GRAVE „Burial Ground“, Regain Records, CD´10, SWE
Kto by v takom roku 1992 povedal, že GRAVE tu budú ešte o 18 rokov strašiť svojim staro školským Death Metalom? Po albume „Souless“ som u GRAVE trochu stratil niť, nejako ma ich veci už nebavili, ale napr. prvé dva albumy považujem za úplnú klasiku európskeho Death Metalu a obzvlášť album „You´ll Never See...“ je veľmi podarený a dovolím si povedať, jeden z najlepších švédskych albumov všetkých čias! Kto by ale v takom roku 2010 povedal, že si napočúvam ich novinku a ona mi jednoducho nakope riť? Trio Ola, Fredda a Ronnie samozrejme s ich koncertným gitaristom Magnusom navarili klasický Death Metalový štich so všetkým, čo k tomu patrí. Ak by si niekto náhodou myslel, že časom sa už umúdrili a ubrali z tempa alebo z tvrdosti gitár, mal by si zohnať práve novinku „Burial Ground“, sú tu síce určité zvoľnenia tempa smerom k pomalosti, ale to len preto, aby nezneli staticky. V rýchlych momentoch sú draví a agresívni ako za starých čias a v kombinácii s dobrým vychytaným zvukom znejú ako buldozér blúdiaci po vašej tvári! Ich forma sa odrazila hlavne v skladbe Dismembered Mind, kde si zaspieval aj Matti Kärki z DISMEMBER, skutočne zabijácka skladba s valivým a nekompromisným ťahom, skvelá kompozícia, dobré riffy z ktorých sa vyparuje atmosféra smrti niekde na bojisku. Ďalšou peckou, ktorá má potenciál vás roztrhať na kusy, je hneď nasledujúca Ridden With Belief, síce sa rozbieha pozvoľna, ale keď začnú mastiť na plné obrátky, vzniká z toho apokalypsa. Za ňou nasleduje Conqueror a táto skladba je podľa mňa najlepšou skladbou albumu. Tu sú ešte hrozivejšie a temnejšie feelingy ako v Dismemebered Mind, tie pomalšie riffy ma úplne ničia! Karl Sanders si veru zahosťoval sólom v skladbe Bloodtrail, dodal tak kapele nejaký ten iný rozmer. Najpomalšou vecou albumu je posledná a titulná Burial Ground, zároveň aj najdlhšou skladbou, tento song tiež patrí medzi vydarenejšie a povedal by som aj medzi najchytľavejšie, zrejme sa najrýchlejšie dostane do podvedomia. Ešte nesmiem zabudnúť na prvú Liberation, ktorá je typickým otvarákom a „hitovkou“ v jednom. Dobre sa im podarilo nazvučiť biciu súpravu, ja sa neviem dopočúvať úžasného zvuku rytmičáku! Hm, tak sa mi vidí, že by som mal oprášiť strednú éru GRAVE, možno aj tam nájdem kvalitné veci.
9/42:06/ 9 Mortuary
http://www.myspace.com/gravespace
Kto by v takom roku 1992 povedal, že GRAVE tu budú ešte o 18 rokov strašiť svojim staro školským Death Metalom? Po albume „Souless“ som u GRAVE trochu stratil niť, nejako ma ich veci už nebavili, ale napr. prvé dva albumy považujem za úplnú klasiku európskeho Death Metalu a obzvlášť album „You´ll Never See...“ je veľmi podarený a dovolím si povedať, jeden z najlepších švédskych albumov všetkých čias! Kto by ale v takom roku 2010 povedal, že si napočúvam ich novinku a ona mi jednoducho nakope riť? Trio Ola, Fredda a Ronnie samozrejme s ich koncertným gitaristom Magnusom navarili klasický Death Metalový štich so všetkým, čo k tomu patrí. Ak by si niekto náhodou myslel, že časom sa už umúdrili a ubrali z tempa alebo z tvrdosti gitár, mal by si zohnať práve novinku „Burial Ground“, sú tu síce určité zvoľnenia tempa smerom k pomalosti, ale to len preto, aby nezneli staticky. V rýchlych momentoch sú draví a agresívni ako za starých čias a v kombinácii s dobrým vychytaným zvukom znejú ako buldozér blúdiaci po vašej tvári! Ich forma sa odrazila hlavne v skladbe Dismembered Mind, kde si zaspieval aj Matti Kärki z DISMEMBER, skutočne zabijácka skladba s valivým a nekompromisným ťahom, skvelá kompozícia, dobré riffy z ktorých sa vyparuje atmosféra smrti niekde na bojisku. Ďalšou peckou, ktorá má potenciál vás roztrhať na kusy, je hneď nasledujúca Ridden With Belief, síce sa rozbieha pozvoľna, ale keď začnú mastiť na plné obrátky, vzniká z toho apokalypsa. Za ňou nasleduje Conqueror a táto skladba je podľa mňa najlepšou skladbou albumu. Tu sú ešte hrozivejšie a temnejšie feelingy ako v Dismemebered Mind, tie pomalšie riffy ma úplne ničia! Karl Sanders si veru zahosťoval sólom v skladbe Bloodtrail, dodal tak kapele nejaký ten iný rozmer. Najpomalšou vecou albumu je posledná a titulná Burial Ground, zároveň aj najdlhšou skladbou, tento song tiež patrí medzi vydarenejšie a povedal by som aj medzi najchytľavejšie, zrejme sa najrýchlejšie dostane do podvedomia. Ešte nesmiem zabudnúť na prvú Liberation, ktorá je typickým otvarákom a „hitovkou“ v jednom. Dobre sa im podarilo nazvučiť biciu súpravu, ja sa neviem dopočúvať úžasného zvuku rytmičáku! Hm, tak sa mi vidí, že by som mal oprášiť strednú éru GRAVE, možno aj tam nájdem kvalitné veci.
9/42:06/ 9 Mortuary
http://www.myspace.com/gravespace
