GRAVE "Endless Procession of Souls", Century Media, CD ´12, SWE
Ola a jeho GRAVE, spojenie kvalitného a zaručene ortodoxného Death Metalu, tento krát s novinkou "Endless Procession of Souls", ak dobre počítam už jubilejný desiaty album tejto kultovej kapely so vznikom v roku 1988. Možno som to spomínal už v nejakých iných recenziách na GRAVE, ale najviac mi imponovalo to najstaršie obdobie keď vydali kultové albumy "Into The Grave" a "You´ll Never See", albumom "Souless" ma sklamali a potom som sa o GARVE prestal zaujímať, čiže obdobie "Souless" až "As Raptures Comes" bolo mimo mňa, zaujal ma až album "Dominion VIII" a posledný "Burial Ground". Novinka nadväzuje presne tam, kde skončili s "Burial Ground". Úvodné intro Dystopia ma až pridusilo hrôzou, krásne zahraté mrzké tóny naznačovali nejaký príklon k temnejšej stránke Death Metalu, ale vytriezvenie prišlo v podobe skladby Amongst Marble And The Dead, klasický GRAVE tak ako ho poznáme už pár rokov. Prvé čo ma upútalo, bol geniálny aj keď čistý a profesionálny zvuk, ten udrel do uší, akoby som mal priložené ucho ku zvonu a niekto náhle a nečakane udrel kladivom po ňom! Stále cítiť určitý vývoj u tejto kapely, kedysi mali gitary naladené viac hlbšie a viac zrnitejšie, tak ako to robili skoro všetky kapely zo Švédska v tej dobe, neskôr zostrili zvuk gitár a tak trochu sa vymanili od toho typického soundu. Dnes už napr. GRAVE neznejú tak ťažko a brutálne ako na prvotinách, aj keď sú gitary pomerne ťažké, zvuk je skôr agresívny a priamy, viac zrozumiteľnejší a hutnejší. Ako počúvam, tak počúvam, nenachádzam na novinke ani jednu vyčnievajúcu skladbu, skladbu, ktorá by sa tvárila inak než ostatné, myslím tým, viac silnejšiu skladbu. Všetky skladby sú napísané v úplne rovnakom duchu s rovnakou silou a intenzitou, takže žiadne skladby nejdem vyzdvihovať. Pre GRAVE sú typické aj vypúšťané, aj zasekávané aj tremolo riffy, striedanie týchto riffov je dosť časté. Podotkol by som, že aj keď chlapi majú svoju melodiku, tak tá povestná švédska melodika z GRAVE až tak nerazí ako napr. u NECROPHOBIC, alebo UNANIMATED, povedal by som, že gitaristi sa viac sústreďujú na rytmiku riffov, už spomínanú hutnosť a ortodoxnosť. Jedno ale môžem povedať určite, GRAVE sú čistým samorastom, ťažko si ich s niekým spletiete, ich novodobý štýl je rovnako originálny ako ich prvé veci, to sa týka ako práce gitarovej, rytmickej, tak aj po stránke vokálov, Ole má svoj spôsob frázovania a jeho hlas je charakteristickou črtou GRAVE a tomu bolo vždy tak. Musím vychváliť špičkové nazvučenie bicích, tento album mám rád už len z hľadiska zvukového, a špeciálne z hľadiska nazvučenia batérie, úplne sa vyžívam ako znie rytmičák tvrdo, basové kopáky a krásne drevené prechody. Celkove sound je stabilne vyvážený a ponúka špičkový zážitok zo zvuku. Aj keď už GRAVE nikdy neprekonajú svoje stará diela, ktorými ovplyvnili množstvá kapiel, stále si drhnú svoj zabijácky Death Metal a nepozerajú doľava ani doprava.
10/45:08/ 8,5 Mortuary
http://www.myspace.com/gravespace
Ola a jeho GRAVE, spojenie kvalitného a zaručene ortodoxného Death Metalu, tento krát s novinkou "Endless Procession of Souls", ak dobre počítam už jubilejný desiaty album tejto kultovej kapely so vznikom v roku 1988. Možno som to spomínal už v nejakých iných recenziách na GRAVE, ale najviac mi imponovalo to najstaršie obdobie keď vydali kultové albumy "Into The Grave" a "You´ll Never See", albumom "Souless" ma sklamali a potom som sa o GARVE prestal zaujímať, čiže obdobie "Souless" až "As Raptures Comes" bolo mimo mňa, zaujal ma až album "Dominion VIII" a posledný "Burial Ground". Novinka nadväzuje presne tam, kde skončili s "Burial Ground". Úvodné intro Dystopia ma až pridusilo hrôzou, krásne zahraté mrzké tóny naznačovali nejaký príklon k temnejšej stránke Death Metalu, ale vytriezvenie prišlo v podobe skladby Amongst Marble And The Dead, klasický GRAVE tak ako ho poznáme už pár rokov. Prvé čo ma upútalo, bol geniálny aj keď čistý a profesionálny zvuk, ten udrel do uší, akoby som mal priložené ucho ku zvonu a niekto náhle a nečakane udrel kladivom po ňom! Stále cítiť určitý vývoj u tejto kapely, kedysi mali gitary naladené viac hlbšie a viac zrnitejšie, tak ako to robili skoro všetky kapely zo Švédska v tej dobe, neskôr zostrili zvuk gitár a tak trochu sa vymanili od toho typického soundu. Dnes už napr. GRAVE neznejú tak ťažko a brutálne ako na prvotinách, aj keď sú gitary pomerne ťažké, zvuk je skôr agresívny a priamy, viac zrozumiteľnejší a hutnejší. Ako počúvam, tak počúvam, nenachádzam na novinke ani jednu vyčnievajúcu skladbu, skladbu, ktorá by sa tvárila inak než ostatné, myslím tým, viac silnejšiu skladbu. Všetky skladby sú napísané v úplne rovnakom duchu s rovnakou silou a intenzitou, takže žiadne skladby nejdem vyzdvihovať. Pre GRAVE sú typické aj vypúšťané, aj zasekávané aj tremolo riffy, striedanie týchto riffov je dosť časté. Podotkol by som, že aj keď chlapi majú svoju melodiku, tak tá povestná švédska melodika z GRAVE až tak nerazí ako napr. u NECROPHOBIC, alebo UNANIMATED, povedal by som, že gitaristi sa viac sústreďujú na rytmiku riffov, už spomínanú hutnosť a ortodoxnosť. Jedno ale môžem povedať určite, GRAVE sú čistým samorastom, ťažko si ich s niekým spletiete, ich novodobý štýl je rovnako originálny ako ich prvé veci, to sa týka ako práce gitarovej, rytmickej, tak aj po stránke vokálov, Ole má svoj spôsob frázovania a jeho hlas je charakteristickou črtou GRAVE a tomu bolo vždy tak. Musím vychváliť špičkové nazvučenie bicích, tento album mám rád už len z hľadiska zvukového, a špeciálne z hľadiska nazvučenia batérie, úplne sa vyžívam ako znie rytmičák tvrdo, basové kopáky a krásne drevené prechody. Celkove sound je stabilne vyvážený a ponúka špičkový zážitok zo zvuku. Aj keď už GRAVE nikdy neprekonajú svoje stará diela, ktorými ovplyvnili množstvá kapiel, stále si drhnú svoj zabijácky Death Metal a nepozerajú doľava ani doprava.
10/45:08/ 8,5 Mortuary
http://www.myspace.com/gravespace
