DEATHSPELL OMEGA "Diabolus Absconditus", Norma Evangelium Diaboli, EP´11, FRA
Nie som zrovna nejakým expertom na tvorbu tejto dá sa už povedať legendy francúzskeho podzemia, kapelu som objavil ešte len prednedávnom a myslím, že ich nová tvorba ma zaujala natoľko, aby som si vypočul aj ich staršie materiály. Táto podivná banda prišla minulý rok s novým EP "Diabolus Absconditus", ktoré až tak nové, ako sa na prvý pohľad môže zdať, nie je. Táto 22 minút a 30 sekúnd dlhá skladba pochádza ešte z roku ´05, kedy sa objavila na splite Crushing The Holy Trinity (Father) so STABAT MATER. Nejdem porovnávať prevedenie starej skladby s dnešným prevedením, keďže starú verziu som nepočul, môžem hodnotiť len novú verziu. Už pri prvom počúvaní ma uchvátila celková stavba skladby, kompozícia, prelínanie mnohých polôh nálad, od najzúrivejších až po akustické mystériá. Zdá sa, že DEATHSPELL OMEGA patria medzi kapely, ktoré majú v sebe veľa kreativity, dobrých a originálnych nápadov, vedia zaujať nielen technicky, ale aj atmosféricky, proste ich hudba je plnohodnotný komplexný zážitok, ktorý nezažijete u iných kapiel. Kto sa s touto bandou ešte nestretol, zaškatuľkoval by som ich ako experimentálny psychedelický pokus o bizarný Black Metal, možno takto nejako by si dokázali predstaviť Black Metal takí PINK FLOYD, ale to je len môj subjektívny názor. Hudba na tomto EP sa prelieva z našej reality do nejakej inej paralelnej, ale opačnej, chcem tým povedať, že striedajú harmonické linky s atonálnymi šialenstvami, možno keby hrali LEN harmonicky, alebo LEN atonálne, nebolo by to ono, sklbovanie týchto dvoch rovín je pre DEATHSPELL OMEGA zásadné. Skladba začína dosť prapodivne, riffy sa zdajú byť akési pokrútené, akoby sa strácali nevedno kde, toto sa ešte viac postupne vygraduje a niekedy mám pocit, akoby som dostával nejaké halucinačné vízie z iných svetov, toto mierim už na samotné metalové riffy, samotná skladba má akúsi overtúru s francúzskym ženským hovoreným slovom. Počas riffov sa často zjavujú tak bláznivé zvuky, že keď to počúvam v noci cez slúchadlá, musím sa otáčať poza chrbát. Skladba začína pozvoľne psychadelicky, cítiť tu až nejaké drogové stavy kedy sa realita rozpadá na drobné kúsky. Postupne skladba zrýchli do dajme tomu Black Metalového inferna, klepačky, parádny Blackový škrekot, aby o nejakých pár minút upadla zas do akustického duchovného prístavu. Toto sa stane asi v desiatej minúte a štyridsiatej sekunde, ani neviem či im viac pristane tá metalová dravosť, alebo akustická meditácia. Samozrejme po tejto odľahčenej pasáži príde znova Metalové šialenstvo. Takto zjednodušene by som charakterizoval štruktúru skladby, lenže ono je to všetko omnoho zložitejšie a komplexnejšie, ale to je už na vás, treba si to vypočuť dôkladne nech vás to dielo prijme samo.
1/22:30/ 9,5 Mortuary
http://www.deathspellomega.com/
Nie som zrovna nejakým expertom na tvorbu tejto dá sa už povedať legendy francúzskeho podzemia, kapelu som objavil ešte len prednedávnom a myslím, že ich nová tvorba ma zaujala natoľko, aby som si vypočul aj ich staršie materiály. Táto podivná banda prišla minulý rok s novým EP "Diabolus Absconditus", ktoré až tak nové, ako sa na prvý pohľad môže zdať, nie je. Táto 22 minút a 30 sekúnd dlhá skladba pochádza ešte z roku ´05, kedy sa objavila na splite Crushing The Holy Trinity (Father) so STABAT MATER. Nejdem porovnávať prevedenie starej skladby s dnešným prevedením, keďže starú verziu som nepočul, môžem hodnotiť len novú verziu. Už pri prvom počúvaní ma uchvátila celková stavba skladby, kompozícia, prelínanie mnohých polôh nálad, od najzúrivejších až po akustické mystériá. Zdá sa, že DEATHSPELL OMEGA patria medzi kapely, ktoré majú v sebe veľa kreativity, dobrých a originálnych nápadov, vedia zaujať nielen technicky, ale aj atmosféricky, proste ich hudba je plnohodnotný komplexný zážitok, ktorý nezažijete u iných kapiel. Kto sa s touto bandou ešte nestretol, zaškatuľkoval by som ich ako experimentálny psychedelický pokus o bizarný Black Metal, možno takto nejako by si dokázali predstaviť Black Metal takí PINK FLOYD, ale to je len môj subjektívny názor. Hudba na tomto EP sa prelieva z našej reality do nejakej inej paralelnej, ale opačnej, chcem tým povedať, že striedajú harmonické linky s atonálnymi šialenstvami, možno keby hrali LEN harmonicky, alebo LEN atonálne, nebolo by to ono, sklbovanie týchto dvoch rovín je pre DEATHSPELL OMEGA zásadné. Skladba začína dosť prapodivne, riffy sa zdajú byť akési pokrútené, akoby sa strácali nevedno kde, toto sa ešte viac postupne vygraduje a niekedy mám pocit, akoby som dostával nejaké halucinačné vízie z iných svetov, toto mierim už na samotné metalové riffy, samotná skladba má akúsi overtúru s francúzskym ženským hovoreným slovom. Počas riffov sa často zjavujú tak bláznivé zvuky, že keď to počúvam v noci cez slúchadlá, musím sa otáčať poza chrbát. Skladba začína pozvoľne psychadelicky, cítiť tu až nejaké drogové stavy kedy sa realita rozpadá na drobné kúsky. Postupne skladba zrýchli do dajme tomu Black Metalového inferna, klepačky, parádny Blackový škrekot, aby o nejakých pár minút upadla zas do akustického duchovného prístavu. Toto sa stane asi v desiatej minúte a štyridsiatej sekunde, ani neviem či im viac pristane tá metalová dravosť, alebo akustická meditácia. Samozrejme po tejto odľahčenej pasáži príde znova Metalové šialenstvo. Takto zjednodušene by som charakterizoval štruktúru skladby, lenže ono je to všetko omnoho zložitejšie a komplexnejšie, ale to je už na vás, treba si to vypočuť dôkladne nech vás to dielo prijme samo.
1/22:30/ 9,5 Mortuary
http://www.deathspellomega.com/
