pestrej hudbe to nemôže vadiť, myslím, že by dokázali spraviť aj celý album ako jednu skladbu, množstvo nástrojov a pestrosť patria do ich hlavného arzenálu. Silnou stránkou sú aj sóla, ktoré sú sami o sebe veľmi melodické a atmosférické.
Ťažko sa dá slovami opísať hudba a hlavne štýl, ktorým sa prezentujú DH, čo je pozitívny fakt, ale myslím, že to podstatné som tu zhrnul. CD je určené hlavne pre fans, ktorí preferujú originálnejšie formy extrémnejšieho metalu, ktoré v sebe spájajú viac štýlov a prvkov.
8/44:33/ 8 Storm
http://dracohypnalis.ic.cz/
