GORGUTS „The Erosion of Sanity“, Roadrunner rec. CD ´93, CAN
Už v roku 1992 sa zrodil tento nadpozemský a nedostihnuteľný materiál, aby všetko začiatkom roka ´93 bolo spečatené na osudnom CD pod názvom „The Erosion of Sanity“, stalo sa tak presne 19. januára. Snáď tomu tak osud chcel, aby táto kapela po debute „Considered Dead“, mimochodom veľmi podarenom debute, zostala stále v zostave Provencher, Hurdle, Lemay a Giguere a aby sa spolu so zvukovým inžinierom Stevom Harrisom zatvorili na pár týždňov v neznámom Montrealskom štúdiu Victor. Výsledok bol a dodnes je stále viac než šokujúci, jeden z najlepších Death Metalových míľnikov všetkých čias, ktorý prebrodil hranice žánru, predbehol čas na tak dlho, že i dnes je tento materiál stále nadčasový. Myslím, že voľba pre štúdio Victor a spoluproducenta Steva bol výborným krokom, kto vie, ako by „The Erosion of Sanity“ znel z Morrisoundu so Scottom Burnsom ako tomu bolo už pri debute. Na svoju dobu určite nadštandardný zvuk, veľmi dobré ozvučenie všetkých inštrumentov a ešte niečo naviac, z tohto soundu vyžaruje neuveriteľná charizma a feeling. Zvuk je síce technický, no pre GORGUTS hodiaci sa, vražedný a plný ako kreativitou nabité mozgy týchto Death Metalových inžinierov! Nemôžem mať vôbec žiadnej námietky voči zvuku, bicie znejú tak vyvážene, neuveriteľne, až ma zadúša pocit z niečoho nadľudského. K tomuto albumu som sa dostal už približne v dobe jeho vzniku, najskôr som kapelu a album zaregistroval prostredníctvom recenzie v nemeckom Rock Harde a onedlho som na tento klenot natrafil v podobe MC kazety v kamennom obchode. Aké bolo moje prekvapenie, keď som neveriacky krútil hlavou, že čo toto má byť? Nechápal som z toho ani mäkké ň, zložité riffy, divné tempá, zvrátená melodika, skutočne som tento album trávil veľmi dlho. Možno aj najdlhšie zo všetkých Death Metalových diel ktoré som kedy počul. No časom, po niekoľko desaťnásobnom počúvaní sa ukladali jednotlivé etudy v mojom podvedomí a vznikali tak netušené disonantné skladby plné obskúrnych tajomstiev, odhaľoval sa mi jeden z najlepších albumov aké som mal kedy možnosť počuť. Bolo to niečo, ako pri archeologickom náleze, keď objavujete nejakú netušenú vec a po čriepkoch ju skladáte až nakoniec dostanete finálny celok. Hneď prvý track With Their Flesh, He´ll Create je skladba s veľkým S, hneď prvý riff je tak prepracovaný, komplexný a technický zároveň, že skúsený poslucháč si musí uvedomiť unikátnosť tohto kvarteta! Samozrejme tieto tri slová výstižne charakterizujú celkový obraz „The Erosion of Sanity“, no podotýkam, že slovo technický v žiadnom prípade nebrať ako exhibicionistický a prvoplánový ako to u mnohých technických Death kapiel býva, tu je technika jednoznačne prostriedkom, nie cieľom! Riffovanie skutočne narúša akoby myseľ, devastuje, ničí, podobne ako keď si pozorne prezriete obal od Dana Seagravea, tá pôda akoby presne znázorňovala spôsob riffovania a komplexného rytmu. Skladbu zakončí geniálne piano sólo pri ktorom jednoducho prídu zimomriavky po tak úmrtných pocitoch! Tu si uvedomujem vždy, že toto je Death Metal, ktorý je natoľko jedinečný a dokonalý, že niekedy ani neverím, že je výplodom ľudských mozgov! Klavír je vlastne predelom medzi prvými dvoma skladbami, druhá v poradí je Condemned To Obscurity, a znova, ten prvý riff je tak disonantný až ma skrúca do groteskných foriem hrôzostrašna, a to čo tam do toho predvádza Eric na base, tak tu končia hranice môjho chápania. Odstavuje to všetky moje životné funkcie na nulu a napĺňa ma bázeň niečoho dokonalého a pritom tak obskúrneho! A to som ešte nespomínal divné klavírne variácie, hm, to všetko v jednej skladbe - bohovia nech sa zľutujú nad touto skazou Death Metalu. Takto sa dá pokračovať ďalej, trojka The Erosion of Sanity, zas príchod atonálnej búrky s groteskne sa pitvoriacimi sólami, tak neskonale dokonalými, niekedy harmonizujúcimi, inokedy psycho zdegenerovanými no vždy zapamätateľnými, pocity sú ubíjajúce, prekračujú hranice do nepoznaného a neznámeho... Riffy celkove sú tak majstrovsky skomponované, že to správne slovo by bolo hustota, pripadá mi to, akoby som cez tú bariéru neprepichol ani vlas, žiadne prázdne miesto, všetko dokonale utesnené do smrteľného vákua. Ťažko vyzdvihovať nejakú skladbu, všetko je excelentné, vyvážené, nahrávka netrpí vadou prílišnej brutality, prílišnej ťažkosti, prílišnej prehnanosti v čomkoľvek, je tu všetko tak, aby tu bol každý z týchto elementov a ani jeden neprevyšuje iný. Tým vzniká dokonalá (toto slovo sa mi tu často vyskytuje, kto vie prečo???) substancia, nikdy sa mi nestalo, že by ma tento klenot nebavil, vždy je výborne počúvateľný, vždy udivujúci, pre hudobníkov samozrejme veľkým zdrojom inšpirácie a originálny! Jediný iný vplyv, ktorý som tu cítil, je MORBID ANGEL z ich fošny „Blessed Are The Sick“, vždy sa na nejaký moment objaví nejaká podobizeň aby následne na to zanikla v príšerne drviacom vrstvení iných riffov. Zaujímavé je, že po debute, ktorý bol ešte skôr klasickou záležitosťou Death Metalu, vystrelili GORGUTS do vesmíru svetelnou rýchlosťou, akoby dostali nejakú podpornú látku pre novátorstvo, chcem tým len povedať, že rozdiel medzi debutom a „The Erosion of Sanity“ je markantný! Ďalšou zaujímavosťou z hľadiska histórie GORGUTS je, že už nikdy nenatočili nič podobné ako je tento album, ďalší masterpiece „Obscura“ bol zas úplne niekde inde, ale to už je iný príbeh. Každý skutočný fanúšik kvalitného Death Metalu by mal povinne vlastniť originál „The Erosion of Sanity“, ak tomu tak nie je, mali by ste sa nad sebou pozastaviť, vždy sa budem rád vracať k tomuto bludisku a strácať sa v ňom, znova a znova a znova....Samozrejme maximálne plný počet bodov.
8/36:50/- Mortuary
Už v roku 1992 sa zrodil tento nadpozemský a nedostihnuteľný materiál, aby všetko začiatkom roka ´93 bolo spečatené na osudnom CD pod názvom „The Erosion of Sanity“, stalo sa tak presne 19. januára. Snáď tomu tak osud chcel, aby táto kapela po debute „Considered Dead“, mimochodom veľmi podarenom debute, zostala stále v zostave Provencher, Hurdle, Lemay a Giguere a aby sa spolu so zvukovým inžinierom Stevom Harrisom zatvorili na pár týždňov v neznámom Montrealskom štúdiu Victor. Výsledok bol a dodnes je stále viac než šokujúci, jeden z najlepších Death Metalových míľnikov všetkých čias, ktorý prebrodil hranice žánru, predbehol čas na tak dlho, že i dnes je tento materiál stále nadčasový. Myslím, že voľba pre štúdio Victor a spoluproducenta Steva bol výborným krokom, kto vie, ako by „The Erosion of Sanity“ znel z Morrisoundu so Scottom Burnsom ako tomu bolo už pri debute. Na svoju dobu určite nadštandardný zvuk, veľmi dobré ozvučenie všetkých inštrumentov a ešte niečo naviac, z tohto soundu vyžaruje neuveriteľná charizma a feeling. Zvuk je síce technický, no pre GORGUTS hodiaci sa, vražedný a plný ako kreativitou nabité mozgy týchto Death Metalových inžinierov! Nemôžem mať vôbec žiadnej námietky voči zvuku, bicie znejú tak vyvážene, neuveriteľne, až ma zadúša pocit z niečoho nadľudského. K tomuto albumu som sa dostal už približne v dobe jeho vzniku, najskôr som kapelu a album zaregistroval prostredníctvom recenzie v nemeckom Rock Harde a onedlho som na tento klenot natrafil v podobe MC kazety v kamennom obchode. Aké bolo moje prekvapenie, keď som neveriacky krútil hlavou, že čo toto má byť? Nechápal som z toho ani mäkké ň, zložité riffy, divné tempá, zvrátená melodika, skutočne som tento album trávil veľmi dlho. Možno aj najdlhšie zo všetkých Death Metalových diel ktoré som kedy počul. No časom, po niekoľko desaťnásobnom počúvaní sa ukladali jednotlivé etudy v mojom podvedomí a vznikali tak netušené disonantné skladby plné obskúrnych tajomstiev, odhaľoval sa mi jeden z najlepších albumov aké som mal kedy možnosť počuť. Bolo to niečo, ako pri archeologickom náleze, keď objavujete nejakú netušenú vec a po čriepkoch ju skladáte až nakoniec dostanete finálny celok. Hneď prvý track With Their Flesh, He´ll Create je skladba s veľkým S, hneď prvý riff je tak prepracovaný, komplexný a technický zároveň, že skúsený poslucháč si musí uvedomiť unikátnosť tohto kvarteta! Samozrejme tieto tri slová výstižne charakterizujú celkový obraz „The Erosion of Sanity“, no podotýkam, že slovo technický v žiadnom prípade nebrať ako exhibicionistický a prvoplánový ako to u mnohých technických Death kapiel býva, tu je technika jednoznačne prostriedkom, nie cieľom! Riffovanie skutočne narúša akoby myseľ, devastuje, ničí, podobne ako keď si pozorne prezriete obal od Dana Seagravea, tá pôda akoby presne znázorňovala spôsob riffovania a komplexného rytmu. Skladbu zakončí geniálne piano sólo pri ktorom jednoducho prídu zimomriavky po tak úmrtných pocitoch! Tu si uvedomujem vždy, že toto je Death Metal, ktorý je natoľko jedinečný a dokonalý, že niekedy ani neverím, že je výplodom ľudských mozgov! Klavír je vlastne predelom medzi prvými dvoma skladbami, druhá v poradí je Condemned To Obscurity, a znova, ten prvý riff je tak disonantný až ma skrúca do groteskných foriem hrôzostrašna, a to čo tam do toho predvádza Eric na base, tak tu končia hranice môjho chápania. Odstavuje to všetky moje životné funkcie na nulu a napĺňa ma bázeň niečoho dokonalého a pritom tak obskúrneho! A to som ešte nespomínal divné klavírne variácie, hm, to všetko v jednej skladbe - bohovia nech sa zľutujú nad touto skazou Death Metalu. Takto sa dá pokračovať ďalej, trojka The Erosion of Sanity, zas príchod atonálnej búrky s groteskne sa pitvoriacimi sólami, tak neskonale dokonalými, niekedy harmonizujúcimi, inokedy psycho zdegenerovanými no vždy zapamätateľnými, pocity sú ubíjajúce, prekračujú hranice do nepoznaného a neznámeho... Riffy celkove sú tak majstrovsky skomponované, že to správne slovo by bolo hustota, pripadá mi to, akoby som cez tú bariéru neprepichol ani vlas, žiadne prázdne miesto, všetko dokonale utesnené do smrteľného vákua. Ťažko vyzdvihovať nejakú skladbu, všetko je excelentné, vyvážené, nahrávka netrpí vadou prílišnej brutality, prílišnej ťažkosti, prílišnej prehnanosti v čomkoľvek, je tu všetko tak, aby tu bol každý z týchto elementov a ani jeden neprevyšuje iný. Tým vzniká dokonalá (toto slovo sa mi tu často vyskytuje, kto vie prečo???) substancia, nikdy sa mi nestalo, že by ma tento klenot nebavil, vždy je výborne počúvateľný, vždy udivujúci, pre hudobníkov samozrejme veľkým zdrojom inšpirácie a originálny! Jediný iný vplyv, ktorý som tu cítil, je MORBID ANGEL z ich fošny „Blessed Are The Sick“, vždy sa na nejaký moment objaví nejaká podobizeň aby následne na to zanikla v príšerne drviacom vrstvení iných riffov. Zaujímavé je, že po debute, ktorý bol ešte skôr klasickou záležitosťou Death Metalu, vystrelili GORGUTS do vesmíru svetelnou rýchlosťou, akoby dostali nejakú podpornú látku pre novátorstvo, chcem tým len povedať, že rozdiel medzi debutom a „The Erosion of Sanity“ je markantný! Ďalšou zaujímavosťou z hľadiska histórie GORGUTS je, že už nikdy nenatočili nič podobné ako je tento album, ďalší masterpiece „Obscura“ bol zas úplne niekde inde, ale to už je iný príbeh. Každý skutočný fanúšik kvalitného Death Metalu by mal povinne vlastniť originál „The Erosion of Sanity“, ak tomu tak nie je, mali by ste sa nad sebou pozastaviť, vždy sa budem rád vracať k tomuto bludisku a strácať sa v ňom, znova a znova a znova....Samozrejme maximálne plný počet bodov.
8/36:50/- Mortuary
