ENCOFFINATION "O´ Hell Shine In Thy White Sepulchres", Selfmadegod Rec. CD´11, USA
Barbarské duo ENCOFFINATION ešte minulý rok zvrhle vypľulo do sveta svoj druhý prehnitý a skazený zásek "O´ Hell Shine In Thy White Sepulchres", môžem prehlásiť, že sa jedná o ich najpomalší a najmorbídnejší počin doteraz. Zdá sa mi, akoby balansovali na pokraji smrti a pohrebu s tým, že ručička merítka sa začína nebezpečne približovať k pohrebnému certifikátu. Hm, pri počúvaní tohto albumu sa ma zmocňujú neuveriteľné morbídne pocity, vidím pred sebou starý ošarpaný dom smútku niekde v 30tych rokoch minulého storočia, cez sklenené dvere vchádzam dnu. Uprostred miestnosti stojí katafalk s rakvou, vidím konkrétne detaily, strieborné svietniky, staré háčkované pohrebné obrusy, krucifix z dreva na stene, smrť cítiť z každého rohu tejto neutešenej miestnosti, dokonca ani zápach tu nie je príjemný, len telá a telá. Všetko to spôsobuje tá brutálna pomalosť, ako pri zomieraní, život odchádza pomaly ale isto. Riffy sú už úplne vypúšťané do prázdnoty kde sa už život nenachádza, bicie odbíjajú umieračik, Elektrokutioner sa skutočne pohráva so smrťou nasiaknutými tempami, pomalé Funeralové kopáky, ešte pomalšie údery na rytmičák, super pomalé prechody, celé to vyznieva ako symfónia pre rakvu. Páči sa mi, ako sa pohráva s činelmi, pomalé bubnovanie a stredné cinkanie na stred činely pôsobí prinajmenšom hrozivo! Samozrejme máme tu aj tremolo riffy hrané podstatne pomalšie ako sa to zvyčajne hráva, no i tie vyznievajú pri pomalých úderoch na bicie akoby pomaly vchádzali do opusteného a hladného premrznutého hrobu. Táto hudba môže zasiahnuť len skutočných vyznávačov desu a chorobnosti, vidím mozaikové farebné výplne okien kostola ošľahané holubím trusom, sväté sochy zožltnuté starobou, ktorým po lícach stekajú červené pramienky tušenej tekutiny. ENCOFFINATION hrajú buď sakra pomalý Death Metal, alebo ešte viac sa približujú ku najpomalším aktom ako dISEMBOWELMENT, WINTER, EVOKEN a podobne. Je škoda, že album má tak veľa songov, pri takejto pomalosti by to chcelo už ponaťahovať časomiery ako pri poslednej Annunciation of Viscera 10:34, myslím, že toto je ich dobré navodenie na cestu, po ktorej smerujú, samozrejme tento posledný track považujem za uhýnajúco najlepší, ale bacha na sedmičku Pall of Unrequited Blood, hneď od začiatku sa utopíte v nevídanej morbídnosti, táto skladba tiež ašpiruje na vrcholy tohto albumu. Zvuk celkove je čistý čo sa zväčša pozná podľa nazvučenia bicích, Elektrokutionerová špecialita sú predovšetkým nečisté nazvučené bicie, tu si môžeme vychutnať jeho hru v tak čistom prevedení až vám z toho príde zle. Samozrejme cítiť tu aj silné ovplyvnenie rúhavými INCANTATION hlavne v Death Metalových momentoch, čím je vlastne táto kapela známa už z debutu. Viem si úplne predstaviť akoby niekomu táto hudba hrala na pohrebe, možno ešte zlovestnejšie by znelo niečo veselé ako protiklad, ale toto by vás rozhodne dorazilo. Pochmúrne tiene smrti sa začínajú skracovať, v paláci smrti sa stmieva, sviečky sa zapaľujú, katafalk drží rakvu, ale len na chvíľu, zvony odbíjajú, ah čudné je toto celé, tak temne príšerné, smrť je na dosah...
8/39:04/ 9,25 Mortuary
http://www.myspace.com/encoffination
Barbarské duo ENCOFFINATION ešte minulý rok zvrhle vypľulo do sveta svoj druhý prehnitý a skazený zásek "O´ Hell Shine In Thy White Sepulchres", môžem prehlásiť, že sa jedná o ich najpomalší a najmorbídnejší počin doteraz. Zdá sa mi, akoby balansovali na pokraji smrti a pohrebu s tým, že ručička merítka sa začína nebezpečne približovať k pohrebnému certifikátu. Hm, pri počúvaní tohto albumu sa ma zmocňujú neuveriteľné morbídne pocity, vidím pred sebou starý ošarpaný dom smútku niekde v 30tych rokoch minulého storočia, cez sklenené dvere vchádzam dnu. Uprostred miestnosti stojí katafalk s rakvou, vidím konkrétne detaily, strieborné svietniky, staré háčkované pohrebné obrusy, krucifix z dreva na stene, smrť cítiť z každého rohu tejto neutešenej miestnosti, dokonca ani zápach tu nie je príjemný, len telá a telá. Všetko to spôsobuje tá brutálna pomalosť, ako pri zomieraní, život odchádza pomaly ale isto. Riffy sú už úplne vypúšťané do prázdnoty kde sa už život nenachádza, bicie odbíjajú umieračik, Elektrokutioner sa skutočne pohráva so smrťou nasiaknutými tempami, pomalé Funeralové kopáky, ešte pomalšie údery na rytmičák, super pomalé prechody, celé to vyznieva ako symfónia pre rakvu. Páči sa mi, ako sa pohráva s činelmi, pomalé bubnovanie a stredné cinkanie na stred činely pôsobí prinajmenšom hrozivo! Samozrejme máme tu aj tremolo riffy hrané podstatne pomalšie ako sa to zvyčajne hráva, no i tie vyznievajú pri pomalých úderoch na bicie akoby pomaly vchádzali do opusteného a hladného premrznutého hrobu. Táto hudba môže zasiahnuť len skutočných vyznávačov desu a chorobnosti, vidím mozaikové farebné výplne okien kostola ošľahané holubím trusom, sväté sochy zožltnuté starobou, ktorým po lícach stekajú červené pramienky tušenej tekutiny. ENCOFFINATION hrajú buď sakra pomalý Death Metal, alebo ešte viac sa približujú ku najpomalším aktom ako dISEMBOWELMENT, WINTER, EVOKEN a podobne. Je škoda, že album má tak veľa songov, pri takejto pomalosti by to chcelo už ponaťahovať časomiery ako pri poslednej Annunciation of Viscera 10:34, myslím, že toto je ich dobré navodenie na cestu, po ktorej smerujú, samozrejme tento posledný track považujem za uhýnajúco najlepší, ale bacha na sedmičku Pall of Unrequited Blood, hneď od začiatku sa utopíte v nevídanej morbídnosti, táto skladba tiež ašpiruje na vrcholy tohto albumu. Zvuk celkove je čistý čo sa zväčša pozná podľa nazvučenia bicích, Elektrokutionerová špecialita sú predovšetkým nečisté nazvučené bicie, tu si môžeme vychutnať jeho hru v tak čistom prevedení až vám z toho príde zle. Samozrejme cítiť tu aj silné ovplyvnenie rúhavými INCANTATION hlavne v Death Metalových momentoch, čím je vlastne táto kapela známa už z debutu. Viem si úplne predstaviť akoby niekomu táto hudba hrala na pohrebe, možno ešte zlovestnejšie by znelo niečo veselé ako protiklad, ale toto by vás rozhodne dorazilo. Pochmúrne tiene smrti sa začínajú skracovať, v paláci smrti sa stmieva, sviečky sa zapaľujú, katafalk drží rakvu, ale len na chvíľu, zvony odbíjajú, ah čudné je toto celé, tak temne príšerné, smrť je na dosah...
8/39:04/ 9,25 Mortuary
http://www.myspace.com/encoffination
