CHAOS ECHOES "Tone of Things To Come", Chaos Echoes Products, EP ´12, FRA
Zlou správou pre fanúšikov francúzskych BLOODY SIGN je jednoznačne definitívny rozpad kapely, tou dobrou zas povstanie bájneho Fénixa z popola pod novým menom CHAOS ECHOES. Dvaja pôvodní členovia a bratia Uibovci postavili túto novú smečku s výstižným názvom, samozrejme ich najväčšou inšpiráciou je práve chaos, atonalita a kakofónia v tónoch aj v textoch. Dá sa povedať, že tam kde skončili BLOODY SIGN, tam prebrali štafetu CHAOS ECHOES. Už na poslednom počine bývalej kapely nebola núdza o experimentovanie a rôzne zvláštne inštrumentálne skladby zahrané vždy napr. na jednotlivých nástrojoch, jednotlivými členmi kapely. Novinka ponúka dve inštrumentálne skladby Interzone I a Interzone II, ostatné skladby by mali byť skôr klasické, ale nie sú. Aj keď niektoré obsahujú viac vokálov, skoro všetky skladby sú z 80% (niekedy aj viac) inštrumentálne, čiže vokál sa ozve fakt zriedka. Hudba je znova experimentálna a musím povedať, že tá prehnaná inštrumentalita mi trochu prekáža, podľa mňa by sa sem dalo umiestniť omnoho viac vokálov od šepotu, cez tajomne hovorené slovo až po najprapodivnejšie blábolanie či makabrózne krákanie. Je to super, že ukazujú predovšetkým svoju inštrumentálnu schopnosť tvoriť hudbu silne abstraktnú a nadrozmernú, ale v extrémnom Metale by vokály mali byť vyrovnané s hudbou aspoň 50:50, ale to je len môj skromný názor. Za najlepší song považujem trojku The Innermost Depths of Knowledge, skladba ktorá je postavená na vokáloch najviac. Na vokáloch tak prapodivných ako som opísal pred chvíľou, v tejto skladbe ich využili v rôznych variantoch, niekedy mi pripomínajú PORTAL, inokedy zas niečo úplne iné, basa tu nebezpečne pretkáva svoje ohyzdné linky pomedzi roztodivné až psychadelické riffy, do toho si občas strihnú aj psychadelické klávesy Hammondov zo šesťdesiatych rokov, úplne šialenú štruktúru skladby s dĺžkou skoro 9 minút. Celú túto epizódu zakončuje strašidelné prebehovanie prstov a hranie na nejaký akustický rozladený nástroj do čoho ešte čudne sekunduje sfetovaný saxofón, skladba prechádza pozvoľna až do ambientnej polohy, niekedy si pripadám až ako za červenými závesmi s pobehujujúcim trpaslíkom, ktorý blábolá divné nezmyselné slová (fanúšikovia Twin Peaks určite pochopili), proste psycho ako sa patrí. CHAOS ECHOES nestavajú výhradne na Metalovom drive, omnoho viac dávajú priestor netradičným nástrojom, postupom, neharmóniám, zvukom, skúšajú vašu predstavivosť, rozlaďujú vaše zabehnuté myšlienky, nútia vás rozmýšľať. Všetky posty sú obsadené kvalitnými hudobníkmi, ktorí presne vedia na čo ten svoj nástroj držia v rukách (či nohách, v prípade bicích), hlavne je to evidentné u basgitaristu ktorý tu len tak nepostáva a nehrá podobné linky ako gitarista, ale zapája svoju kreativitu. Na prvý pohľad sa môže zdať, že chlapi často aj improvizujú, ale na koľko je to pravda, to by museli zodpovedať už samotní hudobníci tohto zblúdilého desu. Druhou najlepšou skladbou mi príde piata Black Mantra, taktiež použitie vokálov je tu dosť husté a pôsobí rôznymi náladami, čudnosťami, bizarnosťou, aj bicman si tu dá poriadne šialené partie na druhy bubnov, ktoré sa v Metale moc nevyskytujú. Sóla vykazujú chaosiálne tendencie, niekedy celkom podobné Azagthothovmu prstopisu. Tento experiment zrejme nepochopia všetci, ale myslím, že dnes sú fanúšikovia extrémneho Metalu už zvyknutí na všeličo, sú omnoho otvorenejší ako tomu bolo kedysi, takže myslím, že "Tone of Things To Come" si nájde svojich poslucháčov.
6/39:20/ 8,5 Mortuary
www.facebook.com/chaosechoes
Zlou správou pre fanúšikov francúzskych BLOODY SIGN je jednoznačne definitívny rozpad kapely, tou dobrou zas povstanie bájneho Fénixa z popola pod novým menom CHAOS ECHOES. Dvaja pôvodní členovia a bratia Uibovci postavili túto novú smečku s výstižným názvom, samozrejme ich najväčšou inšpiráciou je práve chaos, atonalita a kakofónia v tónoch aj v textoch. Dá sa povedať, že tam kde skončili BLOODY SIGN, tam prebrali štafetu CHAOS ECHOES. Už na poslednom počine bývalej kapely nebola núdza o experimentovanie a rôzne zvláštne inštrumentálne skladby zahrané vždy napr. na jednotlivých nástrojoch, jednotlivými členmi kapely. Novinka ponúka dve inštrumentálne skladby Interzone I a Interzone II, ostatné skladby by mali byť skôr klasické, ale nie sú. Aj keď niektoré obsahujú viac vokálov, skoro všetky skladby sú z 80% (niekedy aj viac) inštrumentálne, čiže vokál sa ozve fakt zriedka. Hudba je znova experimentálna a musím povedať, že tá prehnaná inštrumentalita mi trochu prekáža, podľa mňa by sa sem dalo umiestniť omnoho viac vokálov od šepotu, cez tajomne hovorené slovo až po najprapodivnejšie blábolanie či makabrózne krákanie. Je to super, že ukazujú predovšetkým svoju inštrumentálnu schopnosť tvoriť hudbu silne abstraktnú a nadrozmernú, ale v extrémnom Metale by vokály mali byť vyrovnané s hudbou aspoň 50:50, ale to je len môj skromný názor. Za najlepší song považujem trojku The Innermost Depths of Knowledge, skladba ktorá je postavená na vokáloch najviac. Na vokáloch tak prapodivných ako som opísal pred chvíľou, v tejto skladbe ich využili v rôznych variantoch, niekedy mi pripomínajú PORTAL, inokedy zas niečo úplne iné, basa tu nebezpečne pretkáva svoje ohyzdné linky pomedzi roztodivné až psychadelické riffy, do toho si občas strihnú aj psychadelické klávesy Hammondov zo šesťdesiatych rokov, úplne šialenú štruktúru skladby s dĺžkou skoro 9 minút. Celú túto epizódu zakončuje strašidelné prebehovanie prstov a hranie na nejaký akustický rozladený nástroj do čoho ešte čudne sekunduje sfetovaný saxofón, skladba prechádza pozvoľna až do ambientnej polohy, niekedy si pripadám až ako za červenými závesmi s pobehujujúcim trpaslíkom, ktorý blábolá divné nezmyselné slová (fanúšikovia Twin Peaks určite pochopili), proste psycho ako sa patrí. CHAOS ECHOES nestavajú výhradne na Metalovom drive, omnoho viac dávajú priestor netradičným nástrojom, postupom, neharmóniám, zvukom, skúšajú vašu predstavivosť, rozlaďujú vaše zabehnuté myšlienky, nútia vás rozmýšľať. Všetky posty sú obsadené kvalitnými hudobníkmi, ktorí presne vedia na čo ten svoj nástroj držia v rukách (či nohách, v prípade bicích), hlavne je to evidentné u basgitaristu ktorý tu len tak nepostáva a nehrá podobné linky ako gitarista, ale zapája svoju kreativitu. Na prvý pohľad sa môže zdať, že chlapi často aj improvizujú, ale na koľko je to pravda, to by museli zodpovedať už samotní hudobníci tohto zblúdilého desu. Druhou najlepšou skladbou mi príde piata Black Mantra, taktiež použitie vokálov je tu dosť husté a pôsobí rôznymi náladami, čudnosťami, bizarnosťou, aj bicman si tu dá poriadne šialené partie na druhy bubnov, ktoré sa v Metale moc nevyskytujú. Sóla vykazujú chaosiálne tendencie, niekedy celkom podobné Azagthothovmu prstopisu. Tento experiment zrejme nepochopia všetci, ale myslím, že dnes sú fanúšikovia extrémneho Metalu už zvyknutí na všeličo, sú omnoho otvorenejší ako tomu bolo kedysi, takže myslím, že "Tone of Things To Come" si nájde svojich poslucháčov.
6/39:20/ 8,5 Mortuary
www.facebook.com/chaosechoes
