GRAVE RITUAL „Euphoric Hymns From the Altar of Death“, Dark Descent Rec CD ´10, USA
GRAVE RITUAL, meno ktoré napovedá o tejto kapele doslova všetko. Pred debutom, ktorý recenzujem, kapela mala iba jedno demo "Grave Ritual", ktoré taktiež stálo za pozornosť. Keď sa tak obzrieme ešte do hlbšej minulosti, chlapi sa vlastne predtým volali MEATHOLE INFECTION, zdá sa, že sa vtedy zameriavali na splitká, ktoré jednoznačne vládli v ich diskografii. Ale poďme k hudbe. Trio GRAVE RITUAL je jednoznačne záhrobné komando rozosievajúce spráchnivené archaické šialenstvo zo starobylých krýpt, ktoré sú už hlboko pod horami. Naveky zabudnuté krypty, v ktorých ležia tvory väčšie ako človek, omnoho krutejšie, ohavnejšie...prežívajú tam pripravené na návrat, kedy ich vytuší niektorý mág a privedie a zhmotní ich znova na svet. Ale to bude veľká chyba. Trio produkuje staroškolský Death Metal z veľkej časti ovplyvnený INCANTATION hlavne z rannej doby, kto má rád ich demá, "Onward To Golgotha", "Mortal Throne of Nazarene" a "The Forsaken Mourning of Angelic Anguish", určite zahorí temným plameňom. Melodika riffov je predzvesťou zlovestných groteskných figúr, v noci pobehujúcich po starobylých kryptách, kde ležia zakázané okultné knihy pod vrstvou tisícročného prachu. Strachotvorné riffy sú vykonštruované ako precízne odvedený magický ritutál, vaše podvedomie hneď zbystrí, že negatívna aura vás hneď obklopí ako roj kobyliek na horiacich poliach vo sférach nepozemských. Podladenie gitár je strašidelne vyvážené, ťažké a hnijúce, hutné a devastujúce, melodika je spádová, tóny smerujú zväčša dolu, alebo sa pohybujú v neprirodzených líniách, črtajúc glorifikáciu skazy, chaosu a smrti. Bicie sú nazvučené presne podľa starých tradícií INCANTATION, povolené blany na kopákoch, basové prechody aj rytmičák a spôsob hry je jednoducho ukážkou rituálneho tanca umrlcov. Skladby obsahujú kopu hnusných momentov, lepiacich sa červov na schátralé podhubie pekla. R. E. ako vokalista pôsobí ako tretí základný prvok hudby, jeho zdochýnajúci prejav je pohrebnou parketou, katafalkom desu, záhrobia. Pracuje aj s veľkými hĺbkami aj so škrekom, ktorý ale vôbec nezachádza do Black Metalového krákania. Celé toto desivé divadlo za čiernou oponou ľudského podvedomia, pripomína človeku, že ZLO je stále na blízku, vždy tu bolo, je a vždy bude, bludný kruh je navždy otvorený. Album so spirituálnou podstatou, čierna eminencia škaredého Death Metalu, jeden z najlepších kúskov roku 2010.
9/34:31/ 9,75 Mortuary
http://www.myspace.com/graveritual
------------------------------------------------------------------------------------
Tak americké komando Grave Ritual vyvrhlo do sveta svoj prvý plnohodnotný zásek smrti s všehovoriacim názvom „Euphoric Hymns from the Altar of Death“. Kto počul ich prvé a zatiaľ jediné demo „Grave Ritual“, tak vie čo môže od tohto albumu očakávať. Nepohli sa ani smerom vpred ani vzad, držia sa tohto starého deathmetalového remesla zubami nechtami, ale takto to máme predsa radi. Po 2 minútovom intre sa spustí 9 euforických hymien spod oltára smrti. Úvodná skladba Beyond Diabolus začne hnilobným vokálom a hneď po ňom sa spustia riffy ako zo začiatku 90rokov keď na tróne ešte sedeli kapely ako Incantation alebo Autopsy. Skladby nie sú nijak technicky náročné, ale majú v sebe potrebnú silu a energiu, ktorá vás núti točiť tlačidlom volume smerom na hore. Väčšinou sa valia v stredných tempách, ale vedia aj spomaliť aj zrýchliť a vtedy to už trhá orgány z tela. Všetky nástroje majú celkovo vyvážený zvuk, žiadny sa nestráca a ani nevyčnieva. Oproti demu je vokál ešte chorejší a brutálnejší, je počuť, že vokalista R.E. si na tom dal fakt záležať a chrlí zo seba slová smrti ako nejaká beštia z knihy mŕtvych mien… Keď sa k tomu pridajú ešte gitary a bicie , ktorých zvuk je mimochodom tiež veľmi surový a špinavý, ako aj atmosféra celého albumu. Pri počúvaní máte pocit akoby ste padali do nekončenej priepasti zabudnutia. Za najlepšie skladby albumu by som vybral Beyond Diabolus, Drenched in Madness, ktorá sa nachádza aj na deme a ešte záverečnú a zároveň aj najdlhšiu skladbu Incanted Celestial Devourment, ktorá uzatvára túto hrobku a ktorú by som pasoval aj za najatmosférickejšiu skladbu albumu, čo možno dotvára aj krátke sólo, ktoré obsahuje. Grave Ritual sa určite nestratia medzi toľkými kapelami, lebo vedia ako napísať silnú skladbu ktorá sa vám zaryje do pamäti, ako červotoč do nábytku. Pre fanúšikov už spomínaných Autopsy, Incantation, alebo aj takých kapiel ako Vasaeleth a Father Befouled by to mala byť povinnosť.
9/34:31/ 9,25 Azagthoth
http://www.myspace.com/graveritual
GRAVE RITUAL, meno ktoré napovedá o tejto kapele doslova všetko. Pred debutom, ktorý recenzujem, kapela mala iba jedno demo "Grave Ritual", ktoré taktiež stálo za pozornosť. Keď sa tak obzrieme ešte do hlbšej minulosti, chlapi sa vlastne predtým volali MEATHOLE INFECTION, zdá sa, že sa vtedy zameriavali na splitká, ktoré jednoznačne vládli v ich diskografii. Ale poďme k hudbe. Trio GRAVE RITUAL je jednoznačne záhrobné komando rozosievajúce spráchnivené archaické šialenstvo zo starobylých krýpt, ktoré sú už hlboko pod horami. Naveky zabudnuté krypty, v ktorých ležia tvory väčšie ako človek, omnoho krutejšie, ohavnejšie...prežívajú tam pripravené na návrat, kedy ich vytuší niektorý mág a privedie a zhmotní ich znova na svet. Ale to bude veľká chyba. Trio produkuje staroškolský Death Metal z veľkej časti ovplyvnený INCANTATION hlavne z rannej doby, kto má rád ich demá, "Onward To Golgotha", "Mortal Throne of Nazarene" a "The Forsaken Mourning of Angelic Anguish", určite zahorí temným plameňom. Melodika riffov je predzvesťou zlovestných groteskných figúr, v noci pobehujúcich po starobylých kryptách, kde ležia zakázané okultné knihy pod vrstvou tisícročného prachu. Strachotvorné riffy sú vykonštruované ako precízne odvedený magický ritutál, vaše podvedomie hneď zbystrí, že negatívna aura vás hneď obklopí ako roj kobyliek na horiacich poliach vo sférach nepozemských. Podladenie gitár je strašidelne vyvážené, ťažké a hnijúce, hutné a devastujúce, melodika je spádová, tóny smerujú zväčša dolu, alebo sa pohybujú v neprirodzených líniách, črtajúc glorifikáciu skazy, chaosu a smrti. Bicie sú nazvučené presne podľa starých tradícií INCANTATION, povolené blany na kopákoch, basové prechody aj rytmičák a spôsob hry je jednoducho ukážkou rituálneho tanca umrlcov. Skladby obsahujú kopu hnusných momentov, lepiacich sa červov na schátralé podhubie pekla. R. E. ako vokalista pôsobí ako tretí základný prvok hudby, jeho zdochýnajúci prejav je pohrebnou parketou, katafalkom desu, záhrobia. Pracuje aj s veľkými hĺbkami aj so škrekom, ktorý ale vôbec nezachádza do Black Metalového krákania. Celé toto desivé divadlo za čiernou oponou ľudského podvedomia, pripomína človeku, že ZLO je stále na blízku, vždy tu bolo, je a vždy bude, bludný kruh je navždy otvorený. Album so spirituálnou podstatou, čierna eminencia škaredého Death Metalu, jeden z najlepších kúskov roku 2010.
9/34:31/ 9,75 Mortuary
http://www.myspace.com/graveritual
------------------------------------------------------------------------------------
Tak americké komando Grave Ritual vyvrhlo do sveta svoj prvý plnohodnotný zásek smrti s všehovoriacim názvom „Euphoric Hymns from the Altar of Death“. Kto počul ich prvé a zatiaľ jediné demo „Grave Ritual“, tak vie čo môže od tohto albumu očakávať. Nepohli sa ani smerom vpred ani vzad, držia sa tohto starého deathmetalového remesla zubami nechtami, ale takto to máme predsa radi. Po 2 minútovom intre sa spustí 9 euforických hymien spod oltára smrti. Úvodná skladba Beyond Diabolus začne hnilobným vokálom a hneď po ňom sa spustia riffy ako zo začiatku 90rokov keď na tróne ešte sedeli kapely ako Incantation alebo Autopsy. Skladby nie sú nijak technicky náročné, ale majú v sebe potrebnú silu a energiu, ktorá vás núti točiť tlačidlom volume smerom na hore. Väčšinou sa valia v stredných tempách, ale vedia aj spomaliť aj zrýchliť a vtedy to už trhá orgány z tela. Všetky nástroje majú celkovo vyvážený zvuk, žiadny sa nestráca a ani nevyčnieva. Oproti demu je vokál ešte chorejší a brutálnejší, je počuť, že vokalista R.E. si na tom dal fakt záležať a chrlí zo seba slová smrti ako nejaká beštia z knihy mŕtvych mien… Keď sa k tomu pridajú ešte gitary a bicie , ktorých zvuk je mimochodom tiež veľmi surový a špinavý, ako aj atmosféra celého albumu. Pri počúvaní máte pocit akoby ste padali do nekončenej priepasti zabudnutia. Za najlepšie skladby albumu by som vybral Beyond Diabolus, Drenched in Madness, ktorá sa nachádza aj na deme a ešte záverečnú a zároveň aj najdlhšiu skladbu Incanted Celestial Devourment, ktorá uzatvára túto hrobku a ktorú by som pasoval aj za najatmosférickejšiu skladbu albumu, čo možno dotvára aj krátke sólo, ktoré obsahuje. Grave Ritual sa určite nestratia medzi toľkými kapelami, lebo vedia ako napísať silnú skladbu ktorá sa vám zaryje do pamäti, ako červotoč do nábytku. Pre fanúšikov už spomínaných Autopsy, Incantation, alebo aj takých kapiel ako Vasaeleth a Father Befouled by to mala byť povinnosť.
9/34:31/ 9,25 Azagthoth
http://www.myspace.com/graveritual