ESKHATON "Nihilgoety", Nuclear Winter, CD ´11, AUS
Nová nočná mora prichádza z Austrálie a počúva na meno ESKHATON. Najskôr napíšem pár základných faktov o kapele. Jedná sa o trio pochádzajúce z Melbourne, Victoria, a vznik sa datuje na rok 2010. Kapela sa hneď dostala pod skvelý label Nuclear Winter a o rok na to, teda teraz, vychádza debutový album "Nihilgoety". Je teda jasné, že kapely CEMETERY URN, DENOUNCEMENT PYRE, PORTAL, IMPETUOS RITUAL alebo AETHYRVOROUS majú veľkú konkurenciu za chrbtom! O tom, že austrálska extrémna scéna je dosť originálna a bizarná sa už nemusím ani zmieňovať, presne sem spadá aj ESKHATON, kapela veľmi vzdialená americkej aj európskej vetve Death Metalu. O čo sa jedná? ESKHATON sú kapelou, ktorá poriadne tlačí na pílu, verte, že nebudete mať ani čas sa nadýchnuť! Slová ktoré spomeniem pre ich čo najpresnejšiu charakteristiku sú krutá barbarskosť, beštialita, zvrhlosť, devastácia. Áno, brutálny Death Metal, tak ako ho stvorili na svojich prvých demách a albumoch INCANTATION, CORPSE MOLESTATION, IMMOLATION a podobne. Ale ako som už spomínal, nie je to žiadna kopírka týchto kapiel, používajú len podobný level drvivosti a potrebnú ingredienciu záhrobného feelingu bez ktorej by to nešlo. Ďalšie významné slovo pre album "Nihilgoety" je komplexnosť. Priznám sa, že som tento materiál počúval asi tri týždne v kuse, niekedy aj 2, 3 krát za deň a ešte teraz ho nemám dostatočne napočúvaný! Zabudnite na chytľavosť, melodiku, na podupávanie nohou do rytmu. Zapamätáte si určite postupy z väčšiny skladieb, ale mnoho ostatných riffov zostane zahalených pod rúškom tajomstva. Riffy sú ťažké na počúvanie ako peklo, na prvé počutia to vyzerá akoby sa chlapi zbláznili a hrajú čisté nezmysly. Mal som rád pri počúvaní "Nihilgoety" štádium prvých počutí, verte, že to bolo fascinujúce, taktiež štádium stredného napočúvania, kedy sa už dá orientovať v skladbách a viete ktorá skladba je ktorá, kedy uhádnete aj ktorý riff príde a aj tak je to stále veľmi fascinujúce počúvanie. Riffy sa veľmi rýchlo menia, sú technické, zvrátené, vzostupné a stúpajúce, veľmi často však úplne zvrátené, chaotické. Presne takto isto sa správa aj bicman, nedokáže držať klepačku príliš dlho, neustále prerušovanie prechodmi a rôznymi breakmi. Na stredné tempá rovno zabudnite, väčšinou sa ide vo vysokých obrátkach na doraz. Niekedy mi to pripadá ako technický starý INCANTATION s maximálnym možným ťažkým zahratím. Lenže technika a komplexnosť rozhodne nie sú cieľom "Nihilgoety", sú len cestou k cieľu, ktorým je samozrejme drviaca atmosféra a beštialita! Sú tu presne tie isté choré a morbídne pocity ako u starých INCANTATION a CORPSE MOLESTATION, no pritom s komplexnosťou PORTAL, MITOCHONDRION a podobne. Najzaujímavejšie sú zvrátené a "padajúce" riffy smerujúce smerom dolu, končiace niekde v najhlbších útrobách šialenstva a pomätenosti z okultizmu. Tieto degradujúce pocity vás pohltia, vcucnú a rozložia na molekuly, budete padať do nekonečných priepastí meonu, tam kde už nič nie je. Vokál Invokocida je rozprestretý v tieni Craiga Pillarda, hlboko, nehumánne, démonicky, takto si predstavujem dokonalý vokál pre takúto hudbu. Navyše jeho vokál má svoj priestor, farbu neskonale čiernu, je tretím dôležitým elementom po gitarách a bicích. Všetko ale musí byť spolu, jedno nemôže existovať bez druhého pre takto monštrózne vyznenie. Ťažko sa vyzdvihujú nejaké skladby keďže tu sa nedá hovoriť o sile skladieb ako napr. u VANHELGD, tu je celý album jeden silný komplex tvoriaci rituál smrti, ale určite sú tu mnohé nezabudnuteľné momenty v skladbách ako Manipulatime Descend, Poltergaist Possession, Spacequake (úvodný riff je skutočná sila a stelesnenie beštiality), Megaloport, Transcendental Interstice alebo Nihilgoety. V každej skladbe prídu momenty najzáhrobnejších vízií v najdrvivejších formách. Taktiež nesmiem zabudnúť na celkový sound, undergroundová tomba zmrzačených foriem decimujúca, nihilistická, krutá. Zvuk dotvára tiež mohutnú štruktúru albumu, je plne hustý, sčasti zahuhlaný, no nie nezrozumiteľný! Plazma sa pretrhla, výr sa roztočil a prehlbujúce sa podhubie stoná v kakofonických vzlykoch, tváre sa obracajú do seba, priestor sa kriví, rúti, pochodujúci účinkujúci sa smejú, volajú mená neznáme, nič nie je pod kontrolou...ťažko opísať pocity ktoré prináša tento album, kvalita ktorá je zrejmá už od prvého počutia. Ďalší vysoký kandidát na album roka, hm...tento rok je fakt silný, myslím, že ESKHATON bude minimálne objavom tohto roku, aj keď štatistikovanie nie je rozhodujúce, pripravte sa!
11/49:19/ 9,75 Mortuary
http://www.myspace.com/eskhaton
Nová nočná mora prichádza z Austrálie a počúva na meno ESKHATON. Najskôr napíšem pár základných faktov o kapele. Jedná sa o trio pochádzajúce z Melbourne, Victoria, a vznik sa datuje na rok 2010. Kapela sa hneď dostala pod skvelý label Nuclear Winter a o rok na to, teda teraz, vychádza debutový album "Nihilgoety". Je teda jasné, že kapely CEMETERY URN, DENOUNCEMENT PYRE, PORTAL, IMPETUOS RITUAL alebo AETHYRVOROUS majú veľkú konkurenciu za chrbtom! O tom, že austrálska extrémna scéna je dosť originálna a bizarná sa už nemusím ani zmieňovať, presne sem spadá aj ESKHATON, kapela veľmi vzdialená americkej aj európskej vetve Death Metalu. O čo sa jedná? ESKHATON sú kapelou, ktorá poriadne tlačí na pílu, verte, že nebudete mať ani čas sa nadýchnuť! Slová ktoré spomeniem pre ich čo najpresnejšiu charakteristiku sú krutá barbarskosť, beštialita, zvrhlosť, devastácia. Áno, brutálny Death Metal, tak ako ho stvorili na svojich prvých demách a albumoch INCANTATION, CORPSE MOLESTATION, IMMOLATION a podobne. Ale ako som už spomínal, nie je to žiadna kopírka týchto kapiel, používajú len podobný level drvivosti a potrebnú ingredienciu záhrobného feelingu bez ktorej by to nešlo. Ďalšie významné slovo pre album "Nihilgoety" je komplexnosť. Priznám sa, že som tento materiál počúval asi tri týždne v kuse, niekedy aj 2, 3 krát za deň a ešte teraz ho nemám dostatočne napočúvaný! Zabudnite na chytľavosť, melodiku, na podupávanie nohou do rytmu. Zapamätáte si určite postupy z väčšiny skladieb, ale mnoho ostatných riffov zostane zahalených pod rúškom tajomstva. Riffy sú ťažké na počúvanie ako peklo, na prvé počutia to vyzerá akoby sa chlapi zbláznili a hrajú čisté nezmysly. Mal som rád pri počúvaní "Nihilgoety" štádium prvých počutí, verte, že to bolo fascinujúce, taktiež štádium stredného napočúvania, kedy sa už dá orientovať v skladbách a viete ktorá skladba je ktorá, kedy uhádnete aj ktorý riff príde a aj tak je to stále veľmi fascinujúce počúvanie. Riffy sa veľmi rýchlo menia, sú technické, zvrátené, vzostupné a stúpajúce, veľmi často však úplne zvrátené, chaotické. Presne takto isto sa správa aj bicman, nedokáže držať klepačku príliš dlho, neustále prerušovanie prechodmi a rôznymi breakmi. Na stredné tempá rovno zabudnite, väčšinou sa ide vo vysokých obrátkach na doraz. Niekedy mi to pripadá ako technický starý INCANTATION s maximálnym možným ťažkým zahratím. Lenže technika a komplexnosť rozhodne nie sú cieľom "Nihilgoety", sú len cestou k cieľu, ktorým je samozrejme drviaca atmosféra a beštialita! Sú tu presne tie isté choré a morbídne pocity ako u starých INCANTATION a CORPSE MOLESTATION, no pritom s komplexnosťou PORTAL, MITOCHONDRION a podobne. Najzaujímavejšie sú zvrátené a "padajúce" riffy smerujúce smerom dolu, končiace niekde v najhlbších útrobách šialenstva a pomätenosti z okultizmu. Tieto degradujúce pocity vás pohltia, vcucnú a rozložia na molekuly, budete padať do nekonečných priepastí meonu, tam kde už nič nie je. Vokál Invokocida je rozprestretý v tieni Craiga Pillarda, hlboko, nehumánne, démonicky, takto si predstavujem dokonalý vokál pre takúto hudbu. Navyše jeho vokál má svoj priestor, farbu neskonale čiernu, je tretím dôležitým elementom po gitarách a bicích. Všetko ale musí byť spolu, jedno nemôže existovať bez druhého pre takto monštrózne vyznenie. Ťažko sa vyzdvihujú nejaké skladby keďže tu sa nedá hovoriť o sile skladieb ako napr. u VANHELGD, tu je celý album jeden silný komplex tvoriaci rituál smrti, ale určite sú tu mnohé nezabudnuteľné momenty v skladbách ako Manipulatime Descend, Poltergaist Possession, Spacequake (úvodný riff je skutočná sila a stelesnenie beštiality), Megaloport, Transcendental Interstice alebo Nihilgoety. V každej skladbe prídu momenty najzáhrobnejších vízií v najdrvivejších formách. Taktiež nesmiem zabudnúť na celkový sound, undergroundová tomba zmrzačených foriem decimujúca, nihilistická, krutá. Zvuk dotvára tiež mohutnú štruktúru albumu, je plne hustý, sčasti zahuhlaný, no nie nezrozumiteľný! Plazma sa pretrhla, výr sa roztočil a prehlbujúce sa podhubie stoná v kakofonických vzlykoch, tváre sa obracajú do seba, priestor sa kriví, rúti, pochodujúci účinkujúci sa smejú, volajú mená neznáme, nič nie je pod kontrolou...ťažko opísať pocity ktoré prináša tento album, kvalita ktorá je zrejmá už od prvého počutia. Ďalší vysoký kandidát na album roka, hm...tento rok je fakt silný, myslím, že ESKHATON bude minimálne objavom tohto roku, aj keď štatistikovanie nie je rozhodujúce, pripravte sa!
11/49:19/ 9,75 Mortuary
http://www.myspace.com/eskhaton
