DYING FETUS „Reign Supreme“, Relapse Rec. CD ´12, USA
Od úplných nováčikov, cez obrazotvorcov žánru až po stálice scény, s ktorých hudbou, tvárou a výrazným odkazom nielen zanechaným, ale stále priživovaným nemožno nepočítať. Ak si DYING FETUS nezaslúžia pomenovanie „Pionieri death-metalu“, potom si ho nezaslúži už absolútne nikto. V najextrémnejších prúdoch štýlu je ich meno neprehliadnuteľné.
Dokopy už dvadsaťdva rokov, 14 hudobných počinov, z toho 7 oficiálnych štúdiových, posledným vydaným minulý rok a obdareným viac než príznačným názvom REIGN SUPREME. DF si definitívne znenie radikálneho razenia pevne ustálili ešte niekde v okolí prelomu 20. a 21. storočia - odkedy sú zmeny v ich výraze naozaj minimálne, na posledných dvoch-troch albumoch už, s čistým svedomím možno kričať nahlas, žiadne. V technicky dokonalej zmesi s dlhoročným renomé by obsadzovali pozície „nepotrebných“, pre fanúšikovskú základňu nežiaducich, experimentovanie v tejto odnoži nikto neočakáva a väčšina určite ani nechce. Tak čo povedať k novému albumu? Je taký istý, ako predošlý, bez akýchkoľvek prekvapení (s výnimkou krátkeho monológu v prvej tretine). Všetko je nám už veľmi dobre známe a stále svieže, schopné stavať sa na jasné čelo celej scény, niekde po boku podobne zažitých, stále nie prežitých (v skromnejšom dialekte - nie úplne/výrazne prežitých), súputníkov SUFFOCATION, CANNIBAL CORPSE a NILE.
DF majú nesmierne vyvinutý zmysel pre bezcitnosť produkujúci hudobnú vitalitu a trvanlivosť bez umelých vplyvov, cudzorodých influencií , ktoré by sa dali využívať ako umelé výživné látky. Drastické rytmické orgie s virtuóznymi sólovými vyvrcholeniami hojného počtu. Ono to jedným takým vyvrcholením vrcholí hneď na začiatku, prvých osem sekúnd z celej 38 minútovej zbierky deviatich učebnicových kompozícií. Ako som už stihol naznačiť predchádzajúcim odstavcom, v takomto časom dobre overenom a vycibrenom prejave, sršiaceho hudobnou životaschopnosťou na všetky strany je ťažké, po niekoľkých posluchoch aj nemožné, hľadať nejaké nedokonalosti, keď všetko zapadá na milimeter presne a pôsobí dojmom puntičkárskej skrz-naskrz dotiahnutej skladačky. A tu sa objavuje jedno mínus, presnejšie definované „čiastočné mínus“. V tejto úrovni som sa nemohol vyhnúť pocitu klišé a výskytu hluchých miest, respektíve miest vyzerajúcich so všetkou ich prvotriednosťou naozaj príliš vzorcovito (predvídateľne), čo má za následok tvorbu úpadku sily výsledného dopadu intenzity na poslucháča. Pochlebovačom DF táto skutočnosť aj tak nemá šancu prekážať a vyvolávať reakcie výraznejšie zafarbené frflaním. Aj hluché miesta obsahujú náplň požadovanej formy a kvality, pre menšie skupiny s potenciálom začiatočným by znamenali slušný rozbeh a slušnú kvalitu počinov. Je to veľmi dobré, ale do druhého stavu to uši neprivedie.
DF si plnia svoje povinnosti a vypĺňajú ich podľa očakávaní, rovnocenne k veľkosti ich mena a jeho prežívaniu na vysokej, čo najvyššej, nohe. Death metal tejto úrovne hrubozrnnosti sa zlieva do jednej veľkej masy, kvalitné skupiny sa od seba veľmi neodlišujú, rolu tu hrá skôr dĺžka a bujarosť prežívania na scéne vedúca do prvej ligy a DYING FETUS pravidlám tohto kráľovstva panuje.
9/37:35/ 7 Poltergeist
http://www.myspace.com/dyingfetus
Od úplných nováčikov, cez obrazotvorcov žánru až po stálice scény, s ktorých hudbou, tvárou a výrazným odkazom nielen zanechaným, ale stále priživovaným nemožno nepočítať. Ak si DYING FETUS nezaslúžia pomenovanie „Pionieri death-metalu“, potom si ho nezaslúži už absolútne nikto. V najextrémnejších prúdoch štýlu je ich meno neprehliadnuteľné.
Dokopy už dvadsaťdva rokov, 14 hudobných počinov, z toho 7 oficiálnych štúdiových, posledným vydaným minulý rok a obdareným viac než príznačným názvom REIGN SUPREME. DF si definitívne znenie radikálneho razenia pevne ustálili ešte niekde v okolí prelomu 20. a 21. storočia - odkedy sú zmeny v ich výraze naozaj minimálne, na posledných dvoch-troch albumoch už, s čistým svedomím možno kričať nahlas, žiadne. V technicky dokonalej zmesi s dlhoročným renomé by obsadzovali pozície „nepotrebných“, pre fanúšikovskú základňu nežiaducich, experimentovanie v tejto odnoži nikto neočakáva a väčšina určite ani nechce. Tak čo povedať k novému albumu? Je taký istý, ako predošlý, bez akýchkoľvek prekvapení (s výnimkou krátkeho monológu v prvej tretine). Všetko je nám už veľmi dobre známe a stále svieže, schopné stavať sa na jasné čelo celej scény, niekde po boku podobne zažitých, stále nie prežitých (v skromnejšom dialekte - nie úplne/výrazne prežitých), súputníkov SUFFOCATION, CANNIBAL CORPSE a NILE.
DF majú nesmierne vyvinutý zmysel pre bezcitnosť produkujúci hudobnú vitalitu a trvanlivosť bez umelých vplyvov, cudzorodých influencií , ktoré by sa dali využívať ako umelé výživné látky. Drastické rytmické orgie s virtuóznymi sólovými vyvrcholeniami hojného počtu. Ono to jedným takým vyvrcholením vrcholí hneď na začiatku, prvých osem sekúnd z celej 38 minútovej zbierky deviatich učebnicových kompozícií. Ako som už stihol naznačiť predchádzajúcim odstavcom, v takomto časom dobre overenom a vycibrenom prejave, sršiaceho hudobnou životaschopnosťou na všetky strany je ťažké, po niekoľkých posluchoch aj nemožné, hľadať nejaké nedokonalosti, keď všetko zapadá na milimeter presne a pôsobí dojmom puntičkárskej skrz-naskrz dotiahnutej skladačky. A tu sa objavuje jedno mínus, presnejšie definované „čiastočné mínus“. V tejto úrovni som sa nemohol vyhnúť pocitu klišé a výskytu hluchých miest, respektíve miest vyzerajúcich so všetkou ich prvotriednosťou naozaj príliš vzorcovito (predvídateľne), čo má za následok tvorbu úpadku sily výsledného dopadu intenzity na poslucháča. Pochlebovačom DF táto skutočnosť aj tak nemá šancu prekážať a vyvolávať reakcie výraznejšie zafarbené frflaním. Aj hluché miesta obsahujú náplň požadovanej formy a kvality, pre menšie skupiny s potenciálom začiatočným by znamenali slušný rozbeh a slušnú kvalitu počinov. Je to veľmi dobré, ale do druhého stavu to uši neprivedie.
DF si plnia svoje povinnosti a vypĺňajú ich podľa očakávaní, rovnocenne k veľkosti ich mena a jeho prežívaniu na vysokej, čo najvyššej, nohe. Death metal tejto úrovne hrubozrnnosti sa zlieva do jednej veľkej masy, kvalitné skupiny sa od seba veľmi neodlišujú, rolu tu hrá skôr dĺžka a bujarosť prežívania na scéne vedúca do prvej ligy a DYING FETUS pravidlám tohto kráľovstva panuje.
9/37:35/ 7 Poltergeist
http://www.myspace.com/dyingfetus
