FUNGOID STREAM „Oceanus“, Furias Records CD ´10, BRA
Argentína nie je práve najsilnejším podhubím pre Funeral Doom, veď okrem nich tam nie je nič, len QHWERRT, čo je ale ich one man band projekt. O to väčšiu raritnosť má potom táto kapela, je zvláštne, že v takej divokej, tropickej krajine vznikla taká tajomná horda. Tvoria ju dvaja členovia Simon O. (že by niečo so Simonovým Necronomiconom?), ktorý má na starosti len spev (on je zakladateľom spomínaného projektu) a Joseph C. (žeby Joseph Curwen?), ktorý obsluhuje všetky nástroje, má toho veru dosť na pleciach, gitara, basovka, automatické bicie, klávesy… Kedysi dávno vydali debut „Celaenus Fragments“ a získali ním dobré recenzie, no po dlhých šiestych rokoch ticha sa ozvali znova. Dostať sa k tomuto albumu nebolo nič jednoduché, už možno aj rok predtým sa objavila správa o vydaní albumu, ale zrejme nastali nejaké problémy s vydaním a na svet sa dostal až v marci 2010. Len tak mimochodom, oba albumy trvajú 42 minút. „Oceanus“ je dá sa povedať viac ambient než klasický gitarový Funeral Doom. Čistý ambient síce nemusím, ale FS ho dokázali obohatiť a spraviť zaujímavým, skoro v každej skladbe sa nachádza aspoň krátka pasáž s gitarami. Koncepčne sú ovplyvnení hlavne Lovecraftom, no nie typicky Cthulhu mýtom, ale skôr sa zamerali na kozmickú hrôzu. Hudba ktorú produkujú je trochu extrémna v tom zmysle, že buď sa zapáči úplne, alebo vôbec, dokonca sa nemusí pozdávať ani všetkým fans Funeral Doomu, občas mi pripomínajú chilských UARAL. Prvá Star Winds začína klasicky, ale pozvoľna sa presunú k samotným bicím a tajomným zborom, sú to určite klávesové zbory, no znejú dosť autenticky. Často menia náladu, z gitarovej pasáže prechádzajú do ambientu a naspäť, to je pre nich typické. Dvojka Antarktos začína hypnotickou basovkou a do nej sa spustí vtáčí spev s dažďom v pozadí. Trojka Garden of Yin začína klávesovo s vetrom a do polovice skladby sa ozýva len basovka, klávesy a spev. Jediná skladba bez gitár je krátka Interlude - The Pnakotic Manuscripts, čo je len taká veľrybia konverzácia so zbormi a klávesmi. Najmystickejšia je ale posledná Nemesis, začínajúca tvrdou gitarou, ale nasledujú zlovestné zbory, toto počuť v nočnom lese by asi nebola žiadna sranda, z tých zborov vyžaruje majestátnosť vesmíru. FS vedia tvoriť dosť silné melancholické melódie, oplatí sa napočúvať si to. Debutom si nastavili latku dosť vysoko, no podarilo sa im ju prekonať, dokonca ani originalita im nie je cudzie slovo.
7/42:18/ 9,25 Storm
http://www.orionmusicfurias.com.ar/fungoidstream/
Argentína nie je práve najsilnejším podhubím pre Funeral Doom, veď okrem nich tam nie je nič, len QHWERRT, čo je ale ich one man band projekt. O to väčšiu raritnosť má potom táto kapela, je zvláštne, že v takej divokej, tropickej krajine vznikla taká tajomná horda. Tvoria ju dvaja členovia Simon O. (že by niečo so Simonovým Necronomiconom?), ktorý má na starosti len spev (on je zakladateľom spomínaného projektu) a Joseph C. (žeby Joseph Curwen?), ktorý obsluhuje všetky nástroje, má toho veru dosť na pleciach, gitara, basovka, automatické bicie, klávesy… Kedysi dávno vydali debut „Celaenus Fragments“ a získali ním dobré recenzie, no po dlhých šiestych rokoch ticha sa ozvali znova. Dostať sa k tomuto albumu nebolo nič jednoduché, už možno aj rok predtým sa objavila správa o vydaní albumu, ale zrejme nastali nejaké problémy s vydaním a na svet sa dostal až v marci 2010. Len tak mimochodom, oba albumy trvajú 42 minút. „Oceanus“ je dá sa povedať viac ambient než klasický gitarový Funeral Doom. Čistý ambient síce nemusím, ale FS ho dokázali obohatiť a spraviť zaujímavým, skoro v každej skladbe sa nachádza aspoň krátka pasáž s gitarami. Koncepčne sú ovplyvnení hlavne Lovecraftom, no nie typicky Cthulhu mýtom, ale skôr sa zamerali na kozmickú hrôzu. Hudba ktorú produkujú je trochu extrémna v tom zmysle, že buď sa zapáči úplne, alebo vôbec, dokonca sa nemusí pozdávať ani všetkým fans Funeral Doomu, občas mi pripomínajú chilských UARAL. Prvá Star Winds začína klasicky, ale pozvoľna sa presunú k samotným bicím a tajomným zborom, sú to určite klávesové zbory, no znejú dosť autenticky. Často menia náladu, z gitarovej pasáže prechádzajú do ambientu a naspäť, to je pre nich typické. Dvojka Antarktos začína hypnotickou basovkou a do nej sa spustí vtáčí spev s dažďom v pozadí. Trojka Garden of Yin začína klávesovo s vetrom a do polovice skladby sa ozýva len basovka, klávesy a spev. Jediná skladba bez gitár je krátka Interlude - The Pnakotic Manuscripts, čo je len taká veľrybia konverzácia so zbormi a klávesmi. Najmystickejšia je ale posledná Nemesis, začínajúca tvrdou gitarou, ale nasledujú zlovestné zbory, toto počuť v nočnom lese by asi nebola žiadna sranda, z tých zborov vyžaruje majestátnosť vesmíru. FS vedia tvoriť dosť silné melancholické melódie, oplatí sa napočúvať si to. Debutom si nastavili latku dosť vysoko, no podarilo sa im ju prekonať, dokonca ani originalita im nie je cudzie slovo.
7/42:18/ 9,25 Storm
http://www.orionmusicfurias.com.ar/fungoidstream/
