Ak budete hľadať najkultovejšie filmy všetkých čias, mal by tam byť aj EVIL DEAD. Ak budete hľadať najkultovejšie horory, určite tam bude EVIL DEAD. Ak budete hľadať najkultovejšie horory 80-tych rokov, EVIL DEAD bude najpravdepodobnejšie na prvom mieste. V roku 1982 sa Samovi Raimimu po krátkometrážnom „prológu“ WITHIN THE WOODS podarilo za minimum finančných prostriedkov stvoriť spojením hororového archetypu (dom, resp. chata, kde straší) a elementu filmového strašenia nastupujúceho na scénu v 70-tych rokoch pomocou snímok W. Cravena (THE LAST HOUSE ON THE LEFT), T. Hoopera (Texas Chain Saw Massacre) a J. Carpentera (HALLOWEEN) - partiu mladistvých bojujúcich o život len kvôli tomu, že sa ocitli v zlý čas na zlom mieste, intenzívnu hororovú klasiku, ktorej výrazové prostriedky sa už stali obeťou archaizmu a ich čaro neklesá.
Dejová línia celého filmu je veľmi jednoduchá. Mladá partia osôb plných života a veselosti sa vydá stráviť voľné dni v chate zastrčenej v hĺbke lesa, kde čoskoro nájdu kazetu s nahrávkou pasáže Necronomiconu a následne sa stanú obeťami vlastnej zvedavosti. Raimimu sa podarilo interiérom aj exteriérom vdýchnuť pomocou lacných efektov, šikovnej kamery, hudby a hry tieňov, svetla a tmy morbídnu formu života. Celý film je založený hlavne na vizuálnej stránke, ktorej zvrátené libido je celú dobu veľmi intenzívne dráždené, oživuje lesy aj chatu, evokuje prítomnosť démonov čo najviac skľučujúcou formou dotýkajúcou sa priamo diváka, film doslova dýcha. Chata aj lesy naozaj budia dojem záhrobnej formy života prinášajúcej skazu všetkému živému, čo sa v jej blízkosti objaví. Prostredie EVIL DEAD evokuje bizarnú rozprávku fungujúcu na antonyme princípu „dobro víťazí nad zlom“. Historka prerozprávaná v EVIL DEAD nemá ďaleko od o 14 rokov staršieho strašenia z Night Of The Living Dead, ale s využitím novších a samoúčelnejších prostriedkov, drzejších a obscénnejších, prerážajúcich pamäť ako nehorázne bublajúca „freakshow“ bez limitov.
S postavami sa stíhame zoznámiť akurát ako s objektmi našej sadistickej túžby. Sú to akoby pekné kusy mäsa, na ktorých utrpenie a boj sa divák doslova teší (v inom prípade je znechutený týmto otrasným brakom, bezduchým krvákom bez akejkoľvek hodnoty), nemôže sa dočkať blížiaceho sa bitúnku. Bodaj by nie. Vízia násilia Sama Raimiho zakotvená do podmanivo makabrózne dychčiaceho zahmleného prostredia je neuveriteľným spôsobom prehnaná, nezmyselne krvavá a brutálna, komixovo skreslená karikatúra zverskej brutality. Krvou a orgánmi prežraté vizuálne orgie čierneho humoru, zábavy spočívajúcej v (ne)zdravej obezite objemu násilnosti cynizmom odľahčeného („prikrášleného“) hutného kalibru. Priekopníkom „gore“ filmu, točiacim ešte pred Raimim, je taliansky režisér Lucio Fulci, ktorého filmy z konca 70-tych rokov (ZOMBI 2) vykazujú hojnú miernu zvrátenosti a silného „gore“ zápachu (dnes už samozrejme číro kultového) , rovnako pôžitkárskeho, no s absenciou grotesky. Raimi je v tomto smere úspešný komediant a humorista, preberá priam „fulciovské“ témy smrti v čisto fyzickej rovine zaoberajúcej sa drastickým odchodom, deštrukciou fyzického vnímania života, a pumpuje do nich ešte viac bizarnosti, až nadobúdajú monštruózne rozmery komicky znechucujúceho tvaru a praskajú vo svojich groteskne znetvorených švíkoch. Téma smrti v SMRTEĽNOM ZLE je čisto fyzická, samoľúba a v prvom rade úchylne zábavná. Nezabudnuteľnou postavičkou je svojím nešťastím korunovaný (anti)hrdina Ash (B. Campbell), ktorý musí poukázať priam animálnu (a Zábavnú) bezcitnosť aby sa ubránil útokom démonov. Jeho mimika a ťahy sú nezabudnuteľné, cez útoky žijúcich mŕtvych sa presekáva vskutku nezabudnuteľne (nehovoriac o jeho účinkovaní v ďalších dieloch trilógie), či už zviera v ruke sekeru, motorovú pílu alebo iné porcovače a dopĺňa celý deformovaný des o posledné kúsky neodolateľnosti, v rámci žánru. Pôvodná verzia tohto blázinca je doteraz zakázaná napr. na Islande a v Malajzii a taktiež sa stala námetom pre muzikálové spracovanie. EVIL DEAD nie je nič originálne v tom čo sa rozpráva, ale nepopierateľne príťažlivé, priam magnetické v tom AKO sa rozpráva, triumf správnosti a predávkovanosti výberu výrazových prostriedkov.
EVIL DEAD sa stal ikonou žánru, do dnešných čias napodobovanú a vykrádanú, v prvom rade obdivovanú za svieži nízkorozpočtový prístup kĺbiaci skvelo zvládnuté prastaré základy hororu - desivé prostredie a hustá atmosféra strachu a post-mortálneho ničenia, útok nadpozemských démonických temných síl s vitálnym poňatím vraždenia ako na bežiacom páse, so zámerom vyvolania desivého smiechu. Spojenie číreho strachu z neznámeho a vyžívaním sa v zobrazovaní okato rozložených foriem „zla“, B-čková putrefakcia dobrého vkusu v najpríťažlivejšej nihilistickej forme.
Poltergeist
Dejová línia celého filmu je veľmi jednoduchá. Mladá partia osôb plných života a veselosti sa vydá stráviť voľné dni v chate zastrčenej v hĺbke lesa, kde čoskoro nájdu kazetu s nahrávkou pasáže Necronomiconu a následne sa stanú obeťami vlastnej zvedavosti. Raimimu sa podarilo interiérom aj exteriérom vdýchnuť pomocou lacných efektov, šikovnej kamery, hudby a hry tieňov, svetla a tmy morbídnu formu života. Celý film je založený hlavne na vizuálnej stránke, ktorej zvrátené libido je celú dobu veľmi intenzívne dráždené, oživuje lesy aj chatu, evokuje prítomnosť démonov čo najviac skľučujúcou formou dotýkajúcou sa priamo diváka, film doslova dýcha. Chata aj lesy naozaj budia dojem záhrobnej formy života prinášajúcej skazu všetkému živému, čo sa v jej blízkosti objaví. Prostredie EVIL DEAD evokuje bizarnú rozprávku fungujúcu na antonyme princípu „dobro víťazí nad zlom“. Historka prerozprávaná v EVIL DEAD nemá ďaleko od o 14 rokov staršieho strašenia z Night Of The Living Dead, ale s využitím novších a samoúčelnejších prostriedkov, drzejších a obscénnejších, prerážajúcich pamäť ako nehorázne bublajúca „freakshow“ bez limitov.
S postavami sa stíhame zoznámiť akurát ako s objektmi našej sadistickej túžby. Sú to akoby pekné kusy mäsa, na ktorých utrpenie a boj sa divák doslova teší (v inom prípade je znechutený týmto otrasným brakom, bezduchým krvákom bez akejkoľvek hodnoty), nemôže sa dočkať blížiaceho sa bitúnku. Bodaj by nie. Vízia násilia Sama Raimiho zakotvená do podmanivo makabrózne dychčiaceho zahmleného prostredia je neuveriteľným spôsobom prehnaná, nezmyselne krvavá a brutálna, komixovo skreslená karikatúra zverskej brutality. Krvou a orgánmi prežraté vizuálne orgie čierneho humoru, zábavy spočívajúcej v (ne)zdravej obezite objemu násilnosti cynizmom odľahčeného („prikrášleného“) hutného kalibru. Priekopníkom „gore“ filmu, točiacim ešte pred Raimim, je taliansky režisér Lucio Fulci, ktorého filmy z konca 70-tych rokov (ZOMBI 2) vykazujú hojnú miernu zvrátenosti a silného „gore“ zápachu (dnes už samozrejme číro kultového) , rovnako pôžitkárskeho, no s absenciou grotesky. Raimi je v tomto smere úspešný komediant a humorista, preberá priam „fulciovské“ témy smrti v čisto fyzickej rovine zaoberajúcej sa drastickým odchodom, deštrukciou fyzického vnímania života, a pumpuje do nich ešte viac bizarnosti, až nadobúdajú monštruózne rozmery komicky znechucujúceho tvaru a praskajú vo svojich groteskne znetvorených švíkoch. Téma smrti v SMRTEĽNOM ZLE je čisto fyzická, samoľúba a v prvom rade úchylne zábavná. Nezabudnuteľnou postavičkou je svojím nešťastím korunovaný (anti)hrdina Ash (B. Campbell), ktorý musí poukázať priam animálnu (a Zábavnú) bezcitnosť aby sa ubránil útokom démonov. Jeho mimika a ťahy sú nezabudnuteľné, cez útoky žijúcich mŕtvych sa presekáva vskutku nezabudnuteľne (nehovoriac o jeho účinkovaní v ďalších dieloch trilógie), či už zviera v ruke sekeru, motorovú pílu alebo iné porcovače a dopĺňa celý deformovaný des o posledné kúsky neodolateľnosti, v rámci žánru. Pôvodná verzia tohto blázinca je doteraz zakázaná napr. na Islande a v Malajzii a taktiež sa stala námetom pre muzikálové spracovanie. EVIL DEAD nie je nič originálne v tom čo sa rozpráva, ale nepopierateľne príťažlivé, priam magnetické v tom AKO sa rozpráva, triumf správnosti a predávkovanosti výberu výrazových prostriedkov.
EVIL DEAD sa stal ikonou žánru, do dnešných čias napodobovanú a vykrádanú, v prvom rade obdivovanú za svieži nízkorozpočtový prístup kĺbiaci skvelo zvládnuté prastaré základy hororu - desivé prostredie a hustá atmosféra strachu a post-mortálneho ničenia, útok nadpozemských démonických temných síl s vitálnym poňatím vraždenia ako na bežiacom páse, so zámerom vyvolania desivého smiechu. Spojenie číreho strachu z neznámeho a vyžívaním sa v zobrazovaní okato rozložených foriem „zla“, B-čková putrefakcia dobrého vkusu v najpríťažlivejšej nihilistickej forme.
Poltergeist
31 ROKOV ZÁBAVNÉHO ULTRA-NÁSILIA
Evil Dead,
Sam Raimi, 1981, USA
Sam Raimi, 1981, USA
